Pozrite sa spoločne s nami na samotný proces natáčania Interstellaru a ľudí, ktorí za ním stoja.
Posledná časť Spoza kamier sa niesla na vlnách filmu Gravity, kde sme sa bližšie pozreli na fázy natáčania, konkrétne na techniky a inovácie, ktoré sa vo výrobe filmu použili. Či už to boli CGI modely, dizajny vesmírneho priestoru alebo aj samotná predanimácia, bolo to všetko potrebné a splnilo to svoj účel. Pravda, v dnešnej ére filmov sa bez takýchto pomôcok nedá veľmi pracovať a konkurencia je príliš veľká. Už minule sme v úvode článku spomenuli Christophera Nolana, jedného z mála áčkových režisérov, ktorí uprednostňujú reálne vytvorené modely a praktické efekty. Pre tentoraz sme sa rozhodli venovať jemu a konkrétne jeho najnovšej science fiction lahôdke spred dvoch rokov.
I N T E R S T E L L A R
Myslíme, že netreba zdôrazňovať, že hlavným faktom, čo sa efektov týka, bolo pre Nolana zachytenie vesmíru vo svojej najrealistickejšej podobe. Na pomoc si preto zavolal svetoznámeho fyzika Kipa Thorna, ktorý okrem prispenia svojimi nápadmi do Interstellaru napísal aj knihu The Science of Interstellar, kde podrobne opisuje všetky javy vrátane čiernych a červích dier, fyziku samotnej Gargantuy, cestovania v čase, skazu na Zemi a omnoho viac. Spolu s Chrisom a londýnskym štúdiom Double Negative spojili sily a po dlhých stretnutiách a debatách vytvorili koncept, ktorý sa postupne pretvaroval do finálneho projektu. A práve o ceste samotného náčrtu do finálneho produktu si povieme viac. Začnime teda pekne po poriadku.
Scenár
Aby film s komplexným príbehom fungoval vo všetkých smeroch, Jonathan Nolan (Chrisov brat) počas štvorročného písania scénára študoval relativitu, aby zákonom vesmíru lepšie pochopil. Film taktiež odzrkadľuje aj scénu piesočnej búrky, ktorá bola zdokumentovaná v roku 2012 a zachytáva krízu sucha v USA počas roku 1938. Rovnako ju môžeme vidieť vo svete, kde žije Cooper s jeho rodinou a svet je zároveň pustošený plesňou. Časti interview z tohto dokumentu sú použité aj počas filmu a prispievajú k jeho autentickosti. Jonathan odporučil svojho brata na režisérsky post a vidno, že súrodenecká sila priniesla ovocie.
Spomeniem len, že Chris rád udržiava tajomstvá a informácie o Interstellar sme sa dozvedeli len pár mesiacov pred jeho samotnou premiérou. Snímka sa natáčala pod názvom Flora’s Letter, čo je meno jeho malej dcérky.
Prostredie a pľac
Nolan je jeden z režisérov, ktorý používa prírodné enviromenty v čo najväčšom meradle. Pre svoju najnovšiu snímku sa rozhodol využiť krásy nádherného Islandu a čaro Kanady, pričom veľká časť filmu sa natáčala v štúdiách - predovšetkým vesmír, to je nám jasné. Čo sa Islandu týka, je cieľovou destináciou mnohých filmárov a Chris si na vizualizáciu planéty Dr. Manna zvolil lokáciu zvanú Svínafellsjökull. Známa je práve svojím obrovským ľadovcom. Tu natáčanie prebiehalo po dobu dvoch týždňov.
Zoberme si napríklad takú vesmírnu loď, v ktorej sa Cooper s posádkou dostal na orbit, alebo ktorou pristál na Millerovu vodnú či Mannovu zmrznutú planétu. Chris nechcel futuristický dizajn, ako už vídame v scifi filmoch, cieľom bolo niečo, čo sa už používa vo vesmírnom cestovaní v našej ére. Vnútro lode je reálne vytvorené, teda nejde o žiadne 3D GCI modely. Kokpit sa správal ako letecký simulátor - otáčal sa, pohyboval, nakláňal. Nielen herci sa preto mohli cítiť viac vo vlastnej koži, ale dokázali taktiež natočiť aj skvelé zábery z každého uhla.
