Ak už sa u nás nájde nejaká recenzia, zvyčajne to býva dlho očakávaný album od úspešného umelca, no tentokrát musím spraviť menšiu výnimku.
Ak už sa u nás nájde nejaká recenzia, zvyčajne to býva dlho očakávaný album od úspešného umelca, no tentokrát musím spraviť menšiu výnimku. Pred pár dňami sa totiž dostalo von pokračovanie k jednému z najlepších mixtapeov minulého roku, ktorý má na svedomí 22 ročný Houston raper a jeden z najnádejnejších producentov posledných rokov, Travi$ Scott. Ten je momentálne upísaný pod Grand Hustle u T.I., no najväčší vplyv na jeho kariéru má aj tak jeho členstvo vo Very G.O.O.D. Beats, kde je spolu s menami ako Hudson Mohawke, No I.D. alebo Q-Tip pod vedením Kanyeho. Vďaka tomu sa na rozdiel od ostatných ľudí z jeho rodného mesta nevybral po klasických stopách UGK a Dirty South rapu, ale zvolil si oveľa novší zvuk s väčším dôrazom na precítenie emócii než na samotný obsah textu. Svoje meno si Travis síce dosť preslávil už vďaka spomínanému tejpu Owl Pharaoh, no väčšina ľudí mu vyčítala, že nemá ešte ujasnený svoj štýl a celý projekt tak nepôsobil ucelene. Slabá bola aj Travisova lyrika, no tú sa mu vždy podarilo zakryť kvalitnou hudbou.
Na novom projekte tak začal pracovať v marci tohto roku, a premiéry prvého songu sme sa dočkali na festivale SXSW v Texase. Išlo o vec s featuringom od Big Seana dočasne pomenovanú ako 1975, z ktorej sa však neskôr stala skladba Don't Play, na ktorej sa nakoniec našlo aj anglické indie rock zoskupenie The 1975. Cez svoj Twitter ohlásil Travis nový album menom Rodeo, no ešte pred jeho relesom sa rozhodol poskladať dokopy niekoľko songov na mixtape menom Days Before Rodeo ako preddavok.
Už od začiatku sa celý mixtape prezentuje skôr orientáciou na témy ako peniaze a sláva, no po dlhšom počúvaní zistíš, že sa Travis textami snažil ponoriť aj do svojej drogovej závislosti a že v podstate robí rovnako hudbu s pomalším cloudy tempom ako zvyšok Houstonu, no dáva jej nádych dnešnej doby. Opäť sa však nevyhnem porovnávaniu s Kanyeho posledným albumom Yeezus, ktorý ako keby z oka vypadol tomuto projektu. Days Before Rodeo je jednoducho mixtape, ktorý ponúka umelecký pohľad na hudbu a vďaka tomu môžeš pri jeho pesničkách robiť naozaj všetko.
Podstatnú časť úspechu samozrejme zabezpečujú aj kvalitné produkcie, na ktorých si dal tentokrát Travis poriadne záležať. Na mixtape tak nesmie chýbať megaúspešný Metro Boomin, ktorý má snáď na svedomí všetky najväčšie bangery posledných mesiacov a možno aj vďaka tomu sa tak dočkal rovno štvorice songov. Svoje miesto si našli aj mená ako Lex Luger, Southside, Mike Dean alebo WondaGurl, no ak bolo treba, do produkcie sa pridal aj samotný Travis.
Niektoré jeho voľby, ako napríklad featuring od Migos alebo Young Thuga sú však už cez limit a vôbec sa do celkového ladenia nehodia. Fanúšikov jednoduchých trapových beatov totiž jeho melodické kúsky aj tak nikdy nechytia, a tak ide zo strany Travisa len o zbytočnú spoluprácu, v ktorej mohlo byť radšej meno ako Yung Lean alebo Frank Ocean. Aj napriek tomu sa mu však zo songov Sloppy Toppy a Skyfall podarilo vyťažiť ozajstné maximum.
Na druhú stranu, svetlejších momentov je na mixtape určite viac ako tých tmavších a potvrdí ti to rovno už druhý song z tracklistu, Mamacita. Celý jeho úspech je totiž postavený na rovnici s minimom nástrojov, striedaním beatu uprostred pesničky a to celé zvýrazňujú poriadne basy. Ak však už spomínam najlepšie pesničky celého tejpu, určite nesmiem vynechať ani song Grey. Vrchol celého albumu, ktorý spomalil už predtým pomalé tempo songov na ozajstné minimum a dal tak Travisovi priestor na príbeh o jeho kamošovi zo strednej menom Dre Harrison, ktorý bol nádejný hráč baseballu, no zvolil si zlú cestu a skončil vo väzení. Samotný song považuje podľa jedného Tweetu za svoj obľúbený aj samotný Travis. Okrem toho ponúka Days Before Rodeo aj pokračovanie songu Quintana, ktorý sa dočkal dokonca niekoľkých veršov od T.I. a rovnako tak patrí medzi to najlepšie, čo mixtape ponúka.
Celkovo sa tak tento počin asi inak ako pozitívne ani hodnotiť nedá. Travis spravil markantný pokrok vo svojej tvorbe a rovnako mu tento mixtape pomohol aj pri hľadaní svojho vlastného štýlu. Pomalé tempo, precítené vokály a temnejšie ladenie hudby sú totiž atribúty, z ktorých dokáže vytvoriť majstrovské diela a ostáva nám tak len dúfať, že sa toho bude držať aj pri novom albume. Aj keď má mixtape len 12 pesničiek, podarilo sa rozdeliť ho na dve tematické polovice čo celkovo dosť pridalo na pútavosti. Nebyť nie celkom šťastnej voľby featuringov, mohol byť tento mixtape na úplne inej úrovni, no niečo si asi musí schovať Travis aj na album. 8/10.
