Iste každý z vás pozná toto spoločenstvo ľudí, či už z filmov, internetu alebo iných multimediálnych kanálov. Ale viete odkiaľ títo ľudia prišli a prečo žijú starým spôsobom života?
Žijú ako v 18. storočí, bez elektriny, bez áut, skrátka bez technológií modernej doby. Pre väčšinu ľudí je takýto život neprijateľný, no život bez internetu či mobilu má určite aj svoje výhody. Hnutie Amišov bolo na počudovanie založené v Európe, nie v USA ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Bolo to konkrétne vo Švajčiarsku koncom 17. storočia a za vznikom tohto hnutia stojí muž menom Jakob Ammann. Mennonitský kazateľ, ktorý prestal rešpektovať prísne pravidlá mennonitov a tak sa od ich spolku odklonil. Postupom času sa k nemu pridávali ďalší veriaci z Holandska či Nemecka a tak vznikla táto menšina. Za svoj hlavný smer považujú náboženstvo. Správanie podlieha prísnym pravidlám náboženského charakteru. Pokora a pokoj sú ich najvyššie hodnoty. Naopak silne odmietajú pýchu, aroganciu či povznesenosť. Keďže nemajú kostoly, bohoslužby vykonávajú priamo vo svojich príbytkoch. Za akékoľvek porušenie pravidiel môžu byť z komunity vylúčení a podľa toho, ako prísne dodržiavajú jednotlivé pravidlá, sa delia do viacerých skupín.
Existuje tzv. nový poriadok, starý poriadok a ešte konzervatívnejšie komunity. Najväčšia časť Amišov žije podľa starého poriadku. Spoznať ich možno veľmi jednoducho - muži nosia dlhé brady bez fúzov, klobúk čiernej alebo bielej farby - podľa počasia, košeľu, nohavice a vestu. Ženy chodia odeté taktiež jednoducho. Typické sú jednofarebné šaty až pod kolená s tmavou alebo svetlou zásterou a šatka na hlave, ktorá zakrýva účes. Používanie kozmetiky je samozrejme zakázané. Či už je leto alebo zima, nosia mohutné kožené topánky. Na ulici by ste ich isto neprehliadli. Poväčšine sa prepravujú na konských povozoch alebo peši, občas však využijú aj autobusy, medzi niektorými usadlosťami je dokonca pravidelné autobusové spojenie. Letecká doprava je absolútne tabu. Namiesto mobilov využívajú telefónne búdky rozmiestnené v blízkosti komunít. V prípade veľkej núdze zavolajú aj od svojich neamišských susedov.
Z Európy Amiši utekali pred prenasledovaním práve do USA a Kanady. Najviac sa momentálne vyskytujú v Illinois, Indiane, Pensylvánii, Michigane, ale aj v kanadskom Ontáriu. V posledných rokoch sa niektoré rodiny rozhodli presídliť aj do Strednej Ameriky. Ak si myslíte, že Amiši z roka na rok vymierajú,ste na omyle. V dnešnej dobe ich len v USA žije približne 300 000 a toto číslo každým rokom narastá. Nie je totiž nič výnimočné, ak má jedna rodina aj 7 detí. Výskyt genetických porúch nie je u Amišov ojedinelý. Môže za to fakt, že sú potomkami len niekoľkých stoviek pôvodných prisťahovalcov. Najvyššia hustota Amišov je v Lancaster County v Pensylvánii, kde sa ich počet od 60. rokov viac ako strojnásobil. V typickej komunite žije 20 až 40 rodín, čo tvorí okolo 300 ľudí, ktorí sú v každodennom kontakte ako jedna veľká rodina. Práve rodina je v ich vnímaní absolútnou prioritou a hlavné slovo tu má vždy muž. S okolitým svetom sa spájajú iba v nevyhnutných situáciách. Zaujímavosťou je, že dodnes medzi sebou nehovoria po anglicky, ale zvláštnym nemeckým dialektom nazývaným pensylvánska nemčina (Penn-Dutch). S pravou angličtinou sa po prvýkrát stretnú deti až v škole.
Medzi najväčší problém odjakživa patrilo vzdelávanie detí. Časté nezhody medzi Amišmi a štátom viedli k tomu, že si od 70. rokov vybudovali akúsi autonómiu v oblasti vzdelávania. Deti z týchto rodín navštevujú väčšinou školy sídliace priamo v komunitách. Zúčastňujú sa však všetkých testov určených pre základné školy, v ktorých dosahujú lepšie výsledky ako bežné deti. Celý vzdelávací proces sa končí pri základnom vzdelaní, pretože už ako adolescenti pracujú v domácnosti a na poliach. Väčšinou sa živia chovom zvierat, pestovaním rôznych obilnín a plodín alebo rôznymi remeslami ako kováčstvo, hrnčiarstvo atď. Sú preslávení výrobou dreveného nábytku, ktorý sa teší u Američanov veľkej obľube. Dokonca vydávajú vlastné noviny – The Budget, ktoré majú približne 20-tisíc predplatiteľov.
Zvláštnosťou je, že svojim potomkom dávajú na výber. Keď deti dorastú (16-18 rokov), dostáva sa im sloboda a možnosť rozhodnúť sa medzi krstom, čo vlastne predstavuje uvedenie do amišskej komunity, alebo normálnym životom. U Amišov prebieha krst až na hranici dospelosti, považujú to za slobodnú voľbu každého jedinca. Zaskočiť vás môže fakt, že až 80 % týchto detí si volí krst. Napriek tomu, že si dôležitosť štátu uvedomujú, sú od neho úplne dištancovaní. Od roku 1961 sú oslobodení od platenia sociálneho poistenia po tom, čo štátu preukázali, že sa o seba vedia postarať v akejkoľvek situácii bez cudzej pomoci. Znamená to, že od štátu nedostávajú v starobe žiadny dôchodok. Taktiež sa na nich od druhej svetovej vojny nevzťahuje branná výchova, keďže sú zarytí pacifisti. Preto sa na ich šatstve nenachádzajú žiadne gombíky ani zipsy, keďže symbolizujú vojenskú uniformu. Čo sa týka politického presvedčenia, niektorí sa volieb zúčastňujú, avšak jednotný politický názor nezdieľajú.
