Krásna a talentovaná herečka trpela odchodom otca fašistu, nejednou chorobou aj dvoma nevydarenými manželstvami, no vždy s ochotou pomáhala druhým.
Vzhľadom na to, že sa nám v komentároch už viackrát objavilo meno Audrey Hepburn, o ktorej by ste si radi prečítali niečo viac, rozhodli sme sa bližšie nazrieť do života tejto mimoriadne charizmatickej herečky považovanej za jednu z najkrajších žien vôbec a čo-to si o nej napísať.
Nezabudnuteľná herecká a módna ikona Audrey Hepburn, vlastným menom Audrey Kathleen van Heemstra Ruston, sa narodila ako dieťa holandskej šľachtičnej a bohatého britského bankára dňa 4. mája 1929 v Bruseli. Pre oboch jej rodičov to bolo už druhé manželstvo v poradí a pre jej matku, barónku Ellu van Heemstra bola Audrey jej tretím dieťaťom. Z predchádzajúceho, nevydareného manželstva už mala dvoch synov.
Ak sa pýtate odkiaľ sa vzalo priezvisko Hepburn, tak to si k svojmu menu Ruston podľa vzoru svojej starej mamy pridal herečkin otec mylne sa domnievajúc, že je vzdialeným príbuzným Jamesa Hepburna, tretieho manžela Márie Stuartovej - francúzskej a škótskej kráľovnej. Meno považoval za viac aristokratické a po ňom ho prevzala aj jeho dcéra. Tá sa narodila tri roky po uzatvorení manželstva svojich rodičov, no už tri týždne po príchode na svet ho takmer opustila. Záchvat čierneho kašľa jej dokonca zastavil srdce a len tak-tak sa maličké dievčatko podarilo zachrániť. Sama si na tento okamih (samozrejme obrazne) spomenula slovami: „Ak by som mala napísať svoju biografiu, začala by som takto - narodila som sa 4. mája 1929 v Bruseli a o tri týždne neskôr som zomrela.“ Audrey našťastie nezomrela, no choroby sa jej nevyhýbali ani naďalej. Trpela podvýživou, mala anémiu a takisto žltačku.
S rodičmi žila striedavo v Anglicku, Belgicku a Holandsku, vďaka čomu sa naučila rozprávať až piatimi svetovými jazykmi. K angličtine a holandčine od svojich rodičov sa neskôr pridala aj francúzština, španielčina a taliančina. Vo veku piatich rokov bola poslaná do internátnej školy v Anglicku a jej najväčšou vášňou sa stal balet. Dievčatko bolo nielen krásne, ale aj múdre a mimoriadne talentované, no rozprávkový život netrval dlho. Už o rok neskôr rodinu opustil jej živiteľ a stal sa sympatizantom fašistického režimu. Spočiatku mu finančné dary pre fašistov pomáhala zhromažďovať aj Ella, no keď pochopila, aké zlo sa na Európu chystá, cesty s jej manželom sa navždy rozišli. Ten odišiel, s manželkou sa v roku 1938 rozviedol a o svoju rodinu sa viac nezaujímal, čo Audrey neskôr označila za najtraumatizujúcejší zážitok svojho života. Už navždy bola poznačená nečakaným odchodom svojho otca a strach z opustenia ju nikdy neprestal prenasledovať.
Jej snom bolo stať sa balerínou, avšak vojna jej ho zničila
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa s matkou a dvoma nevlastnými bratmi presťahovala z Anglicka do Holandska, kde dúfali v zachovanie jeho neutrality. Keď však do krajiny vtrhli Nemci, Audrey jej matka zo strachu premenovala na Eddu van Heemstra a zakazovala jej rozprávať po anglicky. „Mama sa o mňa veľmi bála. Po holandsky som síce rozprávala, no v mojej reči bolo počuť anglický prízvuk a ulice boli plné Nemcov.“ Rozlúčiť sa musela aj s bratmi, ktorí boli odvlečení na nútené práce a tiež so svojím dovtedajším životom, keďže nacisti ich z večera do rána pripravili o všetok ich majetok.
