Ako 16-metrový kolos nezvládol antarktický ľad.
Písal sa rok 1939 a americkí inžinieri z mesta Chicago boli postavení pred zaťažkávajúcu úlohu. Spojené štáty americké sa chystali vydať na veľkolepé dobrodružstvo na ďaleký a najmä zamrznutý a nehostinný kontinent menom Antarktída, takže od svojich inžinierov vyžadovali, aby vymysleli akýkoľvek kus použiteľného stroja, ktorý by zvládol náročné antarktické podmienky. Nehovoríme však tentoraz o kamerách či meracích prístrojoch, ale o mohutnom vozidle schopnom hltať šmýkajúci sa ľad bez akýchkoľvek problémov.
Inžinierom z Chicaga to síce chvíľu trvalo, ale nakoniec svetlo sveta uzrel takzvaný Snow Cruiser, ktorý už na prvý pohľad dokázal zaujať svojimi rozmermi. Jeho dĺžka dosahovala viac ako 16 metrov, jeho kolesá boli vysoké približne 3 metre a vyjsť s plne naloženou 37 tonovou beštiou na cestu z Chiacaga až do bostonského prístavu, to si vyžiadalo poriadnu dávku odvahy a zdravej drzosti. Antarktický stroj nakoniec svoju prvú a najdôležitejšiu cestu zvládol aj napriek tomu, že jeho najvyššia rýchlosť dosahuje iba takmer 50 kilometrov za hodinu, ktorou sa trmácal až 1366 kilometrov.
Cena za vývoj a konštrukciu stroja sa zastavila na hodnote 150-tisíc dolárov a vedci chystajúci sa na Antarktídu bok po boku so svojím novým Snow Cruiserom očakávali od mohutného vozidla veľké veci. Po naložení na americkú loď North Star ho čakala dlhá cesta na zamrznutý kontinent, avšak aj tú sa mu podarilo zvládnuť a úspešne sa vylodil na antarktickom ľade. Niektorí pochybovači ešte na americkej pôde vyhlasovali, že takmer úplne hladké pneumatiky nebudú schopné prevádzky na klzkom ľade, ale keďže ich nikto nepočúval, nikto ani nemohol vedieť, ako celé dobrodružstvo dopadne. Po niekoľkých pokusoch prejsť so Snow Cruiserom zopár kilometrov po antarktickej pôde to Američania vzdali a spravili z neho dočasnú základňu, ktorá sa ale už nikdy nepohla napriek faktu, že vo svojich útrobách skrývala hybridný elektricko-naftový motor. Osud ospevovaného vozidla nakoniec neskončil veľmi šťastne, pretože dodnes nikto presne nevie, čo sa s ním na Antarktíde stalo. Pokojne tam niekde ešte stále môže byť bezradne zaparkovaný, alebo sa už na ľadovej kryhe odplavil niekam na druhý koniec sveta.
