Rozhodne sa nemáme za čo hanbiť!
Pamätáte si ešte na náš článok o Alexandrovcoch? Ak nie, nevadí, ukázali sme vám v ňom totižto zopár ruských i slovenských piesní v zaujímavom prevedení od armádneho zboru. Poďme sa však bližšie pozrieť na našu slovenskú kultúru a hudobné počiny našich predkov. Možno poznáte vo svojom okolí ľudí (alebo nimi aj rovno ste), že o slovenskej folklórnej hudbe skoro nič nechyrovali a nikdy sa o ňou ani len chvíľu nezaoberali. Škoda, nakoľko ide o mimoriadne cenné dedičstvo a patrí sa ho zachovávať. Žiaden pop, rock či indie hudba dvadsiateho prvého storočia, ale ľudové a hymnické piesne, ktoré dokážu vzbudiť pocity hrdosti a radosti aj v dnešnej uponáhľanej dobe. Teda, ako komu...
Na Kráľovej holi
Je veľmi pravdepodobné, že ste jej melódiu alebo aspoň text niekedy zachytili, no možno si nespomínate. Ľudová pieseň Na Káľovej holi pochádza z prekrásneho a malebného regiónu plného tradícií, slovenskej kultúry a samozrejme krásy - Horehronia. Jedinou menšou zmenou je, že v pôvodom texte sa v prvej slohe spieva vrch stromu naklonenom do Šumiackej zemi, nie Slovenskej (táto zmena sa prvýkrát udiala vo filme Zem spieva od Karola Plicku). Podľa reakcií po videami na YouTube si môžete skromne povedať, že sa sem-tam zapáči aj cudzincom. Podľa mnohých Slovákov by sa mala stať dokonca slovenskou hymnou. Slov o nej asi stačilo, pozrite si nižšie dve nami vybraté ukážky.
Kopala studienku
Teraz možno niečo známejšie pre vaše uši. O udalosti, kedy Ľudovít Štúr v roku 1844 stratil funkciu námestníka evanjelického lýcea v Bratislave ste sa učili ešte na základnej škole. Z tohto dôvodu sa na protest proti Štúrovému zosadeniu vybrala skupina študentov do Levoče. Medzi nimi sa nachádzal aj Janko Matúška, ktorý počas cesty napísal na nápev pesničky Kopala studienku text, ktorého prvé dve strofy sú našou dnešnou štátnou hymnou. Veľmi zaujímavo a dobre je spracovaná aj jej turčianska verzia (druhé video).
Kto za pravdu horí
Hymnická pieseň napísaná evanjelickým farárom Karolom Kuzmánym vyšla prvýkrát 4. apríla 1848 v literárnej prílohe Slovenských národných novín s názvom Orol tatranský. Spolu s piesňami Nad Tatrou sa blýska a Hej, Slováci ide o pieseň, ktorá mohla byť tiež našou hymnou. Akurát jej prvé dve slohy dnes sú dnes súčasťou Matice slovenskej. V moderných dejinách bola najčastejšie spomínaná v roku 2004, kedy vtedajší prezident Michal Kováč navrhoval zmenu slovenskej hymny. Okrem nej sa uvažovalo aj o Aká si mi krásna, no nakoniec zostala Nad Tatrou sa blýska. Druhé video ukazuje, ako by dnes vyzerala naša štátna hymna, ak by sa zvolila pieseň Kto za pravdu horí.
Zbohom buď, lipová lyžka + Čo som sa po horách nachodil
Michala Dočolomanského snáď netreba predstavovať...
Slovenské mamičky, pekných synov máte
Opäť, tu netreba nič rozoberať. Pieseň sa stala známou a zaužívanou v slovenskej armáde.
Išiel macek do Malacek
Poznáte najmä vďaka skupine Senzus. Známa záhorácka pesnička sa sem-tam objavuje aj počas hokejových či futbalových zápasov slovenských reprezentácií.
Teče voda teče pod Velecký majer
Vedeli ste, že táto pieseň je známa po celom svete? Spievava sa na Taiwane, vo Francúzsku a aj v iných krajinách (samozrejme, narážame na rôzne hudobné súbory, nemyslíme, že si ju obyvatelia spomenutých krajín spievajú na uliciach,...). Jej pôvod nás dovedie až do Vrábeľ a krátky príbeh o jej vzniku sa dočítate na stránke zitava.sk, kde sa okrem iného píše: "Rodina Veleckovcov pochádzala z Moravy, konkrétne z obce Hrušky neďaleko Brna, kde vlastnila rozsiahly majetok. Jeden zo synov, Vladimír, vyštudoval poľnohospodársku školu a po prvej svetovej vojne získal pôdu vo Vrábľoch v osade na kopci zvanom Kíreš. Popod kopec tiekla voda – potok (v súčasnosti sa tu nachádza vrábeľský rybník)."
Po nábreží koník beží
Možne ste mnohí netušili, ale melódia piesne Beží koník po nábreží sa mala použiť do novej slovenskej hymny. Navrhovala ju nemenovaná slovenská europoslankyňa. Ale aj okrem podobných záležitostí ide o populárny kúsok slovenského folklóru.
Prší, prší, len sa leje
Prší, prší,.. nepoznáš? Asi nie si ani Slovák...
Pec nám spadla
Sem by sme dodali asi to isté, čo k pesničke vyššie.
Hej, Slováci
Pieseň bola napísaná evanjelickým kňazom Samuelom Tomášikom počas jeho návštevy Prahy v roku 1834. Bol pobúrený faktom, že počas prechádzok po pražských uličkách počul oveľa viac nemčiny ako češtiny, a preto vytvoril niečo, čo je známe v celom slovanskom svete. Slovenská pieseň Hej, Slováci sa po prerobení stala hymnou štátov ako Srbsko, Juhoslávia, Čierna hora či Slovenský štát. Melódiu čerpal z poľského Mazurka Dąbrowskiego (dnešná poľská hymna). Stretnúť sa môžete aj s názvom Hej, Slovania.
Samozrejme, slovenských ľudových, hymnických a rôznych ďalších piesní existujú stovky, no nie všetko sa nám sem zmestí. Na záver sme ešte pridali anketu, kde sa môžete vyjadriť, ktorá z vyššie spomenutých piesní sa vám najviac páči a ak máte záujem, kľudne napíšte do komentáru váš tip n niečo, čo nám tu rozhodne chýba.
