Existujú ľudia, pre ktorých znamená vzrušenie zo svojich záľub viac ako komfort.
Aj ty patríš medzi ľudí, ktorí si stále pred začiatkom leta hovoria, že už konečne vypadnú z domoviny, navštívia minimálne štyridsaťosem nových krajín, naučia sa polovicu cudzích jazykov a v konečnom dôsledku sa ti to nepodarí a tvojím najkrajším zážitkom je opäť návšteva Balatonu so starými rodičmi? V tomto prípade určite odporúčam nazrieť do nášho pomerne nového projektu, v ktorom zverejňujeme najlepšie cestovateľské snímky Slovákov a Čechov, som si istý, že v nich nájdete inšpiráciu. Rovnakým spôsobom sme spoznali aj náš dnešný objav, ktorým je mladý, ambiciózny a hlavne odvážny Michal, dobrodruh cestujúci tisíce kilometrov na starej Fiatke. Pripravili sme si pre vás pár otázok, odpovedí, fotografií aj video, ktoré ti priblíži, čo toto adrenalínové cestovanie obnáša.
Čau, tak na začiatok by si sa nám mohol predstaviť, kto vlastne si a čo robíš?
Zdravím. Volám sa Michal Kraľovič a pracujem v oblasti internetového marketingu ako freelancer. Venujem sa aj rôznym dobrovoľníckym aktivitám, ako napríklad organizovanie hudobného festivalu a taktiež nášmu občianskemu združeniu, ktoré sme založili s kamarátmi. Mojím ďalším hobby, vďaka ktorému sme sa tu dnes stretli, je môj starý poľský Fiat 126.
Kedy a kde sa zrodila myšlienka cestovania na tomto stroji?
Už hneď po kúpe Fiatky som s kamarátom rozmýšľal nad nejakým dobrodružným výletom za hranice nielen mesta, ale i Slovenska. Tak sme sa s dvoma Fiatkami (126 a 127) vybrali v máji 2013 do Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.
Môžeš nám povedať niečo viac o samotnej Fiatke?
Fiat 126P sa nazýva aj "Polski Maluch". Tá moja je o niečo staršia ako ja, konkrétne bola vyrobená v roku 1989. Poháňa ju dvojvalcový motor s objemom 652 cm2 a výkonom 17kW. Maximálna rýchlosť, ktorú som reálne vyskúšal, bola 120km/hod. Bežne však na dlhých cestách jazdím okolo 80km/hod. Fiatka je veľmi maličké autíčko, takže často majú ľudia problém si len sadnúť za volant, o to ťažšie si vedia predstaviť, že na našich výletoch tam bežne spávame.
Aké očakávania ste mali pri prvej ceste? Nebáli ste sa, že sa budete musieť domov vrátiť lietadlom?
Sami sme nevedeli, čo máme od toho očakávať, pretože to bola prvá dlhšia cesta na týchto strojoch. Ja som dovtedy prešiel za deň najviac pár desiatok kilometrov, takže bol to taký "krst ohňom". Napriek tomu, že nikto z nás nebol zbehlý v opravovaní áut, nebáli sme sa a ani sme nerozmýšľali nad tým, že by sme prišli naspäť inak ako na Fiatkách.
Predpokladám, že oproti prvej ceste ste sa dosť poučili a do Škandinávie ste sa pripravili lepšie. Čo vám prvýkrát najviac nevyšlo?
Do Škandinávie sme sa vybrali len 4 mesiace po našej prvej ceste. Snažil som sa niečo si prečítať o fungovaní motora aj ostatných súčiastok a dosť mi pomohli kamaráti, ktorí mi veľa vecí vysvetlili a opravili. Učím sa pri každej poruche a následnej oprave. Napriek tomu, že teraz to bude už tretí rok, čo vlastním Fiatku, stále je to pre mňa istý druh vedy.
Absolvovali ste počas ciest aj nejaké vážnejšie opravy?
Počas prvej cesty sme mali 5 porúch. Najvážnejšia bola výmena palivového čerpadla, nie však na mojom stroji. V Škandinávii sme riešili tiež viacero drobných porúch. Na dva dni nás pred Oslom zdržal rozdeľovač, ktorý mojou chybou nefungoval správne. S poruchami sme rátali, našťastie nič vážne a neopraviteľné sa nám neprihodilo. Klop, klop.
Určite nás zaujímajú aj ostatné výdaje na tieto tripy, môžete nám prezradiť viac?
