Manželky tolerovali milenky a milenky tolerovali manželky.
Pablo Picasso, celým menom (v polovici budete mať dosť) Pablo Diego José Francisco de Paula Juan Nepomuceno María de los Remedios Cipriano de la Santisima Trinidad Ruiz y Picasso, sa narodil 25. októbra 1881 v španielskej Malage, no väčšinu svojho dospelého života strávil vo Francúzsku. Výtvarný talent zdedil po svojom otcovi, ktorý bol maliarom špecializujúcim sa na naturalistické vyobrazenia vtákov a zvierat, a zároveň vysokoškolským profesorom výtvarných umení najprv v Malage a neskôr v Barcelone, kde sa rodina po ťažkej rane osudu presťahovala. Tou bola smrť Pablovej mladšej sestry Conchity, ktorá vo svojich siedmich rokoch zomrela na záškrt a následná trauma budúceho výtvarného génia s tým spojená. Pablo vraj sľúbil Bohu, že ak ponechá jeho sestru nažive, vzdá sa svojho daru a už nikdy nebude maľovať. To sa však nestalo a on - pokrstený katolík začal od tohto momentu samého seba označovať za ateistu a maľovať ešte viac. Smutná udalosť a zvláštna hra osudu tak dala svetu jedného z najuznávanejších a najvplyvnejších umelcov 20. storočia, ktorý však nebol len excelentným maliarom, ale aj sochárom, grafikom, hrnčiarom, básnikom a spoločne s Georgesom Braqueom zakladateľom kubizmu ovplyvňujúcim mnohé ďalšie výtvarné smery a techniky.
Picasso vo svojom ateliéri a so sestrou Conchitou.
Pablo sa pre umenie narodil, o čom svedčia aj jeho prvé slová „piz, piz“ v zmysle lápiz - po španielsky ceruzka. Už od útleho veku bol fascinovaný kresbami svojho otca, ktorý si talentovaného syna vzal k sebe do ateliéru a tam ho učil základom umenia. Od jeho siedmich rokov mu poskytoval formálne umelecké školenie vo figurálnom kreslení a olejomaľbe a postaral sa mu aj o patričné vzdelanie. Jedného dňa vo svojom ateliéri zanechal nedokončenú kresbu holuba a Pablo ju poza jeho chrbát dokončil. Keď sa skúsený maliar vyučujúci umenie vrátil domov, nemohol uveriť vlastným očiam. Pri pohľade na dokonalé ťahy štetca a bravúrne zvládnutú techniku so štipkou inakosti si uvedomil, že jeho iba trinásťročný syn je lepší než on a nehodlal to nechať iba tak.
Vyučujúcich na prestížnej barcelonskej School of Fine Arts presvedčil, aby talentovanému Pablovi napriek nízkemu veku umožnili zúčastniť sa mesiac trvajúcich prijímacích skúšok pre pokročilých. Picasso ich zvládol za týždeň a ohúril komisiu natoľko, že mu bola udelená výnimka a do školy nastúpil. Už tu sa však u neho začali objavovať problémy s autoritami a pravidlami, ktoré pokračovali aj na madridskej Royal Academy of San Fernando. Úteky zo školy neboli ničím výnimočným a namiesto maľovania v triede, maľoval na ulici. Školu nakoniec z vlastného rozhodnutia opustil a z Madridu jeho kroky smerovali do Paríža, kde sa začína písať história Picassovho modrého obdobia plného smútku, nostalgie, chorých ľudí a zúfalých žien.
Ukážka diel z modrého obdobia - La Vie (1903), The blue room (1901) a The old guitarist (1904).
V Paríži, v ktorom žil Picasso vo veľkej biede a väčšinu svojich kresieb kvôli zabezpečeniu tepla spálil, stretol svoju prvú veľkú lásku a skutočnú múzu - o štyri mesiace staršiu, druhýkrát nešťastne vydatú matku malého dieťaťa, modelku Fernande Olivier. Tá si svoje súkromie úzkostlivo strážila a ani meno, ktoré používala, nebolo jej skutočné. V čase ich stretnutia mali obaja devätnásť rokov, modelka utekala pred svojím manželom a chudobný Picasso upadal do depresií. Peknú a skúsenú Fernande si nasťahoval k sebe a chcel po nej jediné, a to byť mu kedykoľvek k dispozícii. Mladá, optimizmom sršiaca Francúzka s tým nemala najmenší problém a dostatkom sexu tak ukončila Picassovo modré obdobie a nahradila ho ružovým, farebnejším a veselším s prevládajúcimi cirkusovými motívmi.
Ukážka diel z ružového obdobia - Family of Acrobats with Monkey (1905), Maternité (1905) a Harlequin with Glass (1905).
Z ich sedem rokov trvajúceho búrlivého vzťahu plného lásky, žiarlivosti a dokonca aj obojstranného domáceho násilia vzišlo až šesťdesiat modelkiných portrétov a najznámejšie kubistické maľby vrátane Avignonských slečien považovaných za prvé dielo kubizmu. Podľa umelcových slov nájdeme medzi päticou nahých prostitútok v ružových odtieňoch aj jeho prvú lásku Fernande. Tá sa o svojom milencovi vyjadrila: „Na prvý pohľad nebol nijako špeciálne atraktívny, ale jeho zvláštny výraz zaujal každého. Nedokázala som ho spoločensky zaradiť, ale jeho vyžarovanie a vnútorný oheň, ktorý som v ňom cítila, ho obdarovali akýmsi magnetizmom, ktorému som nedokázala odolať.“
Prvá Picassova múza Fernande Olivier sa nachádza aj na prvom diele kubizmu - Avignonské slečny, kvôli ktorému mnohí pochybovali o umelcovom duševnom zdraví, a bola mu inšpiráciou dlhých sedem rokov. Ich vzťah ukončil Picasso, pretože mu pripomínala chudobné a nešťastné obdobie jeho života.
