V článku nájdete aj jedinečné zábery z jeho útrob, ktoré videl naozaj málokto.
Opäť sa vraciame do najuzavretejšej krajiny sveta s ďalšou zaujímavosťou. Presuňme sa teda mysľou do mesta s asi jediným brlohom jednorožcov na celom šírom svete, kde sa miestni ľudia dennodenne počas prechádzok miestnymi ulicami (pešo, auto má málokto) môžu kochať pohľadom na najväčšiu opustenú budovu na svete. Severokórejčania majú síce všeliek na skoro všetky choroby, jedinú jednohviezdičkovú aerolinku na svete a nie moc lákavý život, no "luxusný" hotel nesmie chýbať.
Hlavné mesto Pchjongjang (kde je životná úroveň z celej krajiny na najvyššej úrovni) s vyše 3 200 000 obyvateľmi je dôležitým strediskom pre všetkých turistov z iných krajín sveta navštevujúcich KĽDR. Áno, tiež ich nie je veľa, ale aj oni musia byť niekde ubytovaní. Okrem obyčajných hotelov sa v meste nachádza jeden naozaj špeciálny. Jeho oficiálny názov je Hotel Rjugjong alebo ak chcete, tak po našom Budova 105. S úctyhodnou výškou 330 metrov, 105 poschodiami a okolo 3 000 izbami je už dlho neodmysliteľnou súčasťou Pchjongjangu, no zároveň aj svetovým rekordérom. Ako už bolo spomenuté v úvode, ide o najväčšiu opustenú budovu na Zemi a je zapísaná aj v Guinessovej knihe rekordov.
Zopár faktov a štatistík - je prvou stavbou mimo amerických miest Chicago a New York dosahujúcou výšku viac ako 300 metrov, je druhým najvyšším hotelom sveta (hneď po dubajskom Rose Tower) a aktuálne ide o 39. najvyššiu stavbu na svete. Koľko hotelov sa môže niečím podobným pochváliť? Nie veľa, tak prečo sa v jeho útrobách nikto nenachádza a celé desaťročia zíva prázdnotou?
Všetko sa začalo ešte v minulom storočí, konkrétne v roku 1987, kedy sa odštartovala jeho výstavba. Malo ísť o obrovskú poctu a úžasný architektonický počin bohato zasponzorovaný Sovietskym zväzom ako vtedajším významným severokórejským partnerom. Veľký zlom však nastal o 5 rokov neskôr, kedy bol ZSSR pred rozpadom, a preto prestali tiecť peniaze. Aby toho nebolo málo, začali vznikať aj problémy s materiálmi, elektrickou energiou a hladomor v krajine tiež nenapomáhal jeho dostavbe. Avšak stojí dodnes.
Údajne sa vo vnútri už nachádza aj nábytok, no na kompletné dokončenie by bolo treba ešte 2 miliardy amerických dolárov, čo je asi 7 % HDP Severnej Kórey. Aká ho ešte čaká budúcnosť? To netuší skoro nikto, tak sa teda nechajme prekvapiť, veď možno raz začne plniť svoj cieľ a turisti sa budú len hrnúť. Avšak, ak by sa dokončil, stratil by svoj jedinečný rekord.
