Dominik nám prezradil aj to, čím sú spôsobené meškania a či ho počas jazdy niekto napadol.
Dominik pracuje ako rušňovodič už takmer štyri roky. Denne môže vo vlaku stráviť päť až trinásť hodín, počas ktorých si vychutnáva aj svoje obľúbené východy slnka. Musí však riešiť aj viacero mimoriadnych situácií.
Musel už niekedy privolať políciu a zažil aj tragické udalosti, k akým na koľajniciach, žiaľ, dochádza? Čím sú spôsobené meškania a dokáže ich on ako rušňovodič ovplyvniť? Aj na to sme sa Dominika opýtali v našom rozhovore. Okrem toho nám prezradil, ako vyzerá jeho výplatná páska a či sa dá z platu rušňovodiča vyžiť aj v hlavnom meste.
Milujem rušne, je to moja diagnóza
Dominik sa nám priznal, že s vlakmi ho spája naozaj silné puto a keď si prvý raz sadol do lokomotívy, cítil sa ako malý chlapec. „Ja som v tom úplne zažratý, poznám už všetky typy rušňov a teším sa na ne, ale to je moja diagnóza,“ povedal Dominik so smiechom.
Stať sa rušňovodičom bol Dominikov sen od útleho detstva. Všetko sa začalo, keď išiel s rodičmi na výlet do Tatier, kde prvý raz uvidel Tatranské elektrické železnice. „Už ako malého chlapca ma fascinovali električky, ktoré som si prvý raz všimol, keď som bol s rodičmi v Tatrách. Potom som na základnej škole začal navštevovať modelársky krúžok a tam ma to viac chytilo,“ prezradil Dominik, ktorý si svoj sen splnil aj vďaka ZSSK, kde absolvoval kompletný výcvik.
Aj čo sa týka platov, je to veľmi dobré, platy sa každý rok zvyšujú. To finančné ohodnotenie je pre mladých ľudí lákavé.
Ten trvá zhruba rok až rok a pol. Dominikov výcvik trval o pár mesiacov dlhšie, než je zvykom, dôvodom bola pandémia COVID. „Záujemca si najprv musí podať žiadosť, nasleduje vstupný pohovor a keď ním prejde, ide na lekársku prehliadku. Následne sa stáva kandidátom a postupuje do kurzu, ktorý trvá 6 až 7 mesiacov. Po úspešnom absolvovaní prichádza do domovského depa, kde ho čaká jazdný a brzdný výcvik v trvaní 720 hodín. Po jeho absolvovaní je posledná skúška s komisárom a potom sa z neho stáva samostatný rušňovodič.“
Okrem lekárskej prehliadky musel Dominik absolvovať aj komplexné psychotesty. „Bolo tam vyše 500 otázok, potom som stláčal taký prístroj a samozrejme dlhý rozhovor s pani psychologičkou, ktorá vyhodnocovala, či teda môžem tú prácu robiť.“
Najnáročnejšia bola podľa Dominika samotná skúška, a to najmä jej technická časť. „To pre mňa bolo najnáročnejšie, lebo sme museli ovládať tie technické schémy, rušne,“ uviedol Dominik.
Pre niektorých kolegov boli paradoxne najnáročnejšie teoretické skúšky, ktoré Dominik prirovnal tým v autoškole. „Niektorí kolegovia mali problém naučiť sa tie predpisy, ako keď sa robí autoškola. Tie predpisy ale musíme vedieť odpredu-odzadu.“
Za veľké plus Dominik považuje aj dobré platové ohodnotenie. ZSSK uvádza, že nástupný plat rušňovodiča v zácviku je 1 140 eur, no výplatná páska Dominika je ešte vyššia. „Ja robím aj nadčasy, každý mesiac asi 30 hodín a to sa potom veľmi pekne nazbiera, nemám žiaden problém vyžiť z tohto platu v Bratislave. Navyše, mzdy sa nám každý rok zvyšujú a sám za seba môžem povedať, že som s tým platom spokojný,“ uviedol mladý rušňovodič.
