V dnešnej časti seriálu Mladí Slováci vo svete si predstavíme 20-ročnú rodáčku z Bratislavy, Luciu Jónovú, ktorá sa usídlila v Londýne.
Seriál Mladí Slováci vo svete pokračuje. Dnešná časť bude venovaná mladej Slovenke Lucii Jónovej, ktorá sa živí modelingom a vo svojich dvadsiatich rokoch už stihla precestovať polovicu zemegule. Momentálne sa usídlila v anglickej metropole a jednom z najväčších miest sveta - Londýne. V rozhovore, ktorý sme pre teba pripravili, nám prezradila veľa zaujímavostí o živote v tomto veľkomeste. Chceš sa dozvedieť veci, ktoré si o Londýne a jeho obyvateľoch nevedel? Tak neváhaj a pusť sa do čítania.
Lucia Jónová
Ahoj Lucia, mohla by si sa našim čitateľom na začiatok v krátkosti predstaviť?
Ahoj, mám 20 rokov, pochádzam z Bratislavy, dokončila som štúdium na Gymnáziu na ulici Ladislava Sáru a už rok bývam v Londýne.
Kedy a z akého dôvodu si sa rozhodla vycestovať do zahraničia a prečo práve Londýn?
Po strednej škole som vedela, že nechcem ísť hneď na výšku a hlavne som ani nevedela, kam by som šla. Prvé 4 mesiace som iba cestovala bez toho, aby som pracovala. Cestovala som iba po Európe, s mojím vtedajším priateľom sme prestopovali kus Slovenska, Španielska, pokračovali sme v Slovinsku a nakoniec som skončila v Nórsku, odkiaľ som si kúpila letenku do Londýna. Kúpila som si ju na podnet mojej modelingovej agentúry, ktorá mi ponúkla prácu v Londýne na tri dni. Peniaze som potrebovala, tak hybaj do Londýna.
Bola to v Londýne tvoja premiéra? Ako si riešila ubytovanie?
Toto mesto som už predtým navštívila asi dvakrát, moja sestra tu doštudovala a práve začína pracovať. A nie iba ona, ale myslím, že tu býva asi 200-tisíc Slovákov, takže známych tu má asi každý. Prvé tri dni som bývala u sestry v obývačke, no nakoniec som pracovala ešte ďalšie dva týždne, až môj pobyt začal byť nekomfortný aj pre mňa, aj pre moju sestru. Začala som si teda hľadať niečo vlastné, no nevedela som, koľko tu chcem zostať. Myslela som si, že to bude iba pár mesiacov, pokiaľ tu budem mať robotu. Keď som si cez agentúru našla byt, bolo mi povedané, že sa dá prenajať iba na rok. Nerozmýšľala som dlho, trvalo iba niekoľko minút a za pár dní som sa sťahovala. Teraz som tu už rok, aj keď nebola som tu celý čas. Veľa som sa vracala domov, mesiac som pracovala v Kórei, mesiac v Izraeli a za ten čas som vystriedala asi 5 spolubývajúcich, všetko Slovenky.
Lucia vďaka práci navštívila aj kórejský Soul
Vedela si dobre po anglicky už pred príchodom do Londýna?
Cestujem od 14 rokov, takže angličtinu som mala v malíčku.
Mohla by si nám opísať, aké boli tvoje prvé týždne v jednom z najväčších miest Európy?
Myslím, že doteraz som si nezvykla. Ešte stále mám ten pocit, keď vojdem do metra, že som iba jeden z potkanov pohybujúcich sa v prúde, v podzemí. Moje prvé týždne boli hektické, pohybovať sa po Londýne nie je ľahké a hlavne, keď človeka zaujíma všetko, čo sa okolo deje, ťažko sa sústrediť na cieľ. A tu sa teda toho deje dosť. Keby som sa snažila sústrediť na všetko, tak sa zbláznim.
Napríklad?
Hudba v metre a pohľad hudobníka pýtajúceho peniaze, prázdne pohľady ľudí, ktorí sú už zvyknutí nesústrediť pozornosť na nič, reklamy na každom rohu, neuveriteľne rozdielne štýly obliekania, rozdielne rasy, kultúry, jazyky. Vraví sa, že v Londýne je aspoň jeden človek z každej krajiny. Každopádne ma Londýn ohúril, či už sú to malé uličky plné streetartov alebo veľké ulice plné biznis budov. Cítim sa tu dobre hlavne preto, že je to mesto, ktoré je domovom tak veľa kultúram, že tu vlastne nikto nie je doma, a tým pádom každý.
Lucia v londýnskom metre. Foto:Denisa Mrvová
Našla si v Anglicku úplne nové zázemie alebo tam máš kamarátov zo Slovenska?
Poznám asi troch echt Angličanov, inak sú to kamaráti z celého sveta, ale prevažne Slováci. Stále bývam so Slovenkami, často sa stretávam so sestrou a jej slovenským priateľom. Ak nie som v skupine Slovákov, tak potom som s kamarátmi, s ktorými som sa zoznámila cez modeling, čiže ľudia od všadiaľ. Organizujú sa tu aj všelijaké slovensko-české stretnutia.
Hovorí sa, že život v Londýne nie je najlacnejší. Je to pravda?
Je to horor! Strašne je to tu drahé.
Ako vyzerá tvoj priemerný, bežný deň?
Väčšinou nemám dni rovnaké, nakoľko nepracujem každý deň. Ak nemusím vstávať na fotenie, ktoré väčšinou trvá celý deň, idem na kástingy, v priemere tak dva za deň. Prebieha to tak, že idem na danú adresu, kde sa stretnem s fotografom, editorom alebo klientom danej značky. Ani tieto kástingy nie sú každý deň, takže keď sa nájde voľný čas, robím všetko, čo som si naplánovala, keď som bola zaneprázdnená niekde na fotení. Ide o vybavovačky v agentúrach, domáce práce, varím, behám, cvičím, tancujem, veľa sa venujem svojmu bytu, kde neustále vymýšľam nejaké zlepšenia, maľujem obrazy, čítam knihy, hrám na klavíri, flákam sa po meste, robím rozhovor pre Refresher.
