Nad námornou záhadou spred 130 rokov visí dodnes obrovský otáznik.
Námorné dejiny sú plné fascinujúcich príbehov, niektoré z nich však dodnes spôsobujú historikom vrásky na tvári. Medzi najzáhadnejšie udalosti patrí nevysvetliteľné zmiznutie posádky lode Mary Celeste. 4. decembra 1872 bola brigantína, na ktorej sa plavilo 9 ľudí, nájdená mimo svojho kurzu. Na tom by nebolo nič extra záhadné, plavidlá sa v tej dobe často strácali, no na palube nebol ani jeden človek, koráb bol v neporušenom stave a nič nenasvedčovalo tomu, že by ľudia museli súrne opustiť palubu. Aký príbeh vlastne skrýva tajomná "loď duchov"?
Mary Celeste bola pôvodne zaregistrovaná v roku 1871 v službách Britského impéria. Pôvodne niesla názov Amazon. Majoritne bola využívaná na cesty skrz Atlantik, Indický Oceán a Stredozemné more. Plavby však veľmi skoro začali stretávať rôzne nešťastia. Prvý kapitán plachetnice, tešiaci sa dobrému zdraviu, náhle ochorel a vo veľmi krátkom čase skonal. Neskôr sa v Lamanšskom prielive zrazila s inou loďou, poškodenia neboli fatálne a po opravách pokračovala v službe. V roku 1868 sa pri brehoch Nového Škótska dostala do silnej búrky, počas ktorej bola vážne poškodená.
Dostala status vraku a medzi námorníkmi o nej začali kolovať historky, že ju pôvodný kapitán preklial. S jej budúcnosťou to nevyzeralo nádejne. V horizonte jedného mesiaca sa ju však rozhodol odkúpiť lokálny obchodník. Ten ju v novembri 1868 predal americkému lodiarovi Richardovi W. Hainesovi. Za vrak zaplatil 1750 dolárov a do opráv neskôr investoval ešte viac ako 5-násobok kúpnej ceny. Celkové práce na rekonštrukcii trvali niekoľko rokov, počas nich bola pridaná ďalšia paluba, zvýšila sa nosnosť, boli vynovené kabíny, rovnako aj lodné sťažne. Zmenili tiež názov z pôvodného Amazon na Mary Celeste (Panna Mária) s cieľom, aby zvrátili nešťastné udalosti, do ktorých sa neustále dostávala. Spočiatku sa zdalo, že prekliatie sa skutočne podarilo prelomiť, žiadne vážnejšie komplikácie neprichádzali.
Koráb bol pred osudnou cestou v skvelej kondícii a patril medzi moderné, na svoju dobu bezpečné plavidlá. Pod velením nového kapitána, Benjamina Briggsa, vyplávala Mary Celeste na osudnú cestu 7. novembra 1872. Trasa mala viesť cez Atlantický oceán z prístavu New York až do talianskeho Janova. Hlavným obchodným artiklom bol nebezpečný denaturalizovaný alkohol, na lodi bolo naložených 1701 barelov tejto tekutiny. Posádku tvorilo sedem námorníkov, kapitán Briggs a jeho manželka Sarah s dvojročnou dcérkou Sophiou. Po opustení New Yorku ich však už nikto nikdy nevidel.
Začiatkom decembra toho istého roku spozorovala posádka lode Dei Gratia na západ od súostrovia Azory, asi 800 km od Gibraltáru, loď. Nápadne pripomínala Mary Celeste, kapitán David Morehouse však vedel, že Mary vyplávala 8 dní predtým, ako jeho plachetnica a dávno mala kotviť v Janove. Po tom, čo nereagovala na signály, sa rozhodol priplávať bližšie a zistiť, prečo sa nachádza v týchto vodách. Pohľad, ktorý sa Morehouseovi a jeho mužom naskytol, bol však šokujúci. Paluba bola ľudoprázdna, čo v dobe častých pirátskych útokov nebolo až tak nezvyčajné. Teória o napadnutí pirátmi sa však okamžite stala veľmi nepravdepodobnou. Náklad, a to nie hocijaký, bol totiž na svojom mieste. Jeho celková hodnota bola na úrovni okolo 35-tisíc amerických dolárov, čo v dnešnom svete predstavuje položku takmer milión dolárov. Nikde sa tiež nenašli ani najmenšie stopy po boji, alebo akomkoľvek diskomforte ľudí na palube. Mary Celeste mala iba čiastočne poškodené plachty, vodu v podpalubí a nevysvetliteľný horizontálny zárez ťahajúci sa trupom.
