Turn 10 a Playground Games vytvorili gigantický automobilový festival, od ktorého sa nebudete vedieť odpútať.
Forza je značka, ktorú si Microsoft hýčka už dlhé roky a nikdy na to nedoplatil. Ba naopak. Mal som to šťastie a hral som ako pôvodný Motorsport, a to ešte na predošlej generácii, tak aj arkádovejší spin-off s podnázvom Horizon. O väčšej atraktivite rozhodnú už osobné preferencie, no ja som vždy bol viac na okruhy než na free roaming vo veľkom svete. Aj preto ma open-world pretekárske hry nikdy nelákali, či už išlo o nové diely Need for Speed, The Crew od Ubisoftu a inak na tom nebola ani séria Horizon. O to viac som bol prekvapený z toho, ako ma tretí diel vlastne bavil.
V ňom nastáva dosť výrazná zmena. Oproti Horizon 2, kde ste hrali za neznámeho pretekára, ktorý si postupne budoval prestíž a rešpekt, vystupujete v treťom diele čoby šéf celého eventu. Vašou úlohou je prilákať na festival čo najviac fanúšikov a urobiť z neho ten najväčší, aký automobilový svet videl, teda aspoň v hernom ponímaní. Ako to dokážete? V Austrálii, ktorej rozloha je v gamese pribižne dvakrát väčšia než v predošlom titule série, budete musieť otvoriť hneď 4 festivalové stany, ktoré sa musia rozrastať do státisícových tribún. Fanúšikov získavate plnením výziev, vyhrávaním pretekov, šampionátov, skill challenges, no a v neposlednom rade aj za to, ako preteky jazdíte. Nemusíte nutne vyhrať. Síce prídete o peniaze a body skúseností, no fanúšikovia sa valia v húfoch aj na základe vašich vodičských schopností. Či to omrzí? Tak trochu.
Zatiaľ čo jazdenie nevykazuje žiadne známky stereotypu, postup v singleplayerovom "príbehu" sa už mierne zadrháva. Získať 10 miliónov fanúšikov sa zo začiatku javí ako vidina nekonečných pretekov, to číslo sa však navyšuje každou minútou. Či už prejdete cez rýchlostné pasce, driftovacie úseky alebo len plníte rôzne výzvy nezávisle od pretekov. V neskoršom priebehu hry už za výhru celého šampionátu vo forme 4 pretekov viete dokopy získať pokojne aj 700 000 fanúšikov, takže sa do finále dostanete celkom rýchlo. Odjazdiť presnú tretinu celej hry a taktiež dokončiť hlavnú linku mi trvalo 10 hodín, takže celú mapku môžete do tých 35 hodín pokojne zdolať. Vzhľadom na repetitívne trasy pretekov je to tak akurát.
Keď už sme sa dostali k tej AI pretekárov, vývojárov musíme v tomto smere pochváliť. Pri najvyššej náročnosti budete skutočne trieskať do steny, keďže sa netoleruje žiadna chybička a jazdci vám nedarujú ani meter voľného priestoru. Pri tých nižších si budete musieť dávať pozor jedine na zákruty, kde vás začína brať pri najmenšom otočení volantu. Hra sa vás už od začiatku snaží naučiť, že najjednoduchším spôsobom, ako vyhrať preteky, je brzdiť. Ako rýchlo si to uvedomíte a ako sa to prejaví v praxi, je už na vás. Samozrejme, klasické odrazenie sa od súperovho auta v zákrutách sa dá vždy použiť, asi ako v každej racingovke, akurát vám zmiznú body skúseností, ktoré ste nahrali v predošlej zákrute či predbiehaním a stále sa vám nestihli pripočítať. V tomto prípade naštvú hlavne momenty, kedy máte nahratých nejakých 300 000 bodov skúseností, ktoré sa vám ale nestihnú započítať, lebo do vás napáli AI - Drivatar. Je jedno, či vás vidí na 200 metrov a vy nemôžete uhnúť, lebo to naľavo napálite do stromu a napravo zase do bariéry. AI nespomaľuje, nevyhýba sa a vrazí do vás aj v prípade, že dve minúty stojíte nehybne na ceste. V pretekoch sa súperi chovajú inteligentne, voľne vo svete je to však už oveľa horšie. Dokonalosť v tomto aspekte nesrší ani z pretekov.