A čo samotné modely lodí? Áno, aj tie boli reálne vytvorené a použité priamo na filmovom pľaci. Niektoré zábery, ktoré majú kameru pripevnenú zboku lode Ranger, podľa Chrisa pripomínajú dokumenty z dielne NASA. Vo filme boli celkovo použité tri, a to Ranger, Lander a Endurance (ako miniatúrny model).
Rozprávajúc o modeloch, treba spomenúť aj dvoch robotov s minimalistickým designom - TARS a CASE. Aj tí boli reálni a teda nešlo o CGI. K pohybu im však pomohol bábkar Bill Irwin a len samotné zostrojenie TARSa trvalo šesť týždňov a 20 000 amerických dolárov. Neskôr aj oni museli byť prinesení k životu pomocou počítača.
Premiestnime sa do tajuplného a neznámeho vesmíru. Interstellar nie je typ filmu, ktorý je čistou fikciou a udalosti dejúce sa v ňom by neboli nikdy možné. Pravdou je, že drvivá väčšina je vedecky podložená a zbytok je buď educated guess alebo špekulácia. Zatiaľ sa v známom vesmíre nevyskytli žiadne červie diery, ale na druhú stranu o čiernych dierach už informácie máme. Poďme sa teda bližšie pozrieť na VFX efekty a obrovskú Gargantuu, ktorá hrá vo filme hlavnú rolu.
VFX
Ako už bolo spomenuté, na projekte pracovalo štúdio Double Negative pod vedením Paula Franklina, ktoré má 1 000 zamestnancov v Londýne a 200 v Singapure. Všetko to začalo spoločnými stretnutiami (najmä fyzik Kip a Paul), skečmi a matematickými výpočtami, ktoré boli neskôr zakompované do počítačových programov. Kip na rovniciach pracoval pár mesiacov, potom ich posunul ďalej do grafického tímu, ktorého úlohou bolo vytvoriť požadované objekty v IMAX rozlíšení. Vizualizácie sú teda matematicky presné a čierna diera by skutočne mala vyzerať podobne, ako vo filme.
Aby ste si tvorbu čiernej diery od základu vedeli predstaviť, pozrite si nasledujúce video.
Ďalšia vec, ktorá nás určite všetkých zaujala, bol teserakt s uväzneným Cooperom blízko pri konci stopáže. Tvorcovia chceli prísť s konceptom, kde sa Cooper bude môcť pohybovať hore-dolu v čase a nájsť špecifický moment. Stelesnenie teórie, že každý kúsok hmoty ponecháva za sebou akúsi stopu. A teda vo viacrozmernom teserakte každá izba s Murph predstavuje iný časový úsek. Textúry na stenách boli obrázky z viacerých projektorov. Ako sa niečo také podarilo natočiť? V štúdiu to vyzeralo približne takto.
Zaujímavým kúskom boli aj obrovské vlny na Millerovej planéte. Cieľom animácie bolo vytvoriť 1,2 kilometrov vysoké vlny, ktoré by vyzerali realisticky. Aj to svedčí o tom, že predstavivosti sa nekladú hranice a v dnešnej dobe sa dá v počítači spraviť prakticky všetko. Všetko sa posúva čím ďalej, tým viac. Dôkazom je aj nasledujúce video.
Hudba
Hans Zimmer je v tomto smere jednoznačne na prvom mieste. Pri tvorbe dokonca ani nepoznal príbeh Interstellaru. Aj napriek tomu nám priniesol jeden z jeho najväčších skvostov. Chris mu do rúk dal len jeden papier s niekoľkými dialógmi a základnými faktami, pričom nebolo jasné, že sa film uberá smerom sci-fi.
Interstellar je jednoznačne filmom, ktorý nám v hlavách bude rezonovať ešte dlhú dobu a treba uznať, že Nolan nám má stále ešte, čo ukázať. O filme sa toho dá dozvedieť omnoho viac a pre tých anglicky zdatných je kniha od Kipa Thorna to pravé. Na záver ešte pár fotiek z natáčania. Aký film by ste uvítali nabudúce?
