Americké Termopyly.
Najznámejšia a zároveň najvýznamnejšia bitka Texaskej revolúcie, ktorá sa vďaka hrdinským a samovražedným činom niekoľkých jednotlivcov stala v Amerike doslova legendou. Príbeh pojednávajúci o vidine slobody je aj v súčasnej dobe nekonečnou studnicou inšpirácie a ponaučenia.
Bitka o pevnosť Alamo je pre Američanov symbolom heroického odporu a neoblomnej snahy o nezávislosť utláčanej Texaskej republiky. Pravda, pomenovanie pevnosť je trocha prehnané, keďže sa jednalo o starú stanicu, ktorá v minulosti slúžila najmä na obranu proti Indiánom, pričom sa v jej areáli nachádzali primárne hospodárske a rezidenčné budovy. V roku 1821 po krvavej bitke pri Tampicu a následnom vyhlásení Mexickej nezávislosti, začali slobodnú krajiny zaplavovať tisíce prisťahovalcov zo Severnej Ameriky a Európy. Príchodom nových osadníkov však vzrástli aj nacionalistické myšlienky o jednotvárnosti národa, v dôsledku čoho začalo Mexiko nekompromisne požadovať bezchybné ovládanie španielčiny, konvertovanie na katolícku vieru a prijatie mexického občianstva. Tieto požiadavky sa u prisťahovalcov stretli s vlnou nevôle, ktorá neskôr vyústila do presadzovania názoru o bezvýhradnej autonómií Texasu. Túto šialenú predstavu však novozvolený diktátor, generál a „Otec národa“ Antonio López de Santa Anna nemohol pripustiť, a tak vyslal na nepoddajný sever vojsko, s cieľom vzbúrených Texasanov priviesť k rozumu.
Hlavný veliteľ osadníkov Samuel Houston medzitým rozkázal roztrúseným oddielom, aby sa stiahli a opevnili v neďalekom mestečku Alamo pri San Antoniu. I keď o plánovanom útoku na pohraničí štáty konfederácie nevedeli, mnoho malých skupín bolo rozhodnutých podporiť svojich „bratov“ v ťažkej chvíli. Na zúfalé prosby o pomoc reagovalo 320 amerických vojakov z neďalekej pevnosti, ktorí aj proti príkazom nariadených vyrazili smerom k ošarpanej stanici, počas nočného pochodu ich však prepadli Mexické oddiely a do jedného zmasakrovali. Naopak, 32-členná skupina z mesta Gonzales sa pod velením kapitána George Kibella prebila skrz nepriateľského obkľúčenia a pripojila k obrancom pevnosti. Svojím hrdinským činom si skupinka vyslúžili prezývku „32 nesmrteľných.“
V predvečer očakávaného útoku veliteľ William Travis, vedomý si blížiaceho sa krviprelievania, nakreslil na námestí čiaru a vyzval bojovníkov, aby ju prekročili v prípade, že sú rozhodnutí stáť a bojovať na strane slobodnej Texaskej republiky. Podľa príbehu čiaru prekročili všetci, okrem jedného Francúza, ktorý nechcel byť svedkom opätovného masakru, aký zažil počas krvavej Napoleonovej invázie do Ruska. Po odmietnutí kapitulácie a bezpečného odchodu bolo o osude mužov už nadobro rozhodnuté. I keď mohli ešte ten večer opusti územie Alama, rozhodli sa pre možnosť brániť svoju domovinu proti obrovskej presile „barbarských“ utláčateľov. Do samotnej bitky tak nastúpilo približne 260 Texasanov a 2400 Mexičanov.
Masívny útok generála Antonia Lópeza de Santa Annu sa začal 23. februára 1836, okolo pol šiestej nad ránom. Aj napriek prvotnej heroickej obrane rebelov Mexičania po krátkej dobe odpor zlomili a pomocou diel narušili ochranný múr z nepálených tehál. Absolútny zvrat bitky nastal vo chvíli, keď sa vládnym vojakom podarilo zabiť veliteľa Williama Travisa a ďalších vysokopostavených predstaviteľov texaskej armády, následne načo vtrhli „barbari“ do centra mesta a zatlačili posledných rebelov do kostola, kde ich počas tuhých bojov do jedného pozabíjali. Mexičania bez ľútosti popravili každého muža alebo starca v pevnosti, ženy a deti nechali odísť, a to najmä z dôvodu, aby sa všetci odporcovia krutovlády dozvedeli o tomto exemplárnom príklade. Zakrátko prišiel do Alama aj samotný „Otec národa“, ktorého však pri pohľade na výsledok trinásťdňovej bitky zalial studený pot - Pyrrhovo víťazstvo si vyžiadalo okolo 260 mŕtvych Američanov a cez 1 250 Mexičanov. Diktátor v návale zlosti prikázal svojim mužom zmasakrovať neďalekú dedinu Goliade ako symbol odplaty za katastrofu menom Alamo.
Aj napriek zdrvujúcej porážke sa Texasania svojho sna o samostatnosti nevzdali. Prehra bola, paradoxne motiváciou pre ostatných bojovníkov, ktorých hnala dopredu túžba po pomste, krvi a slobode. S heslom „Pamätajte na Alamo!“ zozbierali rebeli svoje posledné sily a odhodlali sa na rozhodujúci útok pri rieke San Jacinto, kde na konci 18 minút trvajúceho masakru padlo 360 Mexičanov, 208 ich ostalo zranených a až 730 zajatých, naopak na texaskej strane zomrelo iba 9 ľudí. Medzi vojnovými zajatcami bol aj ranený mexický diktátor, ten pod hrozbou smrti uznal roku 1836 nezávislosť Texaskej republiky.