Pokrivkávajúce zdravie sa jej s príchodom zimného hladomoru spôsobeného nemeckou blokádou potravín ešte zhoršilo a k ťažkej anémii, žltačke a podvýžive sa pridala astma. Aby prežila, varila trávu a žihľavu, zo zeme vyorávala cibuľky tulipánov a zajedala ich psími suchármi. Boli však dni, keď nevládala chodiť a bez pomoci dokonca ani stáť na nohách. Pri výške 170 centimetrov vážila sotva 40 kíl a nízkou váhou trpela po zvyšok svojho života kvôli čomu v budúcnosti čelila nepríjemným rečiam o anorexii. Neraz bola svedkom streľby a popráv priamo v uliciach a takisto deportácie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov, čo ju hlboko poznačilo. Napriek tomu sa Audrey zapojila do holandského protinacistického odboja a stala sa kuriérom. Potajme doručovala listy a balíčky a vedome tak riskovala svoj vlastný život.
Po skončení vojny sa s mamou presťahovala najskôr do Amsterdamu a potom do Londýna, kde získala štipendium na prestížnej baletnej škole. Bola však fyzicky slabá a za baletkami, ktoré počas vojny netrpeli hladom, výrazne zaostávala. Jej sen o balete sa tak navždy rozplynul. Pracovala ako muzikálová tanečnica a kvôli zárobku aj ako príležitostná modelka, zatiaľ čo jej matka - kedysi bohatá barónka zas ako občasná kuchárka a gazdiná pre zámožné rodiny. Netrvalo však dlho a jej výnimočnú krásu si všimli aj filmári. Spočiatku obsadzovala viac-menej bezvýznamné úlohy, ale aj za tie bola Audrey vďačná. Zlom v jej hereckej kariére nastal, keď sa počas nakrúcania filmu Monte Carlo Baby zoznámila s francúzskou spisovateľkou Colette, ktorá spolu s americkými producentmi hľadala herečku do muzikálu Gigi. Keď uvideli prekrásnu Audrey, ich hľadanie sa skončilo, za to kariéra štíhlej brunetky naštartovala na plné obrátky. Už o niekoľko dní cestovala do New Yorku a ako hlavná postava v inak skritizovanom muzikáli doslova žiarila. Pre Ameriku sa zrodila nová hviezda a Audrey začala dobýjať Hollywood.
Audrey sa pred hereckou kariérou živila ako tanečnica a modelka
Nasledovali Prázdniny v Ríme a s nimi aj zlatá soška, cena BAFTA a Zlatý glóbus, ktoré vyniesli mladú herečku medzi elitu. „Keď ohlásili moje meno, bola som tak prekvapená, že som vôbec netušila čo mám robiť. S mamkou sme to chceli osláviť, a tak sme si po ceste domov kúpili šampanské. Bolo ešte teplé, ale bolo to to najlepšie šampanské, aké som kedy pila.“ Ďalší úspešný film Sabrina jej zabezpečil nomináciu a spolupráca s Givenchy z nej spravila módnu ikonu. Audrey sa stala synonymom ženskej krásy a svojím vzhľadom a kultivovaným štýlom obliekania udávala nové trendy. Menšie prsia, osí pás, nevinná tvár a decentné šaty sa stali tým, čo bolo považované za dokonalé. Napriek uznaniu sa Audrey nikdy nepovažovala za peknú, dokonca mala neuveriteľné komplexy a za svoj vzhľad sa hanbila.
Po výhre Oscara za úlohu vo filme Prázdniny v Ríme a s hereckými kolegami pri natáčaní Sabriny
Na večierku pri európskej premiére Prázdnin v Ríme sa úspešná herečka zoznámila s o dvanásť rokov starším hercom, režisérom a dvakrát rozvedeným otcom dvoch detí, Melom Ferrerom. Ešte skôr než si spolu zahrali vo filme Vojna a mier, sa zosobášili. Audrey túžiaca po rodine otehotnela, no krátko na to samovoľne potratila. Druhý potrat nasledoval po páde z koňa, avšak krehká kráska zažila ešte ďalšie dva potraty. „Bola to doba, kedy som sa začala báť, že prídem o rozum. Nedokázala som pochopiť, prečo nemôžem mať deti. Bol to pre mňa ten najhorší pocit, aký som zažila.“ Audrey sa však napokon dočkala a v roku 1960 sa jej narodil syn Sean. Materstvo si však dlho neužila, čakali ju totiž Raňajky u Tiffaniho, ktoré z nej spravili hereckú legendu a nezabudnuteľnú módnu ikonu. Po pätnástich rokoch a viacerých krízach zapríčinených najmä diktátorským správaním jej manžela sa pripravovala na rozvod.
