„Keď v Bratislave neboli nákupné centrá, na Miletičke sa nedalo ani pohnúť,“ spomínajú pamätníci. V uličkách dnes narazíš na zamestnancov okolitých firiem, ktorí sa ponáhľajú na obed do miestneho bistra, dôchodcov aj ľudí bez domova.
Okolo legendárneho bratislavského trhoviska Miletička prechádzam takmer dennodenne, do jeho útrob som sa však pozrela len párkrát. Zvonku sa mi vždy zdalo, že trh má už svoje najlepšie roky za sebou, a nazdávala som sa, že mladému človeku nemá čo ponúknuť.
Môjmu pohľadu nenahrávali ani stereotypné frázy, ktoré narážali na kvalitu predávaného tovaru. Fráza „oblečený ako z Miletičky“ bola pre mňa synonymom gýču a nízkej kvality. Na trhovisko som sa po rokoch vybrala opäť. Nie preto, aby som si to rovno namierila k dnes už kultovému vietnamskému bistru Phong Nam, ale aby som Miletičku spoznala hlbšie, porozprávala sa s predajcami a navnímala jej atmosféru.
História legendárneho bratislavského trhoviska sa začala písať už koncom 19. storočia, keď na mieste stál bitúnok. V roku 1924 ho prerobili a v druhej polovici 20. storočia sa z niekdajšieho bitúnku postupne stalo najväčšie a najznámejšie open air trhovisko v hlavnom meste.
Baví ťa naša tvorba? Pridaj sa do klubu Refresher+. Aj vďaka tvojej podpore dokážeme prinášať kvalitné články. Okrem množstva benefitov, ktoré na teba čakajú, získaš neobmedzený prístup k prémiovému obsahu.
- Čím som nahnevala predavača v stánku.
- Na čo si podľa stálej zákazníčky treba dávať pozor.
- Po čo sa na Miletičku ešte vrátim.
- Čo mi o predavačoch a trhovisku prezradil bývalý muž bez domova.
Prvýkrát som do areálu Miletičky na účely reportáže vstúpila v utorok v popoludňajších hodinách cestou z práce. Niektorí predajcovia však už postupne balili tovar a po rannom „ruchu zákazníkov“ nebolo ani stopy. Hneď som si však všimla stánky, v ktorých predajcovia ponúkajú „všehochuť“ tovaru.
„Mladí kupujú šroubováky a dúhové tričká a starí dedkovia metalové tričká,“ rozkrikuje sa podráždený predavač v stánku, okolo ktorého prechádzam. Do očí mi udrel rýľ a obrovská mačeta opretá o debnu farebných loptičiek a iných detských hračiek. V zmeske tovaru som našla aj malé ručné ventilátory. „To by sa mi v tomto teple mohlo hodiť,“ pomyslím si a šanca, že si z miesta niečo odnesiem, sa po pár minútach mierne zvyšuje.
Beriem do rúk malý ventilátor a obzerám si detaily. To sa už ku mne blíži predajca.
„Škoda, že sú na baterky,“ vypadne zo mňa. „Nemáte náhodou ventilátory aj s nádobkou na vodu? Viete, aby ma ovievali a osviežovali zároveň,“ kladiem – podľa pohľadu predavača, usudzujem – očividne poriadne absurdné požiadavky.
Propagandistické dúhové tričká
„Pch, čo sú to za výmysly,“ odvrkne pán v rokoch, ale nedáva si ujsť príležitosť niečo mi predať. „Metalové tričká nechcete?“ ukazuje na vyvesené tričká metalových kapiel. Poďakujem sa mu s tým, že nie som fanúšičkou, a zberám sa na odchod. „A také dúhové tričko by ste si obliekli?“ pokračuje v konverzácii trhovník. Z jeho uštipačného tónu je jasné, že pri tejto otázke nepremýšľa nad zaradením nového sortimentu do predaja.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čím som nahnevala predavača v stánku.
- Aké boli moje dojmy z trhoviska.
- Na čo si podľa stálej zákazníčky treba dávať pozor.
- Po čo sa na Miletičku ešte vrátim.
- Čo mi o predavačoch a trhovisku prezradil bývalý muž bez domova.
