- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Počul si o Kašove? Niekoľko hodín strávených v dedinke na východe Slovenska nás presvedčilo o tom, že hoci od jednej z najbrutálnejších vrážd v dejinách Slovenska prešlo už 43 rokov, meno Anna Dudášová v miestnych doteraz vyvoláva hrôzu.
6. februára 1981 Kašov, východné Slovensko – Kašovčania sa pasujú s poslednými dňami tuhej zimy. Komíny domov riedko osídlenej, ale zato malebnej obce dymia ostošesť, aby zahriali domácich.
Zatiaľ čo väčšina z nich sa ukrýva pred chladom vo vyhriatych obývačkách, malý Mirko Fekete si užíva deň voľna vonku. Šantí a behá hore-dole po dedine. 10-ročný chlapec sa v zápale hry neraz pošmykne na zamrznutej asfaltke, ale nepríjemný pád vždy v poslednej chvíli vybalansuje, zahromží si popod nos a nonšalantne beží ďalej.
Mirko sa rozbehne dolu kopcom zo stredu obce a beží až na jej koniec pozdĺž miestneho potoka. Keď prebehne niekoľko metrov, jeho oči spozorujú záhadné jutové vrecia. „Čo v nich asi len tak môže byť?“ zamyslí sa a podíde k jednému z nich.
Hoci sa celou silou snaží vrece odtiahnuť bližšie k sebe, nevládze. Pomaly ho teda rozviaže, aby nahliadol dnu. Len čo sa mu to podarí, do nosa mu udrie železný zápach krvi a mäsa. „Zvyšky po zabíjačke. Nakŕmim nimi svojho psa,“ teší sa chlapec z nálezu.
Keďže nemá dostatok síl na to, aby obsah vriec zobral domov ku psovi, rozhodne sa, že to urobí naopak. Svojho psíka privedie k potoku, aby sa dosýta najedol. Natešený beží rýchlo domov a o pár minút sa na miesto vracia už aj so psom na vôdzke.
Keď sa však k potoku vráti aj so štvornohým priateľom, obsah záhadných vriec už skúmajú dospeláci. Vydesení dedinčania otočia chlapca so psom na päte a povedia mu, aby utekal domov. Z ich ustráchaných tvárí Mirko pochopí, že niečo nie je v poriadku.
Ešte pred odchodom stihne na moment zablúdiť očami smerom k potoku. V snehu pri vreci leží ľudská končatina. Keď uvidí kus odťatej ruky, dôjde mu, že vo vreciach sa nachádza mŕtvola rozťatá na malé kúsky.
Nález šokuje aj policajtov, ktorí dorazia na miesto. Kto by bol schopný niečoho takého ohavného? Ten, kto to urobil, musel obeť nielen zavraždiť, ale aj profesionálne vypitvať a rozštvrtiť.
Kriminalistom sa nakoniec podarí identifikovať pozostatky Jána Dudáša. Všetky nepriame dôkazy ich nasmerujú k jeho manželke Anne, ktorá striedavo žila v Košiciach a v manželovom rodičovskom dome v Kašove.
Anna bola už v minulosti stíhaná za napadnutie Jána, ale trest jej vtedy amnestoval bývalý prezident Gustáv Husák. Policajti boli na základe jej minulého konania presvedčení, že za brutálnou vraždou stála práve ona.
Predniesli teóriu, že Anna zo žiarlivosti dobila na smrť svojho manžela železnou rúrkou v kúpeľni ich spoločného bytu v Košiciach, po tom, čo sa vrátil z nočnej zmeny zo železiarní, kde pracoval.
Podľa policajtov Anna telo muža následne vypitvala a rozštvrtila, na čo mala ako vyučená mäsiarka dostatočné schopnosti. V snahe zbaviť sa dôkazov potom rozštvrtené časti muža preniesla vlakom v kufroch až do domu Kašove. O niekoľko dní však spanikárila a vrecia s pozostatkami vyhodila do potoka, kde ich našiel 10-ročný Mirko.
Keďže manželstvo Anny a Jána bolo plné hádok, konfliktov a alkoholu, táto teória pred súdom obstála. Za ohavný čin bola Anna odsúdená na 15 rokov väzenia, a to aj bez toho, aby sa k vražde priznala. Po 11 rokoch však ženu z väzenia prepustili za dobré správanie a zvyšok života dožila v rodičovskom dome nebohého manžela v dedinke Kašov.
Aby sme zistili, ako na tieto hrozné udalosti spomínajú miestni, vydali sme sa na východné Slovensko. Niekoľko hodín strávených v Kašove nás presvedčilo o tom, že hoci od jednej z najbrutálnejších vrážd v dejinách Slovenska prešlo už 43 rokov, meno Anna Dudášová v Kašovčanoch doteraz vyvoláva hrôzu.
Pátranie po stopách vrahyne nás doviedlo až do osudného domu, v ktorom prežila veľkú časť svojho života.
Ešte predtým než sa spoločne vydáme do domu, z ktorého histórie behá mráz po chrbte, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť prémiový obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Ak sa ti naša práca páči, podpor nás aj ty vstupom do klubu Refresher+.
- Ako si na Annu Dudášovú spomínajú miestni.
- Aký zážitok si prežil s Annou starosta Kašova.
- Čo sa stalo Anne a jej druhému manželovi.
- Prečo si obec zobrala dom do prenájmu a kto v ňom žije dnes.
- Kto alebo čo straší v dome.
- Ako musela údajné strašenie riešiť polícia.
- Aké pocity sme mali z domu my.
Nenápadná dedinka
Zatiaľ čo sa pomaly blížime k dedinke Kašov, na oblohe sa vznášajú mračná čierne ako Annino srdce. Neutíchajúci dážď a pochmúrne počasie v nás umocňujú nepríjemné pocity z toho, že sa chystáme v miestnych otvárať 43 rokov staré rany.
Po takmer necelej hodinke cesty autom z Košíc sa konečne ocitáme na sekundárnom dejisku jednej z najbrutálnejších vrážd dejín našej malej krajiny. Keď prejdeme tabuľu s názvom obce, rovno sa vydáme pohľadať dom nebohej vrahyne.
Hoci má byť podľa našich informácií chátrajúca stavba už roky opustená, všimneme si, že ju niekto pomaly opravuje. Na skorodovanej bráne je upevnená nová poštová schránka a na pozemku parkuje starší automobil značky Fiat. Zmätení zo zistenia, že dom má pravdepodobne nového majiteľa, radšej sa rozhodneme odparkovať pri miestnom hostinci, dúfajúc, že nám o ňom dedinčania povedia viac.
Na naše prekvapenie sa pod drevenou strechou aj v tomto príšernom počasí skrýva partička domácich. Zdvorilo ich pozdravíme a vysvetlíme im, že sme novinári pripravujúci článok o Anne. Nemusíme spresniť o akej ani čo spravila. Dobre vedia, o kom je reč.
„Ona už dávno zomrela. My si ju pamätáme len tak matne,“ prehovorí k nám jeden muž z partie. „My sme však videli, že dom už nie je opustený. Býva tam niekto?“ začneme vyzvedať.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako si na Annu Dudášovú spomínajú miestni.
- Aký zážitok si prežil s Annou starosta Kašova.
- Čo sa stalo Anne a jej druhému manželovi.
- Prečo si obec zobrala dom do prenájmu a kto v ňom žije dnes.
- Kto alebo čo straší v dome.
- Ako musela údajné strašenie riešiť polícia.
- Aké pocity sme mali z domu my.
