Rybára na člne viac ako rok unášal oceán: Aby prežil, jedol surové ryby a pil vlastný moč. Neskôr ho obvinili, že zjedol kolegu

Rutinná rybačka sa pre Salvádorčana zmenila na boj o život. Keď José Alvarenga a jeho kolega vyplávali na more za vidinou dobrého úlovku, vyzeralo byť všetko v poriadku. Náhle sa však strhla búrka, ktorá ich rybársky čln premenila na rakvu kymácajúcu sa medzi obrovskými vlnami Tichého oceánu.

Rozbúrené more unieslo dvojicu ďaleko od brehu, čo by nebol až taký problém, keby drsné otrasy nepoškodili motor člnu. Rybárom nezostávalo nič iné len vziať do rúk vysielačku a zariadiť, aby pre nich niekto prišiel a odviezol ich na pevninu. A hoci sa im najprv podarilo nadviazať spojenie, batérie prístroja sa vybili skôr, ako ľudia na druhej strane linky stihli lokalizovať polohu ich člnu.

Voda osamelých mužov unášala nevedno kam. Okolo seba videli len prázdnotu a nekonečný oceán. Unavení a vyhladovaní s minimálnymi zásobami jedla boli nútení robiť šialené veci, aby sa udržali nažive. Jedli surové ryby, pili vlastný moč a pri troche šťastia zahasili smäd aj krvou čerstvo ulovených korytnačiek.

„Bol som taký hladný, že som si jedol vlastné nechty,“ povedal Alvarenga pre portál The Guardian a prezradil, že okrem surových rýb vyskúšal zjesť aj živé medúzy. „Popŕhlili mi hrdlo, ale nebolo to až také zlé,“ dodal.

Odporúčané

Igor pracuje ako námorník: Na loď sa vojde 11-tisíc kontajnerov, alkohol je na tri mesiace absolútne tabu (Rozhovor) 26. októbra 2024 o 12:30

Alvarengov kolega to po nejakom čase vzdal, prestal prijímať potravu a zomrel. Bola to najväčšia rana, akú musel rybár v beztak zúfalej situácii ustáť. Zostal uprostred oceánu úplne sám, len so svojimi samovražednými myšlienkami. Nikdy im však nepodľahol a celé mesiace dúfal v zázrak.

Keď po neuveriteľných 438. dňoch na oceáne čln rybára uniesli morské prúdy k pevnine, doslova vstal z mŕtvych. Úrady a jeho blízki si totiž mysleli, že už dávno na mori zahynul.

Alvarenga sa ani nestihol spamätať z traumy, ktorú si zažil a musel čeliť ďalším problémom. Rodina kolegu, ktorý zomrel na lodi, ho obvinila z kanibalizmu. Tvrdili, že prežil len preto, lebo zjedol jeho mŕtve telo.

Ešte predtým než sa spoločne pozrieme na mrazivý príbeh muža, ktorého viac ako rok unášalo more do neznáma, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Ak sa ti naša práca páči, podpor nás vstupom do klubu Refresher+.

Pracovná rutina

José Alvarenga strávil na mori desiatky hodín. Živil sa rybárčením, čiže viackrát do týždňa podnikal niekoľkohodinové výlety na more s cieľom priniesť na pevninu čo najlepší úlovok. Nebolo tomu inak ani 17. novembra 2012, kedy sa vybral loviť žraloky a plachetníky (druh morských rýb, pozn. red.), píše Ati.

Tieto druhy si vybral zámerne, išlo totiž o veľmi lukratívne ryby. Konkurencia v mexickej rybárskej dedinke Costa Azul, kde pracoval, bola síce veľká, ale keď sa z lovu vrátil so vzácnym úlovkom, šéf mu zaň dobre zaplatil. Alvarenga rovnako, ako väčšina miestnych rybárov, nelovil na vlastnú päsť, ale pracoval pre podnikateľa Villermina Rodrigueza.

Väčšinu plavieb na more podnikal so svojím dlhoročným rybárskym kolegom. Obaja boli v tejto práci ostrieľaní, poznali sa a za tie roky boli už perfektne zohraná dvojka. Aj dnes mali plavbu podniknúť spolu, ale rybár to krátko pred šichtou zrušil.

Alvarenga chcel ísť silou mocou na more, a preto sa rozhodol, že vypláva s iným rybárom. Svojho obvyklého kolegu vymenil za neskúseného, 22-ročného mladíka menom Ezequiel Cordoba. Ezequiela v dedine poznali ako šikovného futbalistu, o lovení rýb toho však veľa ešte nevedel, píše The Guardian.

José s ním nikdy predtým nepracoval, dokonca sa ani nerozprávali. Usúdil však, že aj keby je úplne ľavý, takúto krátku plavbu zvládne ľavou zadnou. Na mori totiž plánoval byť len niečo vyše dňa a ešte k tomu relatívne blízko od brehu.

Dvojica bez veľkého rozmýšľania nasadla na menší, približne 7-metrový motorový čln, a vydali sa na honbu za lukratívnym úlovkom. Už prvé hodiny na mori vyzerali veľmi sľubne. Do konca šichty José s Ezequielom chytili takmer pol tony rýb. Do nádoby s ľadom sa už žiaden ďalší úlovok nevošiel, mohli sa teda spokojne vrátiť na pevninu.

Boj o život

Radosť z dobre odvedenej práce mužom po ceste na súš pokazila silná búrka. Alvarenga a Cordoba sa pokúšali čln nasmerovať k pevnine, ale cez prudký lejak nevideli pobrežie. Bolo veľmi nebezpečné zdolávať burácajúce vlny s ťažkým nákladom, rybárom teda nezostávalo nič iné, iba vyhodiť svoj úlovok naspäť do mora. Prísť oň bolo po toľkej námahe síce veľmi ťažké, ale ak by to nespravili, mohli prísť o život.

Z nekonečných hodín na mori sa stávali celé dni a búrka stále neprestávala. Rybári už zjedli a vypili všetko, čo si zobrali so sebou na čln. Keď boli veľmi smädní, museli piť dažďovú vodu, píše Ati.

Po piatich dňoch búrka konečne prestala. Rybári skontrolovali čln a zistili, že im otrasy poškodil motor. Počas toho, ako s ním tancovali na divokých vlnách, stratili väčšinu rybárskeho náčinia. Chvalabohu, na rozdiel od zvyšnej elektroniky, vysielačka prežila a mohli si privolať pomoc.

Alvarengovi sa podarilo spojiť so svojím šéfom, ktorý ho uistil, že pre nich príde. Záložná batéria poháňajúca vysielačku sa však vybila skôr, ako Rodriguez stihol dvojicu stratených rybárov lokalizovať. Muži zostali viaznuť uprostred ničoho.