Upozornenia na sociálnych sieťach nám neustále pripomínajú, čo sme prepásli.
Pred dvoma týždňami som si vymazala Facebook aplikáciu z mobilu, pretože sa snažím o obmedzenie vplyvu sociálnych sietí na svoj život. Tento stav, ktorý prežívaš možno aj ty, sa nazýva FOMO (fear of missing out), voľne preložené ako "syndróm strachu z premeškania." Problém by sme mohli definovať, ako neustálu potrebu byť online a vedieť, čo sa práve deje, a čo všetci robia. Najviac postihuje vekovú skupinu, ktorá tvorí prevažnú väčšinu používateľov facebooku, teda ľudí, medzi 16. a 35. rokom života.
Osobná posadnutosť, alebo skôr podvedomý zvyk neustáleho skúmania noviniek, refreshovania FB stránky, neurčitého klikania lajkov a otvárania rôznych odkazov a následného zatvárania pop-up okien, ma začínalo znepokojovať. Nielenže je to obrovská strata času a energie, ale tak isto to nemalo nijaký vplyv na môj život. Takmer nikdy som nešla na akciu, na ktorú som bola pozvaná, fitness inštruktori ma nenamotivovali na desať minútové cvičenia na môj zadok, statusy suseda alebo niekoho kto si ma len tak pridal, som len prescrollovala. Napriek tomu, som potrebovala stránku otvoriť a zistiť čo sa deje, inak by mi niečo mohlo ujsť (čo presne, to už neviem).
Facebook, Instagram, Snapchat, Tinder, Twitter, sú neuveriteľní žrúti času a kognitívnej energie, a tak isto nám prinášajú neuveriteľný komfort familiárnosti v akejkoľvek situácií. Používame ich pri aktivitách ako sedenie pred telkou či počítačom, pri sedení v škole či robote, pri jazde v autobuse, aute, na rande, na rodinnej oslave, v klube, v kine, vo fitku, na pláži (vtedy presne dávame ostatným podnet na syndróm premeškania) či aj pri obyčajnej chôdzi po ulici. Syndróm FOMO ma prinútil nainštalovať si Pokemon Go, nechcela som prísť o to skvelé chodenie v realite a vo virtuálnom svete naraz! Preto som dvakrát takmer prišla o život – raz to bol známy prípad električky a ten druhý bol pri love vodného Pokémona pri Dunaji, kde po mne liezol nejaký plaz (asi užovka?!). Prežila som to, ale s ujmou na psychike a hru som odinštalovala, až keď som si zrušila dáta, čo odporúčam ako skvelý tip, na oslobodenie sa od internetu.
Treba sa však pozrieť aj na druhú stránku veci, tento fenomén otvoril nový niche na trhu práce. Už niekoľko mesiacov si tak môžeš najať profesionálneho "swipe-ovača" (človeka, ktorý posúva prstom na obrazovke zásadne doprava), vďaka čomu sa tvoje šance na zhodu na Tinderi zvýšia, a to iba za cca 40 Euro na hodinu. Podobne si môžeš najať profesionála na "vytunovanie" svojho Pokémona za podobnú cenu. Túto informáciu nechám odoznieť, bez ďalších zbytočných komentárov.
Na vec sa dá vždy pozrieť z rôznych uhlov, a preto som priniesla oba. To, či ťa osobne takýto syndróm ovplyvňuje, si teda zváž sám, a keď sa najbližšie pristihneš pri listovaní noviniek na FB, či trendov na Instagrame a Pintereste, zamysli sa, čo môžeš naozaj premeškať. Virtuálne veci v appke alebo moment, v ktorom túto aktivitu robíš. Chalan vedľa v kaviarni by sa ti možno aj prihovoril, keby si si uvedomila jeho prítomnosť, kolega by ťa možno pozval na párty, ak sa pripojíš na obede k živej diskusii a možno len stačí zobrať osud do vlastných rúk a namiesto matchu na Tinderi, napíš niekomu, koho poznáš osobne, či nepôjde na kávu. Realita je taká jednoduchá, najmä keď si ju nekomplikujeme, zdanlivo ľahšími spôsobmi komplikovanej technológie.
Máš aj ty pocit, že ti niečo utečie, ak každú hodinu neskontroluješ, čo je nové na sociálnych sieťach? Napíš nám do komentárov, koľko času denne tráviš online.
