Patrila medzi najobdivovanejšie herečky a bola hviezdou Hitchcockových filmov. Kariéru jej ukončilo manželstvo, uzavretím ktorého prijala úplne inú úlohu.
Životný príbeh americkej oscarovej herečky a monackej kňažnej Grace Kelly určitým spôsobom pripomína rozprávku o Popoluške. Aspoň takto to vykresľovali médiá. Z obyčajného mladého dievčaťa sa stala jedna z najpopulárnejších herečiek a najobdivovanejších žien 50. rokov minulého storočia a svadbou s kniežaťom Rainierom III. aj princezná a predstaviteľka Monackého kniežatstva. Bol však jej život skutočne rozprávkový?
Grace Kelly, celým menom Grace Patricia Kelly, sa narodila 12. novembra 1929 vo Filadelfii ako tretie dieťa v poradí do zámožnej rodiny prisťahovalcov. Jej otec pôvodom z Írska bol známym veslárom s troma zlatými medailami z olympijských hier a jedným z najúspešnejších športovcov vtedajšej doby, a okrem toho bol aj veľmi podnikavým mužom, ktorý sa dlhé roky pohyboval v stavebnom priemysle, kde si zarobil nejeden milión. Kandidoval tiež na starostu, no vo voľbách prehral s najtesnejším rozdielom v histórii mesta a počas druhej svetovej vojny bol Rooseveltom menovaný za národného riaditeľa telesnej zdatnosti. Jej matka bola Nemka, bývalá modelka a učiteľka telesnej výchovy na Pensylvánskej univerzite a prvá ženská trénerka atletiky v inštitúcii, ktorá sa po vstupe do manželstva začala venovať rodine a výchove svojich štyroch potomkov. Jedným z nich bola aj Grace, ktorá za svojimi súrodencami akosi zaostávala. Nemyslíme mentálne, ale povahovo. Zatiaľ čo jej rodičia a sestry s bratom boli priebojní a draví rovnako ako aj zvyšok ich rozvetvenej rodiny, Grace bola tichá, plachá a nerada vytŕčala z davu. Napriek tomu však mala sen, a to stať sa herečkou.
Grace (naľavo) s rodičmi a súrodencami
Úspešnej rodine Kellyových ani toto odvetvie nebolo vzdialené. Jeden z otcových bratov bol komediálnym hercom a druhý zas držiteľom Pulitzerovej ceny za drámu, uznávaným scénaristom, režisérom a dramatikom. Grace sa po skončení strednej školy pokúšala dostať na univerzitu, ale to sa jej pre neúspech na skúškach z matematiky nepodarilo, a tak jej cesta viedla do New Yorku, kde sa napriek nesúhlasu rodičov pokúšala presadiť ako herečka. Zapísala sa na akadémiu dramatických umení a popri štúdiu si privyrábala ako príležitostná modelka a uvádzačka v kine. V cudzom svete a bez podpory rodiny bola odkázaná sama na seba, a to ju zmenilo. Objavila sa v divadelných hrách, v reklamách aj v niekoľkých seriáloch, no ona túžila po filmoch. Stala sa ambicióznou a čoraz viac si uvedomovala záujem mužov o svoju osobu.
Presťahovala sa do Los Angeles a v roku 1952 prišla prvá väčšia príležitosť s westernom Na pravé poludnie. Románik tu mala prežiť nielen s režisérom, ale aj so svojím 50-ročným hereckým kolegom Garym Cooperom. V tom istom roku uzatvorila 7-ročnú zmluvu s MGM Studios s týždenným platom vo výške 850 dolárov a o rok neskôr už natáčala v Afrike film Mogambo. „Sú tri dôvody, prečo som vzala úlohu v tomto filme, a to John Ford (režisér), Clark Gable a fakt, že to bol platený výlet do Afriky. Ak by sa natáčalo trebárs v Arizone, tak by som v ňom nehrala.“ Účinkovanie vo filme dopadlo nad jej očakávania a okrem úletu s kolegom Clarkom Gableom (jedným z dôvodov prijatia ponuky, ktorého mimochodom volala „ocko“), jej prinieslo Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a prvú nomináciu na Oscara.
Grace, Clarke Gable a Ava Gardner vo filme Mogambo
Pre jej nasledujúcu hereckú kariéru bolo mimoriadne dôležité stretnutie s Alfredom Hitchcockom. Ten si krásnu Grace obľúbil, nešetril na ňu chválami a práve jeho filmy z nej spravili symbol krásy a spečatili jej pozíciu populárnej herečky. „Je to dokonalá dáma. Elegantná, vzdelaná, neskutočne krásna, jednoducho prvotriedna. Zvonku chladná a zvnútra spaľujúca." Zahviezdila v jeho Vražde na objednávku, počas ktorej sa však opäť zblížila s hereckým kolegom, no tentokrát mladá kráska stúpila vedľa a za románik s dlhodobo ženatým hercom sa musela verejne ospravedlniť. Povesť a kariéra boli zachránené a Grace sa objavila v ďalšom Hitchcockovom filme - Okno do dvora. Jej partner James Stewart si spoluprácu s ňou skutočne pochvaľoval, až sa mohlo zdať, že história sa opakovala a mladá herečka zviedla ďalšieho muža v poradí. „Ona ja tak dokonalá, tak talentovaná, krásna a sofistikovaná.“ Hovorilo sa tiež, že Hitchcockova záľuba v peknej blondínke nie je len náhodná, takisto o jej vzťahu s Frankom Sinatrom a Bingom Crosbym, kolegom z Country girl, ktorý jej priniesol vytúženého Oscara.