Navyše, celé školenie je bezplatné, náklady nesie ZSSK. Počas celého procesu budeš samozrejme poberať mzdu. Jedinou podmienkou je, aby si v ZSSK odpracoval aspoň 5 rokov.
Musím byť vždy v strehu
Prácu rušňovodiča odporúča všetkými desiatimi. „Ak to niekoho baví, nech to určite ide vyskúšať. Je to krásna práca, každá jazda je iná. Najviac si užívam východy a západy slnka, tie bývajú nádherné,“ zamyslel sa Dominik.
Dominik denne strávi v kabíne rušňovodiča maximálne trinásť hodín. Taká je totiž pracovná doba stanovená zamestnávateľom. Ak by mohol, zrejme ako milovník vlakov v práci strávil oveľa viac času.
Počas pracovnej doby má samozrejme nárok na kratšie, ale aj dlhšie pauzy. V cieľových staniciach si môže vypiť kávu či zbehnúť na toaletu, na obed má až hodinovú pauzu. „Obvykle to stačí, no niekedy sa vyskytnú mimoriadnosti a obed do seba musím kopnúť,“ zasmial sa Dominik.
„Ráno mám nástup 6:30, zavolám strojmajstrovi, tomu sa nahlásim a on mi povie, čo ma čaká, či sú nejaké mimoriadnosti, vypíšem si prevádzkový záznam a idem na hlavnú stanicu, kde čakám svoj vlak, potom sa vystriedame s kolegom,“ popísal nám svoj bežný štart pracovného dňa Dominik.
Pred tým, ako idem novú trasu, tak musím mať takzvané poznanie trate. To znamená, že si musím novú trasu dvakrát prejsť cez deň, dvakrát v noci.
Keďže momentálne pracuje v tzv. turnuse, svoje trasy pozná niekoľko týždňov dopredu. Ak by pracoval „letmo“, o jazdách by sa dozvedal len niekoľko dní pred svojím nástupom. „V rámci turnusu sa mi to opakuje a v podstate jazdím na tej istej trase, mám vopred určené tie šichty. Mne osobne vyhovuje viac to letmo, lebo môžem riadiť aj viac typov rušňov a striedať trasy.“
Mladý rušňovodič tak musí byť vždy v strehu. „Keď mi zavolá výpravca, že v koľajisku sa pohybuje neoprávnená osoba, alebo niekde nefunguje priecestie, tak v okamihu musím vedieť správne zareagovať.“
Dominik dodáva, že ak dostane hlásenie o osobe v koľajisku včas, zrážke dokáže zabrániť. Pri vchádzaní do kritického úseku zníži rýchlosť a ak spozoruje danú osobu, okamžite volá políciu. Podobnú situáciu Dominik zažil nedávno, našťastie, iba ako svedok.
„Pani sa rozhodla, že si sadne do stredu koľaje a počká, kým prejde nejaký vlak. Ľudia zalarmovali políciu a uzavreli celú stanicu, takže vlaky sa nemohli pohnúť, kým pani nezobrala polícia.“
Na agresívnych cestujúcich volám políciu
Najhoršie však nie sú mimoriadnosti, ale niečo celkom iné. „Najhoršie sú tie nočné, ja som človek, ktorý v noci rád spí,“ uviedol so smiechom Dominik.
„Niekedy mám možnosť sa počas pauzy na dve hodiny ponaťahovať, oddýchnuť si, ale keď sa vyskytnú nejaké mimoriadnosti, tak ťahám celú noc. Teraz nedávno, čo boli tie dažde, to bola katastrofa,“ odpovedal Dominik na otázku, či má v noci možnosť dať si aspoň na chvíľu pauzu.
Odmietol vystúpiť a napadol vlakvedúcu. Kým dorazila polícia a spacifikovala ho, náš vlak nabral zhruba 30-minútové meškanie.
