Má jeden z najostrejších jazykov na scéne. Nikdy si nedáva servítku pred ústa. Nebojí sa jasne a hlasne vyjadriť svoj svetonázor aj za cenu straty fanúšikov.
Daniel Pitoňák alias Zverina na rapovej scéne debutoval ešte v roku 2005 albumom Svetlo v tme, odvtedy vydal ďalšie štyri albumy. Má spoločné tracky s Miky Morom, Čistychovom, Delikom, Boy Wonderom, Strapom či Separom. Veľmi rád však spolupracuje aj s českými MCs.
Na miku mu hosťoval napríklad Řezník, Rest, Refew, Orion či Vladimir 518. Poznať ho môžeš aj z projektu CP Kombo, v ktorom okrem neho figurujú Vec a Supa. Keďže miluje tiež rap so živou kapelou a najmä so skreslenými gitarami, pár songov nahral s metalovou kapelou Rust2Dust. V roku 2015 spolu dokonca predskakovali americkej legende Limp Bizkit.
Slovenský raper si v rozhovore pre Refresher zaspomínal na náročné detstvo plné problémov, ale tiež začiatky v rape, keď chodil hrávať iba za „cesťák“. Priblížil, ako sa správajú dnešní fanúšikovia aj aké bizarnosti zažil na koncertoch. Ďalej prezradil, prečo premýšľa nad odchodom zo Slovenska a prečo sa mu v dnešnej dobe ťažko tvorí.
Ak sa ti páči podobný obsah, pridaj sa do klubu Refresher+ a čítaj všetky články na našom webe bez zbytočných obmedzení. Nájdeš tam viacero reportáží zo zahraničia, profilov osobností či desivé kriminálne príbehy.
- Či sa niekedy opil slávou.
- Aké hlúposti vystrájal počas dospievania.
- Prečo ho raz zobrala polícia.
- Ako vníma súčasnú spoločensko-politickú situáciu na Slovensku.
V roku 2011 vyšiel song Dieťa vo mne od tria Moja Reč, na ktorom hosťuješ a rapuješ: „Ja stále robím rap, nie som odkázaný na systém, čo ma chce spraviť dospelým aj keď nim byť nechcem.“ Ako to máš dnes? Stále to platí alebo ťa už ten systém spravil dospelým?
Už som určite dospelejší, než keď som písal tieto riadky. To je jasné. (smiech) Dospelácke povinnosti doľahli aj na mňa. Bolo to však myslené najmä tak, že som sám sebe pánom, respektíve šéfom, a nemám klasickú prácu.
Stále si sám sebe pán?
Áno, určite.
Pristavme sa pri tvojom dospievaní. V inom songu Spomienky na časy rapuješ: „V detstve som kradol a chľastal jak sviňa. V dvanástich ma domov doniesla polícia. Mali sme BMX gang a kradli v obchode. Podpálili les, rozbíjali okná na škole.“ Taktiež si vraj istému Jurovi strelil vzduchovkou do nohy. Poďme si to trocha rozmeniť na drobné. Prečo si kradol a ako sa ti podarilo podpáliť les?
Som z rozvrátenej rodiny. Rodičia už asi od mojich jedenástich rokov nežili spolu a zostal som bývať s mamou. Takéto niečo vo veľa deťoch zanechá stopu. Kradli sme v obchodoch všelijaké somariny. Napríklad sladkosti ako nanuky alebo pivá.
Boli to maličkosti, nevykradol som banku. Žil som na dedine a boli sme partia takých štyroch vyvrheľov. Vždy, keď sa niečo stalo, vedelo sa, že to spravil niekto z nás. Bolo pre nás normálne chodiť za školu a vystrájať sprostosti...
A ten les ste podpálili zámerne alebo nechtiac?
Podpaľovali sme lúku pri lese a keďže vtedy dosť fúkal vietor, preniesol oheň až do lesa. Krátko predtým som videl film Bohovia sa museli zblázniť, v ktorom domorodci, keď začalo niečo horieť, vytvorili vlastný požiar, aby okolo pôvodného požiaru vypálili trávu a oheň sa tak nedostal ďalej.
Chcel som to vtedy tiež vyskúšať, keďže sme zapálili len taký pás suchej lúky. Dostal som „skvelý nápad“, že vytvorím protipožiar a zastavím šírenie toho pôvodného, ale nefungovalo to tak, ako v tom filme. (smiech) Zhoreli však iba nejaké tri hektáre lesa, nebola to polovica východného Slovenska.
Museli to asi prísť zahasiť hasiči...
Hej, ale to už sme tam neboli. Ušli sme. Šli sme sa kúpať do Slovenského raja na rieku Hornád. Boli sme decká, ale mrzí ma to, pretože to bola fakt blbosť. Najprv sme sa tvárili, že sme to nespravili a v tom lese sme ani neboli, ale akonáhle som prišiel domov, hneď sa ma pýtali, či som to bol ja.
A kto bol ten Juro, ktorého si trafil so vzduchovkou?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo naňho raz niekto počas koncertu hodil sklenený pohár piva.
- Do ktorej krajiny by sa presťahoval.
- Či by šiel niekedy boxovať do ringu.
- Ako sa mu podarilo dostať do klipu Roberta Rosenberga.
