Podľahli ste aj vy trendu prelepovaniu kamier? Snowden totiž ukazuje, že to naozaj nemusí byť také detinské a zbytočné.
Ak by ste v Hollywoode čírou náhodou hľadali kvalitného režiséra, ktorého tvorba nesie razítko kontroverznosti a nebojí sa brať si na paškál filmy s citlivejšou tématikou, nuž, ako najlepšia možnosť sa pravdepodobne javí Oliver Stone. Že sa vám nerozblikala žiarovka? Tak bez väčších obkecávačiek spomeniem filmy ako JFK, Platoon, Nixon, Wall Street, Born on the Fourth of July či dokonca Natural Born Killers. Nebudeme klamať, keď povieme, že na konte má aj veľmi priemerné (až zlé) počiny, čo sme pocítili najmä v priebehu nového milénia, avšak ani to nám nebránilo v radosti pri oznámení snímky s názvom Snowden. Stone sa vyžíva v alternatívnom a kritickom pohľade na politiku Spojených štátov a dať mu tak do rúk príbeh jedného z najdôležitejších mužov modernej doby, ktorý prehnité praktiky tamojšej vlády ukázal celému svetu, sa javilo ako skvelý krok. Stala sa z toho príjemna jednohubka či nekompromisný a skvelý ašpirant na zlatú sošku?
Veľmi málo ľudí je v našich dvoch malých krajinách skutočne oboznámených s tým, čo Edward Snowden naozaj vykonal. Jednoducho a stručne povedané, pracoval ako vládny zamestnanec, no po tom, čo sa stal svedkom machinácií, poloprávd a celkového zavádzania, sa rozhodol rozšíriť povedomie ľudí tak, že uverejnil na svetlo sveta dokumenty o obrovskom stupni kontroly, ktoré tajné služby vedú. Hovory, sms, emaily, video chaty, účty na sociálnych sieťach. To všetko v modernom svete nepoznalo rúško tajomstva. Takýmto krokom sa mu podarilo poriadne polarizovať spoločenskú mienku. Jedni tvrdia, že porušil zákon, spáchal vlastizradu a bez ohľadu na obsah výsledku by mal byť súdený. Iní zase tvrdia, že tieto informácie sú tak citlivé a prelomové, že by momentálny Ruský azylant mal dostať jednoznačný pardon od pána v oválnej pracovni. Aby som však z príbehu (aj keď životopisného) veľmi neukrojil, nepôjdem do podrobností, iba poznamenám, že nech už zdieľate ktorýkoľvek z týchto dvoch názorov, pre správny zážitok sa snažte k filmu pristupovať bez mráčika emócii.
Už od prvotných scén pochopíme, že film je točený formou flashbackov, kedy sa prelíname z roku 2013 do rôznych častí jeho (už dospelého) života. Postupne sa nám teda predstavuje hlavná hviezda celého deja, a to Joseph Gordon-Lewitt, z ktorého bolo naozaj cítiť, že sa pre tento projekt solídne pripravil. Jeho mimika, gestikulácia, hlas a dokonca aj zjav Snowdena náramne pripomína. Horšie sú na tom bohužiaľ ostatné postavy. Náhodne všupnutý Nic Cage, tajomne zlovestný pán v obleku Rhys Ifans a dokonca ani Edwardova manželka Shailene Woodley do jednotlivých scén vôbec nezapadla. Spokojnejší som bol so Zacharym Quintom či Melissou Leo, no tí boli na pľaci pramálo, a tak ostávala takmer všetka herecká zodpovednosť na pleciach Gordona-Lewitta. Ten pracoval s vcelku príjemnym scenárom, ktorý nevyrazil dych, no nepriniesol ani tupé momenty. Tvorcovia sa viacmenej spoľahli na filmovú klasiku, a to je škoda.
Najmä z toho dôvodu, že celý film bol rozložený do, v tomto prípade, dlhočíznych dvoch hodín a štrnástich minút. Dalo by sa mu ospravedlniť mnoho vecí, ale to, že pokojne mohol zo svojej stopáže vystrihnúť 25 minút zbytočných príbehových momentov, je ozajstná smola najmä pre diváka. Akási fáza samotného osobnostného prerodu je zo psychologickej stránky vykreslená nadmieru dobre, no skôr mi tam chýbal náhľad na Edwarda, ako toho spočiatku zarytého konzervatívca a patriota či odôvodnenie konania blížiac sa ku koncu filmu. Sila podobných snímok tkvie v tom, že tvorca dokáže na svoj breh pretiahnuť aj antagonisticky zmýšľajúceho človeka a pohrá sa s jeho názorom, no Stone podľa môjho skromného názoru stavil na to, že s ním budeme všetci od začiatku súhlasiť. To, bohužiaľ, nie sú jediné filmové prehrešky. Nadmieru nevyniká ani technická stránka. Troma zlatými soškami ovenčený režisér sa drží pri zemi a nesnaží sa nás očariť tak, ako počas svojho mládí.
Ste teda zvedaví na to finálne zhrnutie? Ja musím povedať, že aj napriek tým vytknutým šedým aspektom som sa osobne vôbec nenudil. Téma je naozaj silná a dokazuje to aj posledná tretina, ktorá slušne naberá na obrátkach a pridáva dokonca emotívne finálne. Škoda len, že sme na ňu museli čakať dlho. Mrzieť môže aj to, že skvelému Lewittovi nemohol asistovať niekto schopnejší. Takto však minimálne opäť dokázal, že aj napriek rozkošnej tváričke dokáže uniesť na svojích pleciach ťarchu filmu. Bez väčších zaváhaní mu udeľujem 6.5/10 s dodatkom, že pokiaľ vás táto téma zaujíma, kľudne si subjektívne prihoďte pol bodík navyše. Snowden je však stále viac príjemnym a oddychovým kino zážitkom, než ovácie vyvolávajúcou peckou.