Červená čiara zobrazujúca ideálnu stopu síce káže pribrzdiť, v niektorých zákrutách je však zbytočná. Zatiaľ čo AI sa ňou riadi, vy môžete zákrutou preletieť, čím za sebou neraz necháte aj 6 súperov. A to sa ako plus umelej inteligecii určite zarátať nedá. Plus sa už ale dá udeliť v head to head pretekoch, kedy vo free roame vyzvete Drivatara. V drvivej väčšine prípadov vyhráte vďaka tomu, že si robíte skratky cez lúky či lesy, raz sa mi dokonca stalo, že tesne pred cieľom AI narazilo do "NPC" auta a ja som tak vyhral preteky. Tým som zároveň načrtol aj to, že v celej hre, nezávisle na tom, či len tak jazdíte po Austrálii alebo pretekáte, AI robí chyby a je vidieť, že to nie je dokonalý stroj zostrojený na to, aby vás porazil. Ide o nesmierne potešujúci faktor, ktorý navyše pomáha budovať komplexnejší dojem o jej spracovaní. Rovnako ako fakt, že aj AI s vami vie vypiecť. Jeden head to head pretek som sa rozhodol ísť čisto, bez nárazov do súpera a výhradne po vyznačenej trase. AI sa však v polovici pretekov rozhodlo ísť cez pole a už som ho nemal šancu dobehnúť.
Horizon nikdy nebolo o tuningu, no zamrzelo, že úprava auta spočíva len v pár možnostiach, pričom sú pre všetky autá rovnaké. A keďže sa v tejto recenzii venujem detailom, musím spomenúť aj to, ako mi vadilo, že musíte auto upgradovať po jednotlivých dieloch, nie naraz na konci. Sú to len sekundy navyše, no nezanecháva to najlepší dojem. Vynahradí vám to však ANNA, navigačný systém, ktorý vám vyznačí cestu takmer ku všetkému potrebnému. Či už potrebujete peniaze, fanúšikov alebo máte chuť na preteky, ANNA vám ukáže cestu na minimape k najbližšiemu eventu podľa vašich potrieb. Zamrzí akurát, že v možnostiach nie je zobrazenie cesty k pokračujúcemu šampionátu. Vtedy si už musíte otvoriť mapku.
Asi ste už asi zvedaví, ako sa to vlastne hrá. Všetky tie módy, možnosti v hre, ktorých je skutočne neúrekom (chalani a baby z Playground Games si za ne zaslúžia pochvalu) sú pekné, no v prvom rade i o pocit z jazdy. V tomto aspekte hra vyhráva na plnej čiare. Je jedno, či pretekáte, plníte výzvy alebo sa len tak potulujete nádherou Austráliou. Jazdenie vás tak skoro neomrzí, za čo môže skutočne bohatá mapa s rôznorodou topografiou. Niektoré scenérie vám až "vyrazia dych", pri iných vám nedá a musíte otvárať photo mode a tú krásu zachytiť. To, že sa potom neviete ku svojim fotografiám dostať a musíte ich screenshotovať, už je vec druhá. Baví vás obyčajné poflakovanie, vyhýbanie sa autám na diaľnici, respektíve občasé head to head challeges.
Austrália je nádherná, obrovská a ponúka dlhé hodiny zábavy formou vedľajších questov, takže hráči, ktorí sa rozhodnú len tak blúdiť a prehnať svoje vozidlá po každej z ciest, budú mať postarané o ďalšie hodiny zábavy. Rozloha mapy je viac než dostačujúca. Počas tých 10 hodín hrania som podľa herných štatistík prešiel len cez polovicu ciest a určite som tak nevidel mnohé krásne oblasti hry. Tie najkrajšie prírodné výjavy pritom podľa môjho skromného názoru ponúkajú práve lesy, cez ktorých stromy prenikajú krásne slnečné lúče. Je len na vás, kam sa s vaším obľúbeným strojom vyberiete a akým štýlom budete jazdiť. Isté je, že vás to bude baviť, nech už budete jazdiť akokoľvek a kdekoľvek.
