71-ročný Vladimír Šimunek z Bánova pracoval takmer 30 rokov ako vodič kamióna. Počas svojich ciest zažil množstvo nezabudnuteľných situácií, no v niektorých prípadoch mu išlo aj o život.
Vlado šoféroval kamión zo Slovenska celých tridsať rokov. Najbizarnejšie zážitky má z ciest do socialistického Ruska, kam pravidelne jazdil v rokoch 1978 až 1980. Spomína, že počas týchto dvoch rokov bol v Rusku asi desaťkrát. Prešiel cesty cez Moskvu až po Sibír.
Do Ruska vraj viezli vždy úplne obyčajný tovar. „Keď som tam išiel prvýkrát, niesol som tam špongie na riad.“ Tovar naložil v Topoľčanoch, a ako sám hovorí, netušil, že špongie vezie práve ruským mafiánom. „Keď sme prišli na miesto, zobrali nás pod zem a vykladali sme to do utajených skladov.“
Jeho cesty trvali dlho, niekedy aj dva mesiace. Pre Refresher porozprával, čo všetko zažil s miestnymi obyvateľmi, policajtmi či pašerákmi.
„Už na hraniciach sme museli podplácať colníkov, aby nás pustili ďalej. Počas toho nám z kamióna ukradli pneumatiky a predávali nám benzín, za ktorý sme už zaplatili.“
Ako si sa dostal k práci kamionistu? Prišlo to tak postupne. Najprv to boli len dodávky, potom menšie kamióny a až potom veľké kamióny. Vždy ma fascinovali autá a mal som vodičák asi na všetky dopravné prostriedky. Pracoval som aj v autobusovej doprave, na traktore, no kamióny mi prirástli k srdcu. Robil som pre rôzne firmy, od mliekarní až po súkromníkov. Práve cez súkromníka som sa prvýkrát dostal do Ruska. Mal som kamaráta, ktorý bol dobrý šofér, a dohodli sme sa, že by sme to mohli skúsiť.
Aké pre teba bolo ísť prvýkrát tak ďaleko?Vtedy to nebolo vôbec ľahké a mal som pred tým veľký rešpekt, no na druhej strane ma to veľmi bavilo a tešil som sa, že mám možnosť vidieť taký ďaleký svet.
Ako si sa pripravoval na takú cestu, keďže ste v tom čase ešte nemali GPS?Museli sme si celú cestu vopred pripraviť a zaznačiť na mape dôležité trasy. Bolo treba mať vždy nejaký plán a dôkladne si ho prejsť. Keď sme boli dvaja, bolo to ľahšie, pretože jeden šoféroval a druhý navigoval. Keď som však chodieval sám, musel som si zapamätať z mapy veľa vecí, ako napríklad odbočky.
Kam ste mali namierené počas prvej cesty do Ruska?Prvá cesta bola do Moskvy. Najďalej som však bol v meste Novosibirsk. Šéf ma chcel poslať aj do Kazachstanu, ale odmietol som to. Tam to bolo vtedy veľmi divoké a neodvážil som sa. Ponuka bola aj do Vladivostoku, no ani na to som si netrúfol. Je to až pri hraniciach s Čínou a vzdialenosť až takmer šesťtisíc kilometrov. V tej dobe mal človek naozaj rešpekt pred takou diaľkou. Pred prvou cestou do Ruska som mal fakt stres a ruky sa mi potili, až kým sme neprekročili hranice.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako skončilo dievčatko, ktoré sa v aute zrútilo z útesu.
- Ako kupovali od pašerákov naftu.
- Čo museli urobiť, keď ich ruská rodina pozvala na večeru.
- Ako uplácali policajtov a či nakoniec dostali pokutu.
- Ako chlapík čakal v stepi mesiac na predavačov koní.