Napriek tomu si každú jazdu užíva a radosť mu nepokazia ani agresívni cestujúci, s ktorými sa, žiaľ, stretne azda každý rušňovodič.
„Stáva sa, že na nás zaútočia aj cestujúci. Mne sa to našťastie ešte nestalo, ale na vlakvedúcu nedávno zaútočil jeden cestujúci. Mal palicu, ktorou sa začal oháňať, tak vtedy som aj ja osobne musel volať políciu,“ popísal Dominik nedávnu skúsenosť s cestujúcim, ktorý si odmietol zakúpiť cestovný lístok a keď ho vlakvedúca požiadala, aby si vystúpil, zaútočil.
Stret s človekom som nezažil, jedného kolegu to ale položilo
Dominik nám prezradil, že počas svojej niekoľkoročnej kariéry zažil množstvo mimoriadnych situácií od pokazených rušňov až po stret s bicyklom. S človekom na koľajniciach sa našťastie nestretol.
„Mal som začiatkom tohto roka stret s bicyklom, ale našťastie bez človeka. Niekto nechal v koľajisku bicykel, tak ten som zrazil. Musel som volať políciu, lebo tam bolo poškodenie na rušni,“ popísal rušňovodič.
Máme možnosť využiť psychologické poradenstvo, ale väčšina z nás sa s tým chce vysporiadať osamote.
Jeho kolega ale také šťastie nemal a musel sa vyrovnať aj s tragickým stretom. Krátko pred koncom jeho smeny do koľajiska vošla osoba a on už zrážke nedokázal zabrániť.
„Videl som to na vlastné oči, mal som ho totiž striedať. Keď sa rušňovodič stretne s osobou, tak v tom momente preňho končí šichta a nasleduje sedem dní plateného voľna. Naša spoločnosť potom ponúka aj psychologické poradenstvo,“ uviedol Dominik.
Meškanie dokážem ovplyvniť len minimálne
Ak cestuješ aspoň občas vlakom, celkom určite si sa stretol s meškaním. Či už tvoj vlak meškal desať, alebo stodvadsať minút, nikdy to nie je nič príjemné. Komu by sa predsa chcelo čakať na stanici dlhšie, než je nutné? „Mne to nevadí, ja to mám zaplatené,“ zasmial sa Dominik na našej otázke, či ho večné meškania nefrustrujú.
Kolegovi v Plaveckom Štvrtku sa stalo, že meškal vlakom asi desať minút, mal otvorené okno a pani na stanici ho cez okno začala búchať dáždnikom, že prečo mešká.
Dominik však chápe, že cestujúcim dokážu meškania skomplikovať cestu. Aj preto sa ich snaží počas svojej jazdy znižovať.
„Ja ako rušňovodič viem mierne tieto meškania znížiť, keď napríklad nečakám v stanici dve minútky, ale iba minútku. Ale veľmi to záleží aj na cestujúcich, že ako rýchlo oni vystúpia a nastúpia. A keď je pekné počasie, tak sa viem aj rýchlejšie rozbehnúť, že nebude mi to trvať šesťdesiat sekúnd, ale rozbehnem sa za štyridsať sekúnd,“ priblížil nám Dominik.
Nabrať meškanie je podľa Dominika veľmi jednoduché. Ak sa k nepriaznivému stavu koľajníc pridá čo i len drobná mimoriadnosť, Dominikov vlak môže meškať aj viac než pol hodiny.
„Stav koľají na Slovensku má svoje rezervy. Sú tam znížené rýchlosti, keď sa robí nejaký nový úsek, napríklad teraz sa robí asi 600-metrový most, je tam znížená rýchlosť na desať kilometrov za hodinu. A kým ho vlak celý prejde, naberie aj desaťminútové meškanie,“ odpovedal Dominik na otázku, čím sú najčastejšie spôsobené meškania.