Čo sa grafického spracovania týka, nie je to Driveclub, no pri porovnaní s racingovkami za posledné dva roky ide rozhodne o jednu z tých najkrajších. Netreba zabúdať, že hovoríme o obrovskom open worlde, takže hráčske nároky na vizuál by sa tomu mali prispôsobiť. Skutočne nemôžeme očakávať, že nás svet Horizon 3 posadí svojou grafikou na zadok, vo všetkom je to však oproti predošlým dielom posun vpred, či už hovoríme o nasvietení, odrazoch, modeloch áut, farbách alebo samotných textúrach. V niektorých prípadoch je však vidieť buď lenivosť vývojárov (mal som odfotených skutočne kockatých pilotov vzducholode z posledného showcase, problém so screenshotmi v hre som už však adresoval vyššie, tak sa presvedčte sami v hre) alebo citeľný nedostatočný hardware súčasnej generácie (obrázok pod odsekom). Samozrejme, nie je to len problém Xboxu. Tá medzigenerečná výmena bola potrebná ako soľ, pričom ďalšia generácia si na seba tiež nemôže dovoliť dlho čakať. Ak by sme to však mali uzavrieť, myslím, že každý z nás by mal byť vzhľadom na typ hry a jej rozlohu spokojný. Horšie je to už s fyzikou. Deštrukcia je na nízkej úrovni. Jednak za to môžu automobilky, ktoré neradi vidia svoje autá poskrúcané okolo stromov, no drevené ploty a skutočne malé predmety, ktoré by pri náraze autom v rýchlosti 200 km/h leteli desiatky metrov, ostávajú na mieste ako prikované a len sa od nich odrazíte, čo dosť zamrzí. Nedalo sa nevšimnúť ani to, že autá a dokonca ani pneumatiky sa nešpinia v reálnom čase. V blatistvom prostredí a vozovke sa skôr zaprášia a aj to až po nezdravo dlhom čase, ale skutočné blato a špinu nevidieť.
Screenshot z hry versus renderovaný screenshot
Oveľa lepšie na tom je už výber áut. Stovky vozidiel, desiatky automobiliek a modelov, mnohé dizajny zovňajšku, ktoré môžete tvoriť aj vy sami, rôzne druhy a farby pneumatík... autá sa dajú slušne upravovať, aj keby to chcelo pár ďalších nastavení a klasických dizajnov. V konečnom dôsledku je to však aj tak jedno, keďže vozidlá striedate častejšie ako ponožky. Na každý tretí pretek dostanete iné. Naštve najmä rozhodntie vývojárov, ktorí vás posadia do vozidla, s ktorým ste jazdili posledný pretek, namiesto do toho, s ktorým ste na miesto podujatia prišli. Ak sa dlhšie vozíte v našľapanom fáre a odrazu sedíte v pomalom BMW C-čkovej triedy, dosť to zamrzí. Auto si musíte ísť vymeniť, čo sa dá len priamo na festivaloch. Ak sa vám nechce prísť tam autom, musíte použiť možnosť rýchleho cestovania, čo vás bude stáť pár tisíc kreditov. Je to jednoduche nesmierne otravné a po čase vás prestane baviť aj tá neustála výmena vozidiel. Pochváliť musíme správanie sa áut na rôznych povrchoch vozoviek. Nielenže sa váš automobil bude správať inak na púšti, ako na asfaltke, musíte sa postupne učiť, ako sa v zákrutách ovládajú všetky vozy, keďže s každým je to o niečom inom.
Hoci je pocit z jazdy skutočne úžasný, akonáhle sa dostanete do tried A-S2, nebude vás baviť jazdenie v modeloch s maximálnou rýchlosťou 120 km/h. A to je jeden z ďalších problémov hry. Do luxusných áut vás hra posadí príliš rýchlo, takže nemáte chuť ani motiváciu vyskúsať všetky tie klasiky a staršie typy, ktoré sme kedysi obdivovali na stránkach časopisov. Práve preto mi bude pôvodný Motorsport sympatickejší, keďže vás učí jazdiť so všetkými typmi áut a stúpa v rebríčku luxusnosti a výkonu postupne. Ak vás ale bude baviť striedať autá každú polhodinku, užijete si veľa zábavy a skutočne sa vynadívate, keďže modely áut sú prepracované a častokrát na nich necháte oči. Užiť si môžete aj s photo modóm. Chvíľu potrvá, kým sa prekusnete cez všetky tie nastavenia tak, aby ste začali robiť dobré fotografie, no potom sa toho už nebudete vedieť nabažiť.