Z príslušenstva chýbal len jeden záchranný čln, chronometer, sextant a lodné doklady. Prečo by však zrazu opustili plne funkčné plavidlo uprostred obchodnej cesty, ďaleko od konečnej destinácie? Aby toho nebolo málo, v útrobách Mary Celeste sa našli zásoby jedla a vody, bohato postačujúce na minimálne ďalších šesť mesiacov plavby. Rovnako boli neporušené osobné veci námorníkov, kufre, šaty a našiel sa tiež lodný denník, v ktorom nebolo zapísané nič, čo by sa vymykalo normálu. V spomínanom denníku figuroval posledný záznam z 25. novembra. Ten prezrádzal, že vtedy sa loď nachádzala viac ako 1700 km od Gibraltáru, čo znamenalo, že loď duchov preplávala bez posádky na rozbúrených vodách viac ako 900 km.
Podobná udalosť nemala v námorníctve obdobu, a tak sa logicky začalo rozsiahle vyšetrovanie s cieľom zistiť, čo sa naozaj stalo. Hlavnými svedkami bola posádka lode Dei Gratia. Jeden z vyšetrovateľov, zástupca britskej admirality menom Frederick Solly-Flood, veril, že posádka Dei Gratie mohla byť zainteresovaná v inkriminovanom zmiznutí. Kapitán Morehouse a jeho námorníci totiž mali podľa zákona právo na získanie podielu z ceny lode a jej nákladu ako tí, ktorí ju "objavili." Odmena im aj neskôr bola skutočne vyplatená. Vyšetrovanie ani po rokoch neprišlo k uspokojivému záveru a záhadu lode Mary Celeste stále obklopujú nezodpovedané otázky.
Teórií o tom, čo sa vo vodách Atlantického oceánu stalo, je nespočetné množstvo. Od tých viac pravdepodobných až po takmer nemožné, hraničiace so sci-fi. Špekulovalo sa o poistnom podvode, keďže majitelia poistili Mary na relatívne vysokú sumu u Atlantic Mutual Insurance Company (mimochodom dodnes funguje). S týmto názorom však nekorešponduje osoba kapitána Briggsa. Bol z námorníckej rodiny, kde sa toto povolanie dedilo z pokolenia na pokolenie. Túto prácu si výsostne ctil, mal povesť svedomitého a čestného človeka, milujúceho svoju loď. Nikdy nebol spájaný s nekalými praktikami.
Ďalší ľudia sú zas presvedčení, že veľké množstvo liehu sa začalo vyparovať, čo mohlo mať na posádku neblahý vplyv, ktorý im spôsobil halucinácie a vyvolal také šialenstvo, že dobrovoľne skočili cez palubu alebo sa pomätený vydali na nezmyselnú cestu v záchrannom člne. Tí najodvážnejší tvrdia, že sa stali obeťou morskej príšery alebo že objavili bájnu Atlantídu, v ktorej sa rozhodli zostať. Samozrejme, svoje k prípadu mali čo povedať aj nadšenci UFO.
Ak chýbajúce predmety z lode a neprítomnosť záchranného člnu napovedajú, že posádka opustila loď dobrovoľne, na otázku, čo ich viedlo k takémuto konaniu, stále neexistuje uspokojivá odpoveď. Na spopularizovaní tohto príbehu sa podielal aj slávny spisovateľ Arthur Conan Doyle. O Mary Celeste napísal poviedku, v ktorej mali smrť pasažierov na svedomí bojovníci za práva černochov. Príbeh bol publikovaný ako skutočné svedectvo človeka, člena posádky, ktorý tieto udalosti sám prežil. Mnohí čitateľa boli zmätení a neboli si istí, či sa jedná o skutočnosť, alebo podvrh. Neskôr sa ukázalo, že poviedka je vymyslená a napísal ju vtedy začínajúci spisovateľ Doyle.