S prvým manželom a ich synom Seanom
Netrvalo však dlho a do jej života vstúpil nový muž, taliansky psychiater Andrea Dotti. V roku 1969 sa pár zosobášil a o rok neskôr sa im narodil syn Luca. Herečku čakal ešte jeden potrat, po ktorom sa o ďalšie deti prestala pokúšať. Ani toto manželstvo však nevydržalo a po trinástich rokoch sa pre neveru jej manžela rozpadlo.
S druhým manželom a ich synom Lucom. Audrey túžila po troch deťoch, no po sérii potratov bola vďačná aj za dve
Vrátila sa k nakrúcaniu, avšak to ju už nenapĺňalo tak ako kedysi. Snažila sa byť matkou na plný úväzok. „V jednom okamihu svojho života som sa musela rozhodnúť, či chcem byť matkou alebo herečkou, či sa vzdám nakrúcania alebo svojich detí. Išlo však o veľmi jednoduché rozhodnutie.“ Audrey opäť našla lásku, tentoraz svoju spriaznenú dušu v holandskom hercovi Robertovi Woldersovi, s ktorým podľa vlastných slov prežila tie najkrajšie okamihy svojho života a dokonca sa po dlhých rokoch bolestivého odlúčenia pomocou Červeného kríža skontaktovala so svojím otcom žijúcim v Dubline. Ten voči nej ostal aj naďalej citovo chladným, no herečka ho finančne podporovala až do konca jeho života.
So svojou najväčšou láskou, Robertom Woldersom
Po Spielbergovom filme Navždy prijala úplne inú úlohu a stala sa veľvyslankyňou dobrej vôle UNICEF. Svojou aktivitou a dobročinnosťou zaskočila aj ľudí, ktorí sa na ňu s prosbami obrátili. Audrey nezapožičala iba svoje meno ako to u slávnych ľudí býva zvykom, ale s obdivuhodnou ochotou cestovala po celom svete a pomáhala tam, kde to bolo potrebné. Vraj nikdy nezabudla na hrôzy vojny, ktoré prežila a neželala by ich zažiť ani tomu najhoršiemu nepriateľovi. Na cestách jej spoločnosť robil Robert, ktorého si nikdy nevzala za manžela, ale vo svojom vnútri ho za neho považovala.
Audrey v Somálsku ako veľvyslankyňa dobrej vôle, september 1992
Po návrate zo Somálska na konci septembra 1992 začala trpieť bolesťami brucha, ktoré spočiatku pripisovala infekcii po pobyte v exotickej krajine. Počas návštevy Los Angeles jej však bola zistená rakovina v pokročilom štádiu s minimálnou šancou vyliečenia sa. Po operácii nebola schopná letieť komerčným letom domov, a tak jej módny návrhár a blízky priateľ Hubert de Givenchy poslal súkromné lietadlo plné kvetín, ktoré ju odviezlo do Švajčiarska. Tam uznávaná herečka, ikonická kráska a láskavá žena pomáhajúca druhým strávila posledné okamihy svojho života. „Bude to znieť neuveriteľne nudne, ale moja predstava neba je sedieť s Robertom, so synmi a s našimi psami doma pri skvelom jedle. Ako dieťa som veľmi chcela mať dom so záhradou - a dnes to mám. To je to, o čom som vždy snívala.“ Audrey zomrela ako 63-ročná vo svojom dome obklopená najbližšou rodinou - milovaným priateľom Robertom a svojimi dvoma synmi presne tak, ako si to vo svojej predstave neba želala.
