Kto by čakal, že dokument o daňových úľavách bude raz slúžiť takémuto účelu.
Rozumel si textu vyššie? Pravdepodobne nie. V podobnej situácii boli aj všetci objavitelia, archeológovia, egyptológovia a výskumníci. Dlhé roky bolo hieroglyfické písmo atakované stovkami vedcov, ktorí sa snažili prelomiť tajomstvo, no až do roku 1799 neúspešne. Vtedy sa objavila Rosettská doska - kľúč k egyptskému písmu.
Rosettská doska (Rosetta Stone) je dokument napísaný na kamennej (neskôr charakterizované ako granodiorit) platni, z roku 196 pred naším letopočtom. Vyhotoviť ju dal egyptský faraón Ptolemaios V. u jedného z kňazov Egyptu. Ten však zastával názor, že Ptolemaios si počas prebiehajúcej vojny medzi Severným a Južným Egyptom vedie mimoriadne dobre, a tak text vyril rovno v troch jazykoch.
História objavenia dosky sa ťahá až do Napoleonových dôb - ten v rámci prípravy jeho expanzie do Egypta založil v Káhire vedecký inštitút, ktorý do Afriky pritiahol viac než 160 archeológov. Jedným z nich bol aj Pierre-François Bouchard, ktorý okrem iného tiež velil opevňovacím prácam. Zvyšok je veľmi jednoduchý - pri výkope sa doska jednoducho našla. Francúzske vojská sa však po pár dňoch museli vzdať a nepriatelia Angličania považovali vykopávky za ich korisť. Egyptský veliteľ však dosku odmietol vydať a podľa prameňov ju niekde skryl. O pár mesiacov sa však stalo niečo záhadné a 11. marca 1802 predstavilo verejnosti Rosettskú dosku Britské múzeum, kde je uložená dodnes a proti krádeži ju chráni špeciálne, na mieru vyvinutý systém.
Doska má niečo okolo metra kubického, váži 760 kilogramov a zmestilo sa na ňu až 91 riadkov textu - 14 z nich boli hieroglyfy, 32 riadkov tvorilo démotické (= predchodca hieroglyfov) písmo a zvyšných 55 staroveká gréčtina. Tá bola prečítaná už v Káhire a nejde o žiaden extra prelomový text. No práve trojjazyčnosť toho istého dokumentu pomohla k rozriešeniu hieroglyfov - aj keď to trvalo vyše dvadsať rokov. Za tým stoja traja ľudia. Prvým z nich je švédsky diplomat Åkerblad, ktorý dorazil ešte nie celkom vyriešené démotické písmo a v hieroglyfoch určil pár slov, ako napríklad Gréci alebo Kleopatra. Druhým z nich bol Brit Thomas Young, ktorý oddelil vlastné mená od ostatných a dekódoval mená panovníkov ako Alexander Veľký alebo sériu asi pätnástich egyptských faraónov. Za hlavného prekladateľa a zostaviteľa hieroglyfickej abecedy sa považuje Jean-François Champollion, ktorý určil prvé znaky len vďaka nápisu "Kleopatra" v hieroglyfoch a aj démotickom písme na stene menej významného egyptského chrámu. Takto získal prvé znaky, podľa ktorých mohol postupovať ďalej. Dielo je ešte fascinujúcejšie, pretože Champollion samotnú dosku nikdy nevidel. Pracoval len s nakreslenou kópiou.
Samotná doska, ako sme už zopárkrát spomenuli, má takmer nulovú historickú hodnotu. Faraón Ptolemaios V. v nej reaguje na demonštrácie obyvateľstva a zavádza daňové úľavy. Na začiatok označí dátum a miesto (Memphis), v prvých riadkoch ospevuje bohov a seba samého. V jadre vyhlášky sa nachádza pár amnestií, oznam o obdarovaní armády, odpúštanie nedoplatkov a celkovo znížil finančné a vojenské zaťaženie pre mnoho povolaní. Na záver žiada, aby sa kópia textu dosky vyryla do kameňa v každom chráme Egyptu (z jedného z nich pravdepodobne pochádza Rosettská doska).
Ak sa napríklad chystáš na letnú dovolenku do Egypta a cestou máš v pláne navštíviť slávne múzeum v Káhire, Rosettskú dosku tam, bohužiaľ, nenájdeš. No netreba zúfať, vďaka tejto kamennej platni je po celom svete stovky artefaktov, ktoré po jej preložení dosiahli omnoho väčšiu hodnotu.
