Objavený bol pred viac ako 60 rokmi. Spočiatku úrady tvrdili, že ide o vesmírny odpad, no po rokoch bola skutočnosť vyvrátená..
Nad Zemou nám denne prelietava asi 3000 umelo vytvorených družíc. Ak by sme rátali aj tie poškodené či vyradené, číslo sa závratne zvyšuje. Využívajú sa najmä na komunikáciu, navigáciu a rôzne prieskumy. Najväčším zariadením na obežnej dráhe je Medzinárodná vesmírna stanica, ktorá má na šírku niečo cez 100 metrov. Ale tieto satelity sú nezaujímavé v porovnaní s jedným veľmi starým, tmavým objektom. Čudesný predmet bol odhalený letectvom Spojených štátov amerických v roku 1954. Znepokojujúcej správy sa ihneď chytil denník The San Francisco Examiner, ktorý hovoril o záhadnom tmavom objekte obiehajúcom nad našimi hlavami. Medzi obyčajným ľudom vyvolali správy paniku a zdesenie. Spočiatku sa Američania domnievali, že satelit je dielom Sovietskeho zväzu. Na druhej strane ZSSR bolo presvedčené, že sa jedná o tajný projekt imperialistickej Ameriky. Bola to doba hlboko zakorenenej nedôvery a špionáže medzi západom a východom. O pár týždňov neskôr, v denníku St. Louis Post Dispatch, ministerstvo obrany hrdo vyhlasovalo, že identifikovalo neznámy objekt. Malo ísť o vesmírny odpad. Skutočnosť bola ale úplne iná.
Prvý človek, ktorý už v minulosti spomenul mimozemské signály, bol Nikola Tesla. V roku 1899 patril k malému okruhu nadšencov, čo sa o niečo také zaujímali. Dlhé roky pracoval na vylepšení svojich aparátov, aby boli signály lepšie rozpoznateľné. Svojimi vynálezmi zaznamenal neidentifikovateľný signál. Prvé rádiové vlny opísal ako rytmické zvuky. Na konci prvej svetovej vojny však začal zachytávať aj reč. Aspoň tak to uvádza vo svojom denníku. O dve desaťročia neskôr podrobili Teslove skúsenosti experimentom. Záver správy bol jasný. V roku 1900 neexistoval na svete taký prístroj, ktorý by bol schopný šíriť signál podobného rozsahu. V súčasnosti vieme, že Nikola Tesla mal sčasti pravdu. Informácie, ktoré zachytával, boli pulzary. K oficiálnemu odhaleniu pulzujúcich rádiových vĺn prišlo až koncom 60. rokov.
O 3 roky bol objekt zachytený neďaleko Sputniku I, prvej družice, ktorá odštartovala kozmickú éru ľudstva. Po ďalších rokoch odmlky sa o satelite začalo hovoriť až po vypustení prvých sovietskych a amerických satelitov na obežnú dráhu. 11. februára roku 1960 radary amerického námorníctva s označením Dark Fence, slúžiace na odhaľovanie nepriateľských družíc, zachytili neznámy objekt. Prístroje Dark Fence dokázali určiť rýchlosť, vzdialenosť a smer letu. Armáda bolo šokovaná, keď zistila, že neznámy objekt dokáže obehnúť našu planétu za 104 minút. Jeho rýchlosť bola niekoľkonásobne vyššia, ako rýchlosť nami dovtedy skonštruovaných družíc. Vedcom sa podarilo určiť aj hmotnosť, vážiť mal 15 ton. Rýchlosť a váha neboli jediné fakty, ktoré absolútne nezapadali do teórie vesmírneho odpadu. Black Knight, ako začali satelit prezývať, mal veľmi zvláštnu dráhu letu. Pohyboval sa od severného pólu k južnému. Vzápätí bol tak vyvrátený fakt, že ide o vesmírny odpad, respektíve pozostatky Air Force Discoverer.
V 70. rokoch sa Duncan Lunan, škótsky autor science fiction, ponoril do prieskumu signálov z 20. a 30. rokov, aby zistil ich výpovednú hodnotu. Napokon vyhlásil, že jeden zo signálov rozlúštil. Výsledkom bola mapa súhvezdia Pastier spred 13 tisíc rokov. Svoje zistenia publikoval aj v magazíne British Interplanetary Society, avšak celá kauza pomaly upadla do zabudnutia. Postoj NASA k tomuto fenoménu je prinajmenšom divný. Zodpovedné inštitúcie zaryto mlčia a tak sami vytvárajú priestor rôznym konšpirátorom.
