Jediná svojho druhu. Ide o jednu z najvýznamnejších a najkrajších záhrad Bratislavy.
Národná pamiatka Kochova záhrada na Partizánskej ulici v Bratislave prejde po dlhých rokoch rekonštrukciou. Roky bola zatvorená a chátrala. Ide o jednu z najvýznamnejších a najkrajších záhrad Bratislavy a umelecké dielo s bohatou históriou, informoval magazín ASB.
Obnovenie záhrady
„Roky neprístupný a neudržiavaný chránený areál sme vyčistili, doplnili o mobiliár a vykonali sme v ňom nevyhnutné práce tak, aby bol pre návštevníkov bezpečný. Súčasne pripravujeme projekt jeho komplexnej obnovy, ktorý bude konzultovaný s krajským pamiatkovým úradom,“ uvádza Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy.
Záhrada je aktuálne otvorená iba cez víkendy a v najbližších mesiacoch ju čaká celková revitalizácia. Momentálne sa rekonštruujú pôvodné múry, keďže hrozilo ich zrútenie. Oprava múrov by mala byť hotová do konca roka. Zvyšná časť revitalizácie prebehne v roku 2024.
Cieľom tohto projektu je prinavrátiť ľuďom miesto na relaxáciu a navrhnúť zeleň tak, aby návštevník videl na celú záhradu a pôvodné sochy z 20. storočia. Projektanti sa taktiež zamerajú na zachovanie pôvodných trás schodísk a chodníkov.
Architekti navrhli tri zóny. Zóna A je vstupom do záhrady, kde je navrhnuté infocentrum s terasou, zónu B tvorí bazén s vodnými rastlinami ako doplnok záhrady. Kúpanie v ňom nebude možné, hoci v pôvodnej záhrade bol bazén určený práve na plávanie. Zóna C pozostáva z tzv. slnečného kúpeľa, vďaka novému mobiliáru tak vznikne miesto na slnenie.
Návrh revitalizácie vznikol na základe architektonickej štúdie Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU. Autormi sú Ema Ruhigová, Martina Kalivodová, Zuzana Šišková a Roman Ruhig.
História záhrady
Kochova záhrada je národná pamiatka – jediná svojho druhu na Slovensku – a viaže sa k nej množstvo príbehov s nezameniteľným kultúrnym či prírodovedným významom. Pôvodným majiteľom bol významný obyvateľ mesta doktor Karol Koch, ktorý si na tomto mieste začiatkom 30. rokov minulého storočia dal postaviť súkromné sanatórium so záhradou.
Zariadenie bolo najmodernejším sanatóriom v medzivojnovom Československu a záhrada sa stala chránenou kultúrnou pamiatkou. Na projekte pracovali rôzni významní architekti, ako napríklad Dušan Jurkovič, tvorca Štefánikovho pomníka – mohyly na Bradle.