Čo sa multiplayeru týka, mal som na začiatku malé problémy s pripojením, no veľmi ma to nemrzí, keďže ani Forza nedokázala odstrániť klasické problémy racingoviek v režime pre viacerých hráčov. Ak začínate vpredu, vačšinou máte k dispozícii skvelé auto, ak vzadu, viete preraziť cez vozy vpredu, aj keď k tomu potrebujete patričnú dávku šťastia. Hlavné ale je, že o skutočných jazdeckých zručnostiach je to len na pozíciách vpredu. V strede a na chvoste pretekov sa to skôr podobá na FlatOut. Je už len na vás, či si viac užívate jazdu o samote, v co-op s priateľmi alebo klasický multiplayer, ktorý okrem závodenia ponúka taktiež free roaming. Podstatné je nesnažiť sa súperiť s ostatnými hráčmi, pokým nemáte aspoň po jednom vozidle z každej triedy, samozrejme, na maximálnej úrovni, čo strháva na atraktívnosti a variabilnosti pri výbere áut.
Ďalšie drobné nedostatky:
- Pohľady, či už ten z kokpitu alebo priamo od nárazníka sa dajú meniť len v menu, nie počas hry
- Chýba možnosť porovnávať atribúty vozidiel pri kúpe či v garáži
- Autá sa miestami chovajú nelogicky, napríklad pri doslovnom ťuknutí na spiatočku dokážete cúvať do kopca stovky metrov
- Dron je užitočný pri hľadaní zašitých starších klasík v stodolách, lieta však nízko a chýba mu svetlo pri nočných prehliadkach, v konečnom dôsledku zaň ale musím vývojárov pochváliť
- Aby bola atmosféra na vyššej úrovni a aby festival vyzeral živšie, mohli autori zvoliť divácky atraktívne cinematic trailery
- Rewind je až príliš lákavý, viete sa dostať dozadu aj celý kilometer
Napriek všetkým tým nedostatkom sa Horizon 3 hrá úžasne. Nakoniec, v ktorej inej racingovke môžete pretekať so stíhačkou? Skvelý pocit z jazdenia dopĺňa úžasný soundtrack. Akonáhle si odomknete Groove Music, čiže aktuálne hity a rádiovky, len ťažko sa od hrania odtrhnete. Západy či východy slnka, krásne hory a jazerá. To všetko a viac vás jednoducho drží na cestách, aj keď nechcete pretekať, len skúšať, koľko to nové Pagani zo seba dá. Všetko je spolu prepletené a herný obsah na vás číha na každom kroku, či už ide o šampionáty alebo niekoľko minútové výzvy, takže sa rozhodne nebudete nudiť. Skôr ide o to, koľko negatív a drobných chybičiek v hre nájdete a ako veľmi to pokazí váš dojem z hry, pretože dojem z jazdenia ako takého vám takmer žiadne z mínusov tohto titulu nepokazí.
Musím sa priznať, že som si po tých recenziách, kedy sa v nich len akoby zázrakom objavovali nižšie známky ako deviatky, na hru posvietil detailnejšie. Aj preto som vyzdvihol viac drobných chybičiek a nedostatkov, z ktorých niektoré môžu participovať na výslednom hodnotení len v mojom subjektívnom vnímaní hry a jej základných, ako i vedľajších hrateľnostných mechanizmov. Forza Horizon 3 je aj napriek tomu všetkému najlepším open-world racingom na trhu a pokiaľ rozmýšľate o zaobstaraní Xbox One či "Slimky", je najlepší čas tak urobiť, keďže okrem skvelej Forzy... ach, áno áno Marcus, už idem. Ak ma teda ospravedlníte, už od vedľa počujem Lancerku a cítim pach krvi. Sera ma potrebuje, ja sa však ešte určite plánujem vrátiť do Austrálie. 8,5/10
