Trojka za veľa nestála, poďme si teda zaspomínať, čo robilo špeciálnymi prvé dva diely.
Mafia 3 je sklamanie, pravdepodobne najtrpkejší herný zážitok českých a slovenských hráčov vôbec. Nie je to však až také veľké prekvapenie a od releasu sme sa s tým už dúfam všetci zmierili. Ak sa tak vo vašom prípade ešte nestalo, tento článok bude práve pre vás. Pozrieme sa totiž spätne na prvý a druhý diel, ktoré v našich malých krajinách spôsobili nemalý ošiaľ. Hlavne ten druhý, ktorý vychádzal po dlhých rokoch od legendárnej Mafie 1. Nie všetko však prebehlo podľa plánu. Poďme ale pekne po poriadku.
Mafia 1 vyšla po dlhodobom vývoji v štúdiu Illusion Softworks na čele s Danielom Vávrom v roku 2002. Šlo o netradičný pohľad do mafiánskeho života, teda aspoň v hernom priemysle. Špičkový scenár s úžasne napísanými postavami prispôsobený herným mantinelom vtedajšej doby. Hráči si okamžite zamilovali jazdenie po veľkom meste s fungujúcou dopravou a inteligentnými NPC. AI mafiánov či policajtov dávala hráčovi zabrať a vtedajší systém lekárničiek (ročníky po nejakom tom 99. roku boli naučené brať autohealing ako alfu a omegu hrateľnosti) spôsobil všetkým z nás nemalé problémy. Prečo bola Mafia 1 takou úžasnou hrou? V mnohých aspektoch prenášala filmové klasiky na naše monitory. Zachytávala dobovú mestskú atmosféru, ulice plné mafiánov, rešpektu, cti a sily jednotlivých rodín. Celkovo 20 rôznorodých misií sa zameralo na stúpanie Tommyho Angela po rebríčku dôvery a kariéry v rodine Salieriovcov. Od klasických vyvražďovačiek, cez nečakané Tommyho akcie, prepadnutia, kedy musel bojovať o život až po vraždy na objednávku, krádeže i nesmierne kreatívne a originálne napísané/dizajnované úlohy. Mafia 1 je v porovnaní s tretím dielom zlatým klenotom, minimálne čo sa level dizajnu týka.
Dnes už spomíname na úžasné dejové zvraty, nervydrásajúcu hudbu (scéna, keď sa Sam približuje k Tommyho autu a siaha pritom do saka je veľmi zručne vygradovaná a intenzívna), množstvo detailov a zábavnú hrateľnosť. Kde Mafia 3 pohorela na plnej čiare, tam exceluje 14 rokov stará jednotka. Možnosti, ako prestrelenie nádrže, tankovanie, predpríprava na misie (kto z vás rozstrieľal ten žltý lasseter pri moteli hneď na začiatku?), vlastná garáž a hlavne mnohé efekty fyziky (na tie roky a možnosti českého štúdiá nevídané) sa podpísali pod jedinečnosť tohto titulu. Na internete nájdete mnoho porovnávajúcich videí prvého a tretieho dielu, dva príklady nižšie však zrejme hovoria za všetko. Dokonca aj ten herný obsah spred 14 rokov prevalcoval ten dnešný. Ťažko povedať, či je to na smiech, do plaču, alebo rovno na facku, isté však je, že Vávrov výtvor bol až generačne nadčasový. Je nepredstaviteľné, aby open world RPG v roku 2016 ponúkalo tak málo obsahu, obzvlášť, ak prvá časť danej série spred 14 rokov ukázala pravý opak.
