Obranné mechanizmy ľudského tela sa prejavujú rôznymi spôsobmi.
Naše telo je obrovským a mimoriadne zložitým systémom cyklov a mechanizmov, ktoré sa nám snáď nikdy nepodarí pochopiť. A pritom sú viac než fascinujúce a dôležité, kedže od nich závisí naše bytie. Jednou z nepostrádateľných vecí je aj obranný mechanizmus, ktoré naše telo poskytuje. Ním nás ochraňuje od bolesti, chorôb a podobných zákerných nepríjemností, ktoré na nás neustále číhajú. A my si pritom jeho prejavy ani neuvedomujeme. Väčšina z nás nemá vôbec poňatia, ako veľmi je pre ľudské telo dôležité obyčajné zívnutie či kýchnutie. A pritom majú tieto procesy veľmi jednoduché dôvody, ktoré by si určite zaslúžili objasnenie.
Zívanie
Odhaliť pravý dôvod zívnutia je nemožné, ovplyvňuje ho totiž až príliš veľké množstvo mechanizmov. Niekedy je reakciou na náhlu potrebu okysličiť krv. To sa stáva napríklad, keď sme chorí, unavení, je nám nevoľno či vstrebávame príliš veľa informácií. Náš mozog totiž treba neustále ochladzovať, čomu napomáha práve instantná dodávka čerstvého kyslíka doručená cez výdatné zívnutie si. Inokedy chceme zvýšiť tep či prúdenie krvi v hlave. Mimochodom, priemerné zívnutie trvá takmer šesť sekúnd.
Natiahnutie sa
Ráno sa naťahujeme už inštinktívne - okrem toho, že je to príjemné, nás to pripravuje na fyzickú činnosť, ktorú počas dňa očakávame. Okrem toho napomáha cirkulácii krvi, zlepšuje náladu a precvičí svaly po spánku plného nečinného ležania. Niekedy však máme potrebu natiahnuť sa len tak, bez akéhokoľvek impulzu. Podvedome totiž cítime, že niektoré svaly sú už dlhšie bez pohybu.
Štikútka
Ak jeme veľmi rýchlo, prípadne sa prejedáme, nášmu blúdivému nervu sa to nemusí páčiť. Ten sa stará o ovládanie krčných, hrudných a predovšetkým brušných dutín. S nimi pochopiteľne súvisí aj tráviaca sústava, ktorá nerv dráždi. Kedže trávenie nie je tou najrýchlejšou vecou na svete, reackia v podobe vytrvalej štikútky prichádza s oneskorením. A áno, pomáha.
Vrásnenie kože
Táto maličkosť príde ľuďom často vtipná či dokonca nechutná. Jej úloha je pritom uľahčiť nám každodenný život. Naše telo očakáva, že ak máme mokré ruky, veci sa nám budú šmýkať, a práve preto sa nám koža na bruškách prstov vrásni. Sú to totiž hlavné miesta nášho úchopu. Vďaka tomuto je chytanie aj najhladších povrchov vlhkými rukami jednoduché.
Husia koža
Ako už hádam každý postrehol, husia koža sa tvorí, keď nám je zima. Ide o reakciu tela na zvýšenú stratu tepla. Prevencia voči ďalším únikom je práve drsnejší povrch, ktorý vytvárajú uzatvárajúce sa póry. Vďaka nim koža dýcha, takouto metódou tiež povrch tela o niečo zhrubne. Niekedy však vzniká husia koža aj pri iných prípadoch - odhaduje sa, že ide o momenty, kedy prežívame emocionálnu nerovnováhu. Napríklad pri hudbe - niektorí ľudia dostávajú husiu kožu pri drope či vysokých tónoch. Všetko však záleží aj od typu osobnosti.
Slzy
Prvá zaujímavá vec o slzách je, že sa vylučujú neustále, no pri bežnom tempe sa bez problémov stíhajú vyparovať. Zo sĺz vznikajú dokonca aj karpiny - tekutina sa cez zavreté viečka takmer vôbec nevyparuje a vzniká kašovitá hmota. O plači toho zasa vedci veľa nevedia. Odhaduje sa, že slúži ako emočná obrana voči agresívnemu vplyvu. Dohady sú, že by malo ísť o odpútanie pozornosti, iní ľudia sú však voči tejto teórii skeptickí.
Aj keď je v týchto oblastiach ešte veľa nepreskúmaného, vždy sa vytvárajú nové a nové dohady. Len vďaka nim totiž môžeme získavať nové vedomosti, ktoré nám odhalia ďalšie tajomstvá fascinujúcej ríše ľudského tela. Všetky tieto fenomény nás sprevádzajú na dennom poriadku, a tak keď si nabudúce zívneš, budeš vedieť prečo. Mimochodom, 70 % ľudí si zívne, ak uvidí aj iného človeka zívať.