Prvá cesta do Chorvátska nás vyšla pár stoviek. Najväčšou položkou bol samozrejme benzín a potom jedlo. Rozpočet tripu do Škandinávie bol pochopiteľne o dosť väčší. Jeho väčšiu časť sme pokryli z našich peňazí, menšiu časť zasponzorovala firma Skittles.
Počúvali ste zahraničné rádia, alebo máš vo Fiatke aj fajnový prehrávač na cédečka a napálil si si niečo?
Dlhé chvíle za volantom som sebe i spolujazdcovi spríjemňoval spevom. Pred cestou do Škandinávie sme sa poučili a do Fiatky sme si nainštalovali rádio. Jeden reproduktor sme mali dokonca mobilný, v Kodani sme ho dali hore na záhradku a ľudia tak mohli počúvať našu hudbu jak v Amerike.
Vychutnávali ste si spánok v pohodlnej Fiatke alebo ste skôr volili iné alternatívy?
Na pár výnimiek sme spávali vo Fiatke. Ako som spomenul, je veľmi malá, takže vždy pred spánkom sme museli časť vecí vyložiť von a až potom sme mohli sklopiť sedačky. Zo začiatku sme boli sami prekvapení, že sa tam dá celkom dobre prespať. Okrem Fiatky sme vyskúšali aj stan a taktiež sme neodolali ponuke prespať v Osle u kamaráta Tomáša a v Kemi u kamarátky Peťky.
Aké boli reakcie turistov, ktorých ste asi stretávali často?
Cestovanie Fiatkou má jednu obrovskú výhodu. Aj keď sa nám nedopatrením podarilo urobiť na cestách nejakú chybičku, niekomu sme vbehli do cesty alebo brzdili pomalou jazdou - pohľad na Fiatku vyčarí úsmev asi každému, a tak sme sa v zahraničí ani raz nestretli s nejakou negatívnou reakciou. Ľudia sa nás často pýtali, či sa s autom môžu odfotiť a ukazovali na nás. Samozrejme, viacerí nechceli veriť, že na takomto autíčku ideme až zo Slovenska.
Najšialenejšia príhoda?
V podstate každý jeden kilometer na Fiatke môže vyzerať ako šialenosť. Tá “naj” príhoda asi súvisí s už spomínanou opravou pred Oslom. Fiatka sa nám pokazila pri jednom nákupnom komplexe. Dva dni sme tam stáli a snažili sa správne nastaviť rozdeľovač. Nakoniec nám ho nastavil Holanďan, ktorý viezol motokáry. Keď sme po dvoch dňoch odtiaľ odchádzali, SBSkári nám stihli ešte zakývať a tešili sa z fungujúcej Fiatky minimálne rovnako ako my.
Tento tryskáč si určite žiada nemalé investície. Stíhaš to utiahnuť?
Našťastie náhradné diely nie sú veľmi drahé, takže postupne sa to zvládnuť dá. Určite som už investíciami do opráv niekoľkonásobne prevýšil nákupnú cenu tejto malej stíhačky.
Dočítali sme sa, že čoskoro chystáš niečo veľké. Predstavíš nám teda svoj najaktuálnejší projekt?
Môj ďalší cestovateľský sen je ísť Fiatkou do Afriky. Chcel by som prejsť východné a následne aj západné pobrežie, spolu asi 35 000 kilometrov. Aktuálne som vo fáze zháňania sponzorov, teda firiem, ktoré by boli ochotné spojiť svoju značku s mojím projektom. Nasledujúcich pár mesiacov by som chcel spustiť aj crowdfundingovú kampaň. Novinky o tejto ceste môžete sledovať na webe alebo fejsbuku.
Odkaz na záver?
Som veľmi rád, že som dostal možnosť prezentovať moje zážitky práve čitateľom REFRESHER.sk a dúfam, že som vás hlavne motivoval nesedieť len tak doma, ale snažiť sa niečo v živote zažiť. Taktiež ďakujem za pozornosť čitateľov. Pekný deň.
Samozrejme, ďakujeme aj my. Na záver len dodám, že ak by ste sa aj vy chceli podeliť o nezabudnuteľné cestovateľské zážitky, ktoré sú istým spôsobom nezvyčajné, určite sa nám ozvite. Môžete sa obrátiť na stránku Kam dnes cestujú Slováci a Česi? alebo mail [email protected]. To je zatiaľ všetko, dovidenia!