Ani Mafia však nie je dokonalá hra a kritiku nemôžeme vynechať ani pri pár sekciách scenára, hoci sme ho na začiatku vychválili. Pôjde však o subjektívne dojmy. Frankova zrada bola z môjho uhla pohľadu trochu uponáhľaná, respektíve slabo skonštruovaná. Ak by ste si ju dnes zapli znova a obozretne sledovali jednotlivé herné mechanizmy či príbehové aspekty, pár chýb a chybičiek nájdete, no kultový status hry sa podpísal pod to, že akákoľvek kritika na ňu sa berie ako irelevantná (čím však netvrdíme, že nejde o jeden z najväčších klenotov nielen v danom žánri). No a ani ten český dabing nie je na jednotku. Niektoré vtipy, dialógy a monológy sú dnes už legendárne, rád by som si však hru ešte raz v živote zahral v pôvodnom znení. Dvojka je napríklad s anglickým dabingom výrazne lepšia. Ešte než sa však ku nej dostaneme, radi by sme ešte raz pripomenuli, aké významné boli misie pre Mafiu 1. Nepodarené atentáty na Morella ma mátajú dodnes a keďže som si pri pretekoch prežil veľmi temné obdobie môjho dospievania, radšej sa tomu úplne vyhnem. Pri hraní City of the Lost Heaven ste ako hráč cítili aj drobné rozhodnutia vývojárov ovplyvňujúce dej či hrateľnosť, rovnako ako ste cítili lásku k projektu, ktorý oplýval množstvom detailov. Mnohé z nich sú pritom také nenápadné, že ich množstvo hráčov nebolo schopných vnímať doteraz.
To už ale neplatilo o dvojke. Z Ilusion Software sa stalo 2K Czech spadajúce pod 2K Games a ako už dobre viete, nešlo o najšťastnejší krok. Vydavateľ si diktoval podmienky, orezal obsah a dohnal Vávru k odchodu zo štúdia. Nikto presne nevie, čo sa pri vývoji Mafie 2 stalo, no malo to za následok, že hráči kritizujú aj tie herné aspekty, o ktorých nič nevedia alebo sa jednoducho pridali k vlne hejtu, pretože bolo cool nadávať na kapitalistické a diabolské USA a "zlých Američanov, ktorí všetko pokazili". Mafia 2 je totiž skvelá gangsterská hra s úžasnými postavami, autentickým príbehom a nečakanými zvratmi. Rozsekanie Henryho mačetami, Joeov nečakaný výstrel v bare, vypálenie Vitovho domu, no hlavne pobyt vo väzení. Príbeh jednotky a dvojky sa rozpriestieral na dlhom časovom úseku. Hýbali sme sa ako v čase, tak i v kultúrnych a spoločenských pravidlách. S tým bola spojená aj zmena mesta, predsa len, doba pokročila. Modernejšie autá, atmosféra, oblečenie či hudba. Mafia 2 sa menila v samotnom priebehu rozprávania príbehu, za čo si zaslúži veľkú chválu (hlavne kvôli faktu, že sa všetky tieto zmeny odzrkadlili na hrateľnosti a atmosfére, a to vo veľmi pozitívnom zmysle). Na tú dobu sa aj samotné mesto považovalo za dizajnérsky skvost založený na prepracovanom engine. Empire Bay zažilo jednak slnečné lúče, jednak mrazivé zimy plné zakrvaveného snehu. Ttiul ponúkol stealth prístup, pasáže, ktoré vás odmeňovali alebo trestali kvôli tomu, či ste spustili alarm, no a veľmi sa nespustilo ani z náročnosti.
Bohužiaľ, veľa obsahu zrejme ostalo niekde v šuflíku. Doteraz snívam o tom, že si zahrám misiu, ktorá bola prezentovaná aj v jednom z trailerov. Je to už takmer 10 rokov, no mne v hlave utkvela cutscéna, kde sú Vito a Joe odrezaní na moste. Policajti ich obkľúčia z oboch strán, začne hrať intenzívna hudba... a vy už viete, čo nás čaká. Bohužiaľ, tejto časti sme sa v hre nikdy nedočkali, rovnako ako mnohého ďalšieho obsahu. Ten prišiel buď platenou cestou, alebo vôbec. Ide o hlavný dôvod, prečo hráči tak neradi spomínajú na druhú Mafiu. Pritom ide o bravúrne dielo s úžasnou hrateľnosťou, výberom jazdného modelu, množstvom open worldového obsahu, detailným spracovaním interakcie s prostredím a NPC, pokrokovou grafikou, fyzikou a mnohým ďalším. Deštrukcia na vysokej úrovni, nádherné cutscény (odpravenie Sidneyho Pena aka tlsťocha) vycibrené dialógy a skvelo vykreslený vzťah medzi Joeom a Vitom. Vymenúvať jednotlivé podarené aspekty hry by sme mohli dlho, no pravdepodobne len kvôli tomu nepochopíte, prečo je Mafia 2 perfektná hra. Práve detaily dokážu akýkoľvek titul povýšiť na pomyselný trón. Ako príklad môžeme spomenúť reakciu NPC na ozbrojeného Vita (v obchode ste častokrát nemali šancu prežiť, ak ste nezačali hneď po vytasení brokovnice strieľať), niekedy klišé, no vždy skvele zapracovaný humor či práve toľkokrát omieľané in-game možnosti, ktoré vás prinútili stráviť v hre oveľa viac času a spoznať jej jadro.
