Romantická komédia v šiestich dieloch a s neobvyklou formou.
Seriály prežívajú všade vo svete revolúciu. Už dávnejšie neplatí, že sú podradnou tvorbou pre televízie. Čím ďalej, tým viac získavajú podporu kvalitných tvorcov a diváci netrpezlivo čakajú na ďalšie epizódy a čas si medzitým krátia horlivými diskusiami medzi nimi. Príbehy na pokračovania sa tak stali novodobým fenoménom a ich štruktúra sa začala premietať už aj do tvorby pre kiná. Kvalitatívny nárast však chvalabohu nie je iba doménou západnej produkcie a prvé zaujímavé lastovičky už máme tiež v našich končinách. Patrí medzi ne aj šesťdielny počin Adama Sedláka s názvom Semestr. Výnimočnosť tohto projektu podškrtáva takisto fakt, že vznikol priamo pre internet, konkrétne pre stránku Stream.cz. Netreba zdôrazňovať, že u našich susedov spôsobil celkom slušný rozruch. A aj napriek tomu, že som seriálovému fenoménu nikdy nepodľahol, v tomto prípade musím uznať, že výnimka potvrdzuje aj "moje pravidlo".
Damián (Jan Hofman) je študent odchádzajúci cez Erazmus na jeden semester do Berlína. V Prahe ho medzitým čaká jeho priateľka Amália (Anna Linhartová), študentka filmovej vedy. Svoj vzťah si udržiavajú cez sociálne siete a telefonáty. A ten začína dostávať vinou odlúčenia vážne trhliny.
Dejovo ide o tradičnú romantickú vzťahovku pre tínedžerov, akých sme videli množstvo. Čo je teda na tomto projekte zaujímavé? Rozhodne forma. Celý seriál sa odohráva na plochách počítačov, notebookov, tabletov alebo mobilov. Ak ste videli nedávny horor Unfriended, tak ste doma. Mnoho okien pootváraných na pracovnej ploche neustále preklikávaných podľa toho, akú stránku postava pozerá, počujeme a vidíme iba to, čo je v dosahu webkamery, prípadne fotoaparátu. Vzhľadom na fakt, že tradičný strih v tomto prípade nahrádza jazdenie po obraze, môžeme predpokladať, že šlo o značne komplikovanú postprodukčnú prácu. Herci nerozprávajú spisovne, rozmýšľajú nad svojimi replikami a ich dialógy sú plné nečistej vaty, akú síce nepoznáme z filmov, no je nám dôverne známa zo skutočnej verbálnej komunikácie. Toto formálne riešenie dáva tvorcom výhodu, že vizuálne sa nemusia snažiť vyrovnať svojim nepomerne nákladnejším zámorským vzorom. V dialógoch sa rieši mnoho popkultúrnych záležitostí od Game of Thrones cez českú filmovú publicistiku až po pornostránky. Menší problém pre slovenského diváka je však v tom, že väčšina narážok je sústredená na české reálie. Mnoho skrytých pomrknutí má tak malú šancu zachytiť.
Táto forma je zatiaľ neopozeraná a k tomuto príbehu sa hodí dokonale. Nová doba nás naučila riešiť svoje životy a problémy statusmi na sociálnych sieťach, "lajkmi", správami namiesto poriadnej komunikácie a odpútavaním pozornosti od dôležitých vecí. Tento projekt je tak viac než príbehom skôr generačnou výpoveďou. Hrdinovia riešia problémy, ktoré sú nám blízke, zďaleka však nie sú dokonalí a za niektoré ich rozhodnutia strácajú divácke sympatie. Stále ich však dokážu získať späť. A od toho sa odráža aj zaujímavá rozprávačská štruktúra. V každej časti sa ocitáme v inom mesiaci Damiánovho polročného pobytu a aj to iba na pár hodín. To, čo sa deje medzitým je nám utajené, no stále máme pocit, že vieme, ako sa konkrétny problém vyriešil, prípadne, aký má dopad na dvojicu hlavných hrdinov. Je to skvelá časová skratka podporujúca myšlienku tohto seriálu. Podobný postup sa využíval napríklad už v Nicholsovej pecke Closer pojednávajúcej o podobných problémoch staršej generácie, takže to nie je nič originálne ale funguje to stopercentne. Navyše je celý seriál doplnený veľkou dávkou sympatického a nenúteného humoru.
Ďalšou prednosťou je dĺžka. Jednotlivé epizódy majú 20 minút, takže pozretie celej série vám trvá rovnako dlho ako pri väčšine celovečerákov. Jednotlivé časti tak nestíhajú byť otravné a väčšina scén má čo povedať. Aj keď väčšinou hlavne v druhom pláne. To, čo vyzerá ako bezdejové rozprávanie má opodstatnenie predovšetkým v celkovej výpovednej hodnote diela. Mnohokrát sa prichytíte pri momente, ktorý je vám viac než povedomý a nie ste na neho hrdý. Napríklad, keď chcete niekomu napísať, čo si o ňom naozaj myslíte a na poslednú chvíľu to zmeníte na falošný kompliment. Najväčší problém tohto konceptu je v tom, že nemusí sadnúť každému. Pozeranie na plochu cudzích monitorov bez strhujúceho príbehu môže veľa divákom prísť otravné. Komu však nie, čaká ho veľmi zaujímavý zážitok. Je v ňom mnoho humoru, skvelá herecká chémia a čo je asi najpodstatnejšie - neustále tlčúce srdce.
Semestr ukázal, že zaujímavé seriály dokážu vznikať aj v našich končinách. Mieri síce tvrdo po svojej cieľovke a starším divákom s väčšími životnými skúsenosťami príde možno správanie postáv nezmyselné. Netreba však zabúdať, že takí sme boli všetci, akurát sme nemali k dispozícii vymoženosti modernej technológie. Adamovi Sedlákovi sa podarilo natočiť seriál, ktorý je kreatívne vymyslený, úprimný a mnohokrát tak až nepríjemný. V jadre je však stále poctivou feel good záležitosťou, akú chceme od romantických diel dostávať. Tie dve hodinky sa mu oplatí venovať a dúfať, že po skvelom závere nepríde ďalšia séria. Stratila by sa by ňou sviežosť a ako všetci dobre vieme, opakovaný vtip už nie je vtipom a podobná formálna stránka by mohla byť pri ďalšom pokuse už neznesiteľná.
Videli ste tento seriál, prípadne chystáte sa ho zhliadnuť? Vaše dojmy dajte vedieť v diskusii.