S Alfredom Hitchcockom a v jeho filme - Okno do dvora
Po úspešnom filme Chyťte zlodeja odišla v roku 1955 na filmový festival v Cannes a zároveň prijala ponuku francúzskeho magazínu na fotenie v Monaku. Počas neho sa zoznámila s monackým kniežaťom Rainierom III. - v tom čase mimoriadne obletovaným slobodným mládencom, ktorý si hľadal manželku a matku budúceho, všetkými očakávaného dieťaťa. Malá krajina bez následníka trónu z rodu Grimaldiových sa zmietala vo finančných problémoch a reálne jej hrozilo pripojenie k Francúzsku. Aristoteles Onassis poradil Rainierovi vziať si za manželku filmovú hviezdu a záujem oboch pánov spočiatku pritiahla Marilyn Monroe. „Dajte mi s ním dva dni osamote. Určite si ma potom bude chcieť vziať,“ vyhlásila americká sexbomba, no dva dni s Marilyn sa nekonali, pretože knieža sa zahľadel do úplne inej blondínky. Sofistikovanejšia a menej škandalózna Grace považovaná za jednu z najkrajších a najlepšie platených herečiek vtedajšej doby mu učarovala natoľko, že po niekoľkých ľúbostných listoch si prišiel svoju budúcu nevestu vyzdvihnúť do New Yorku.
Povinná lekárska prehliadka potvrdila herečkinu plodnosť a trochu zaklamala o jej panenstve. Lekár vyhlásil, že budúca kňažná je stále nedotknutá, a tak je vhodnou adeptkou na vydaj. Niektoré zdroje však uvádzajú, že test panenstva sa nekonal, iné zas, že sa konal a dokonca vraj potvrdil akúsi „závadu“ spôsobenú pri športových hrách alebo pri jazdení na koni. Tak si teda vyberte. Každopádne, svadba to bola rozprávková, 600 pozvaných hostí, filmová hviezda, ikonické šaty a to všetko v priamom prenose sledujúcom cez 30 miliónov ľudí po celom svete a zvyšujúcom tak publicitu Monackého kniežatstva. Grace navždy opustila Hollywood a vo veku 27 rokov tak prijala neľahkú úlohu.
Všetky filmy, v ktorých účinkovala boli na príkaz jej manžela v Monaku zakázané, v cudzej krajine sa jej pod drobnohľadom a v medziach prísneho protokolu vraj nežilo najľahšie a správy o manželovej nevere ju psychicky ničili. Napriek tomu sa im deväť mesiacov po uzatvorení manželstva narodilo ich prvé dieťa - dcéra Caroline a o rok neskôr aj syn - princ Albert, ktorého narodením si splnila manželskú povinnosť.
Napriek tomu, že hereckú kariéru musela ukončiť, Hitchcock to predsa len riskol a ponúkol jej úlohu vo filme Marnie, ktorú mala záujem prijať. Nakoniec však od toho musela kvôli nesúhlasu monackého ľudu upustiť. Naoko šťastné manželstvo bolo po potrate spečatené aj tretím potomkom - dcérou Stéphanie. Najšťastnejšie chvíle v živote podľa vlastných slov prežívala so svojimi deťmi, ktoré nadovšetko ľúbila. Iné to však už bolo s jej manželom. Ten sa vraj správal ako diktátor a aj naďalej mal v obľube nemanželské úlety. Grace sa cítila ponížená a opustená, nakoniec sa jej zhoršili aj vzťahy s dospievajúcimi dcérami, a tak sa venovala charitám a ako prvá v Monaku založila jasličky. Keď si v Paríži kúpila byt, začalo sa rozprávať o rozchode, čo v podstate svojimi slovami aj potvrdila: „Presťahovanie do Paríža je pre mňa ako rozvod.“
V roku 1981 jej knieža nakoniec povolil vrátiť sa k filmovým úlohám, a tak s radosťou začala natáčať film Rearranged. Ten však nedokončila, nakoľko dňa 13. septembra 1982 dostala počas cesty autom mŕtvicu a spolu so svojou 17-ročnou dcérou Stéphanie sa zrútila z 30-metrového útesu. Nasledujúci deň dal knieža Rainier lekárom súhlas na odpojenie svojej manželky z prístrojov, ktorá tak vo veku 52 rokov zomrela. Na jej počesť a znak ich vraj večnej lásky nechal vysadiť záhradu ruží - jej najobľúbenejších kvetov. „Ľadová kráska Grace“ ako ju nazýval jej blízky priateľ Alfred Hitchcock odpočíva v Katedrále svätého Mikuláša v Monte Carle a jej herecký kolega James Stewart sa o nej na pohrebe vyjadril: „Ja som Grace miloval. Nie preto, že bola kňažná ani preto, že to bola herečka alebo moja kamarátka, ale pretože to bola tá najláskavejšia žena, akú som kedy poznal. Bude mi veľmi chýbať, všetkým nám bude chýbať.“