Príbeh možno nie je lepší (to už závisí na jednotlivcoch, ja v ňom vidím oveľa komplexnejší scenár, i keď možno spracovaný s menšou láskou, než zobrazenie Tommyho cesty na vrchol a následného pádu), rozhodne je však rôznorodejší, prekonávajúc prostredie a hrateľnostný prístup k jednotlivým úlohám. Osobne sa mi taktiež viac páčil Vito než Tommy. Nechápte ma zle, no vyrastal som na Krstnom otcovi a Puzových knihách, Omerta je pre mňa v hrách a filmoch posvätná. To, čo robil Tommy bolo neodpustiteľné. Keď som bol mladší, bolo ľahšie fandiť mu. Pri poslednom hraní (len pred pár týždňami) som si však uvedomil, koľko problémov spôsobil. Bol síce živší, ľudskejší a išiel po svojich vlastných cieľoch, k srdcu mi viac prirástol Vito (aj preto by som v Hangari 13 scenáristom najradšej oddrútil hlavy za to, čo spravili s jeho osobnosťou a charakterom. Keď sa nad tým zamyslíte, ide o úplne inú postavu, s Vitom zdieľa akurát tak črty tváre a minulosť). Rozhodnutie, kto je sympatickejší, je zrejme čiste subjektívnou voľbou, ja sa ale asi vždy radšej vrátim k Vitovi. Mal rodinu, prežil si peklo, odsedel si pár rokov a takmer každý v jeho živote s ním chcel vybabrať a tak ich prechytračil on. Navyše sme tu mali Lea Galanteho a celú komisiu. Mafia 2 je oveľa mafiánskejšou hrou než jednotka, ktorá nešla Cose Nostre do hĺbky (zasvätenia Joa a Vita, zloženie prísahy, dlhoročné slúženie Donom...). Podobné témy sú nesmierne výživné, je preto škoda, že Mafia 3 sa vybrala takou chudobnou a nezáživnou cestou.
Empire Bay bolo navyše oveľa využiteľnejšie miesto než City of the Lost Heaven. Nebola to kulisa hracej plochy, šlo o veľké žijúce pieskovisko plné rôznych temných uličiek a tajných priechodov. Naskriptovať NPC a vytvoriť AI vo funkčnom meste sa prvému a druhému dielu podarilo mnohonásobne lepšie než tomu tretiemu. Pôvodne som sa chcel vybiť zo zlosti a porovnať herné vymoženosti, mechanizmy, fyziku a iné dôležité aspekty predošlých dielov s tým najnovším, prišiel som však na to, že to nemá v tomto článku čo hľadať. Materiálu pritom bolo dosť, my sme sa však chceli zamerať na nostalgický výlet do Empire Bay a City of the Lost Heaven.
A ten je zakaždým rovnako poetický, emotívny a oplývajúci trpezlivo budovanou atmosférou a character developmentom. Obe hry ponúkli nezabudnuteľné dialógy a postavy, nenávidené a zároveň milované misie, množstvo humoru a nepríjemných scén. Mafia 1 a 2 boli hrami, ktoré pre nás veľa znamenali, hlavne, ak ste do mafiánskych kruhov videli už predtým. Nezabudnuteľné dobrodružstvá s Tommym a Vitom tu budú pre nás navždy, čo je asi jedinou útechou, keďže kvalitatívne sa k nim asi nasledujúce diely nepriblížia, čo naznačil už otrasný tretí diel.
Přátelství je sračka... a Mafia 3 tiež