Ešte počas vzťahu s Fernande si Picasso začal s Parížankou Marcelle Humbert, ktorá bola v tom čase priateľkou poľského maliara Marcoussisa. Marcelle talentovaný milovník žien premenoval na Evu Gouel a v Avignone im prenajal dom. Trojročný vzťah sa skončil tragicky, keď Eva v roku 1915 podľahla tuberkulóze. Napriek tomu, že si v čase jej hospitalizácie Picasso užíval so susedkou, jej smrť ho vraj hlboko zasiahla a znovu upadol do depresií.
Evu zakomponoval do svojich obrazov pochádzajúcich z kryštálového obdobia formou slov - napríklad "Jolie Eva" alebo "Ma Jolie".
Priatelia chceli smutného Picassa rozveseliť a znovu ho priviesť k životu, a tak mu dohodli zákazku týkajúcu sa navrhovania kostýmov a scény pre nadchádzajúce baletné predstavenie konajúce sa v Ríme, počas ktorého sa stretol so svojou treťou múzou, 25-ročnou ukrajinskou baletkou Olgou Khokhlovou. Po roku známosti sa 12. júla 1918 Olga stala Picassovou prvou manželkou a začal sa ich spoločný život plný konfliktov a nepríjemných stretov záujmov. Zatiaľ čo Olga pochádzala z dobre situovanej rodiny lipnúcej na tradíciách v zmysle ruskej ortodoxnej viery, Picasso bol bohém žijúci neviazaným štýlom života. Napriek tomu mu v roku 1921 porodila prvé dieťa - syna Paula.
Picasso a jeho prvá manželka a matka jeho prvého dieťaťa - baletka Olga.
Maliarova túžba po iných ženách však bola prisilná a keď v roku 1927 vystupoval z metra, zahľadel sa do mladučkej blondínky, chytil ju za ruku a povedal jej: „Slečna, máte zaujímavú tvár. Ja som Picasso a rád by som vás namaľoval. A okrem toho tuším, že my dvaja spolu dokážeme veľké veci.“ Sedemnásťročná Marie-Thérèse Walter v tom čase vôbec netušila kto je Picasso a so zvláštnym zážitkom sa zverila svojej matke. Tá však slávneho maliara poznala až príliš dobre a svoju dcéru od vzťahu s ním vôbec neodhovárala, práve naopak. Marie spočiatku o tridsať rokov staršiemu mužovi odolávala, avšak v deň svojich osemnástych narodením mu podľahla a skončila s ním v posteli. Picasso si tajnú, v tom čase neplnoletú milenku nasťahoval na rovnakú ulicu, na akej žil so svojou manželkou a synom. Pravidelne ju navštevoval a dokonca si ju potajme brával na rodinné dovolenky.
Posteľové radovánky pikantne opísané v ich súkromnej korešpondencii onedlho priniesli svoje ovocie. Marie bola tehotná a Picasso nadšený. Kvôli škandálu upratal milenku na vidiek a chystal sa na rozvod. Ten ho však mohol stáť polovicu majetku vrátane cenných obrazov, a tak od neho na radu svojich právnikov upustil a zostal aj naďalej ženatý s Olgou. Tej došla trpezlivosť a od prelietavého manžela sa odsťahovala. Medzičasom mladučká Marie porodila dcéru a čakala, že sa stane nielen matkou, ale aj manželkou. Ako ale predpokladáte, čakala márne. Picasso sa znova zaľúbil.
Matka jeho druhého dieťaťa a dlhoročná milenka - Marie-Thérèse Walter.
Jeho vyvolenou sa tentokrát stala juhoslovanská fotografka a príležitostná surrealistická maliarka Dora Maar, ktorá mala v čase ich stretnutia 28 rokov, zatiaľ čo Picasso 54. O manželke, milenke a dvoch deťoch od dvoch rôznych žien nehovoriac. Svoju situáciu zhrnul sám a lepšie to povedať nemohol: „Olga je manželka, Marie-Thérèse súkromná priateľka a Dora verejná.“ S jeho slovami však posledné z dvoch spomenutých dám zjavne nesúhlasili, a keď sa jedného dňa náhodou stretli v ateliéri svojho milenca, požiadali ho, aby sa rozhodol. Picasso si vybrať nevedel, pokrčil ramenom, a tak sa pre neho nahnevané ženy pobili, čo maliar označil za jeden z najpamätnejších okamihov svojho života. Nebolo im to však nič platné a dôvod už asi tušíte. 63-ročný milovník žien sa zahľadel do 23-ročnej Francoise a Doru opustil. Tá ich rozchod neniesla najlepšie, psychicky sa zrútila a bola zverená do ústavnej starostlivosti, kde začala písať básne a oddala sa náboženstvu. „Po Picassovi iba Boh." To boli slová, ktorými odôvodňovala svoju premenu. S Marie bol naslávnejší kubista aj naďalej v kontakte a podporoval finančne ju aj ich spoločnú dcéru Mayu. Citlivá blondínka bola však do Picassa zamilovaná po celý svoj život a štyri roky po jeho smrti sa obesila.
Dora Maar bola Picassovou "verejnou priateľkou" osem rokov a s neochotou sa o neho delila s Marie-Thérèse a urazenou manželkou Olgou.
Dora Maar, Picasso a fotografka Lee Miller (1937) a Dora s Picassom na pláži.
Nakoľko Picasso bol ozajstným milovníkom, priam až zberateľom žien a zoznam jeho manželiek, mileniek a potomkov ešte ani zďaleka nekončí, pokračovať budeme nabudúce.