Spomenieš si na niečo, čo ťa za tú dobu na Londýne pozitívne a naopak negatívne prekvapilo?
Pozitívne ma prekvapilo určite veľa vecí. Mám veľmi rada, že sa tu vždy nájde dobrá a zdravá reštika. Keď som hladná a nemám čas, tak sa vždy dá niekde zastaviť a kúpiť si niečo do ruky, čo nie je kebab, napríklad vajce so špenátom alebo polievka. Čo ma tiež veľmi prekvapilo je, keď som išla do Irish pubu, ktorý mám pod domom a zistila som, že čapujú Kozel (smiech). Negatívne skúsenosti mám s predsudkami o východnej Európe. Často sa mi stáva, že keď poviem odkiaľ som, ľudia si ma spoja s Kazachstanom či Ruskom a niekedy sa správajú, ako keby sa báli, že odo mňa chytia nejakú nákazlivú chorobu.
Život v Londýne je pre Luciu plný prekvapení. Foto:Denisa Mrvová
Dajú sa nejako charakterizovať Londýnčania? V čom sú iní ako my?
Angličanka? Bledá tvár, krátke šaty, nešportová postava, baleríny. Angličan? Bledá tvár, dlhé, chudé nohy, čapička nad ušami a pehy.
V dnešnej dobe je lietanie v Európe relatívne lacné. Ako často cestuješ domov?
Väčšinou každé dva, tri mesiace.
Chýbajú ti najbližší?
Veľmi. Vždy sa veľmi teším, keď ma niekto z nich príde navštíviť.
Je niečo okrem známych, čo ti v Londýne chýba a tešíš sa na to, keď prídeš na Slovensko?
Ulice, ktoré poznám, jazyk, hudba, humor, bryndza, klobásky, domov, vôňa, počasie, príroda, spomienky.
A čo to Anglické počasie? Zvykla si si?
Vôbec ma to neovplyvnilo, sem tam spŕchne.
Je život v Londýne tvoj dlhodobý cieľ? Aké máš plány do budúcnosti?
Nie je určite môj dlhodobý cieľ. Myslím, že všeobecne je to taká medzistanica pre veľa mladých ľudí a veľa mi toto mesto dalo. Je to super hlavne kôli anglickému jazyku a nevylučujem, že by som tu ešte študovala, ale žiť tu určite nechcem.
Cestovanie po svete má Lucia veľmi rada
Vieme o tebe, že si toho už dosť precestovala. Cestuješ rada? Ktoré destinácie si už navštívila?
Áno, cestujem veľmi rada, ale potom sa ešte radšej vraciam domov. Bez jedného by to druhé nebolo také dobré, ak nerátam také rodinné dovolenky. Prvýkrát som sama vycestovala do Atén, keď som mala 14, áno, tušim som tam oslávila svoju štrnástku. Odvtedy som cestovala aspoň dvakrát do roka na mesiac až dva, tak, aby som stíhala školu. Bola som vo väčšine metropolitných miest v Európe. Nikdy som nenavštívila Fínsko, Rusko a niektoré východné krajiny. Niekoľkokrát som bola v Tokiu a v New Yorku. Navštívila som Kaliforniu, Karibik, Kapské Mesto, Južnú Kóreu, Izrael. No chcela by som ešte niekedy v živote určite ísť do Južnej Ameriky a Indie. To sú moje sny, ktoré si odkladám a verím, že sa mi to raz podarí.
Poraď tým, ktorí tiež radi cestujú a chystajú sa do Londýna. Kedy je podľa teba najlepší čas navštíviť toto mesto?
Asi na jar. Je celkom teplo, ale nie je ešte leto, takže to tu nie je plné turistov.
Ktoré miesta by si odporučila okrem tých ikonických, ako sú Big Ben, London Eye alebo Tower Bridge?
Camden Town na nákupy všetkého nemožného, Shorditch v piatok do barov, Notting Hill, Portobello Road Market, všetky múzeá, Canal walk.
Prejdime na sériu Refresher lifestylových otázok. Máš ako modelka špeciálny vzťah k móde? Ako sa najradšej obliekaš a ako hodnotíš Londýnsku módu?
Tým, že tu žije tak veľa odlišných ľudí, tak sa táto móda nedá moc nazvať anglickou, ale je to taká všehochuť. Vždy sa tu nájde niečo krásne a niečo strašné. Veľakrát šokujúce v dobrom i zlom. Baleríny by som vyhodila všetky. Britské šatičky z Primarku tiež. Camden Town metal evil death style už tiež nie je moc originálny. Mám veľmi rada módu, ale nerada príliš priťahujem pozornosť. Nechcem zapadať, ale nechcem vystrkovať, takže žiadne nevhodné farby si na seba nedám. Vo všeobecnosti mám veľmi rada veci, ktoré sú mi veľké, tak nejak na mne visia.
Obľúbený hudobný interpret?
Creedence Clearwater Revival. Taktiež počúvam veľa reagge a štýl, ktorý volám gitarky, ako napríklad Charles Berry.
Počúvaš aj slovenskú tvorbu?
Mám rada slovenský rap, alebo z Česka Nohavicu.
Aký bol posledný film, ktorý si videla?
Naposledy som videla Lucy, bolo to super.
Lucii ďakujeme za rozhovor a určite sa poteší, ak klikneš aj na jej Instagram.
