Najlacnejšie jedlo z menu stojí len 5,90 eura. Otestovali sme „robotnícku jedáleň“, ktorú nájdeš hneď oproti nablýskanému Fresh Marketu.
„Pozri, prevrátený kamión, je zablokovaná celá cesta,“ hovorí muž ukazujúci mobil spolustravníkovi po výživnom obede. Nejde o bezcieľne bľabotanie. Kamióny poskytujú živobytie množstvu návštevníkov Jedálne u Miňa.
V priestrannej jedálni sa miešajú automechanici a zamestnanci štátnej správy z klientského centra. Heslo na fasáde hovorí jasnou rečou: „S nami je každý spokojný. Jedáleň u Miňa... JEDÁLEŇ PRE VŠETKÝCH!“
Hneď vedľa – z fasády nevysokej administratívnej budovy – pozerajú z reliéfu dve postavy: socialistický robotník s pneumatikou a závozníčka. Moderné oživené variácie z výjavov stretáme aj v interiéri.
„Bájneho Miňa“ stretávame hneď pri výdajni jedál. O meter vedľa pri kase stojí jeho manželka Daniela. V jedálni obaja pracujú, pretože – ako hovorí Daniela – žiaden zamestnanec nebude robiť tak, ako keď to robíte vy, pre seba a za seba. „Zamestnanci to vždy budú chcieť robiť pre peniaze. Nie z presvedčenia, aby sa ľudia vracali,“ hovorí.
Bratislava ukrýva viac ako len moderné „fancy“ podniky. Nájdeš tu retro jedálne a vývarovne, ktoré ešte dýchajú minulým storočím. Reportáže z týchto miest nájdeš pod témou Gastro Bratislava. Nezabudni sa stať členom Refresher+ klubu a budeš mať prístup k celému exkluzívnemu obsahu.
Väčšina hostí sú štamgasti
Jedáleň U Miňa vznikla ako vyústenie snahy Miňa a Daniely opustiť časovo náročnú prácu v gastre, ponúkať jednoduchšiu gastronómiu a získať voľné víkendy. Otváracie hodiny sú k zamestnancom zmierlivé. Obedové menu prestávajú podávať o 15.00, hoci neraz sa stane, že už dve hodiny pred záverečnou z neho zmizne niektorá z položiek.
Ani po rokoch v gastrobiznise sa Daniela neprestáva čudovať. „Ťažko sa odhaduje, čo sa bude ten deň najviac predávať. My si myslíme, že prídu na rezeň, a oni si vyberú chrenovú omáčku s hovädzím mäsom.“
Hoci ich preferencie sú pre manželov stále záhadou, samotných stravníkov poznajú dobre. Až 80 % z nich sú vraj štamgasti. „Máme aj takých, ktorí si to aj po prevelení na iné miesto zariadia tak, aby mali okolo obeda cestu okolo nás,“ pochváli sa.
Rad hladných hostí sa počas rozhorúčeného poludnia neustále posúva, až sa takmer nestačíme čudovať, odkiaľ sa všetci títo ľudia berú. O to viac, že hneď oproti jedálni stojí výkladná skriňa slovenského gastra – Fresh Market. Daniela spomína, že im dokonca v tejto budove ponúkali miesto, no odmietli ho, aby „ostali sami sebe pánom a nikto im nediktoval pravidlá.“
Daniela priznáva, že vznikajúca konkurencia desiatok gastronomických podnikov ju najskôr desila. „Celá tá bublina okolo Freshu dosť rýchlo spľasla. My ponúkame domácu kuchyňu a každý to vie. Ľudia vedia, že tu s manželom pracujeme a varíme vlastne aj pre seba. Sme úplne iný koncept. Veľa ľudí poznáme po mene, radi prídu neskôr, aby sa s nami porozprávali a opýtali sa, aký sme mali víkend,“ skonštatuje s úsmevom.
Jedlá, ktoré už manželky nevaria
Zadarmo si načapujeme osviežujúcu vodu s citrónom a ochutnáme aj veľkú kofolu za takmer neprekonateľné 1 euro. Máme na výber zo štyroch rôznych jedál od 5,90 až 6,30 eura. Ich vzhľad môžeme pri státí v rade obdivovať v sklenej vitrínke. Hoci pred siedmimi rokmi stálo menu iba 3,90 eura, aj dnešná cena je v porovnaní s ostatnými reštauráciami konkurencieschopná.
„Jedálny lístok vždy postavíme tak, aby tam bolo niečo kuracie, niečo bravčové, niečo vyprážané a niečo bezmäsité. Zaraďujeme aj jedlá bez lepku a laktózy, lebo tých intolerancií je dnes toľko, že postaviť menu pre každého je veľmi ťažké. No ak by mal niekto problém si vybrať, vždy mu vieme spraviť aj niečo, čo nie je v menu – napríklad kuracie mäso na prírodno,“ vysvetľuje nám manželka majiteľa.
Podľa Daniely túžia zákazníci U Miňa najviac po jedlách, ktoré im „už manželky doma nevaria“. Obľúbenými klasikami sú „vepřo knedlo“, sviečková a, samozrejme, rezne. „Tie sú vždy jednotka, či už kurací, bravčový, čiernohor. Sú ľudia, ktorí chodia len na rezne,“ podotkne.
Medzi ďalšie bestsellery patria iné tradičné jedlá starých mám – prívarky. „Dnes ich už takmer nikto nikde nevarí. Chlapi chodia strašne radi na šošovicový prívarok s fašírkou.“
Rezeň v cestíčku... bez rezňa?
My ochutnávame úplne všetko. Začíname najsýtejšie pôsobiacim vyprážaným bravčovým rezňom v slaninovom cestíčku, ktorý nám dá skutočne zabrať. Je obrovský a na mobile musíme takmer zapnúť širokouhlý mód. Po jeho rozkrojení však konštatujeme, že mäsová zložka tvorí sotva tretinu celkovej hrúbky. Cestíčko obsahuje mierne chrumkavé kúsky slaniny.
Hovädzí guláš pôsobí trochu striedmejšie (ale naozaj len trochu). Nepríjemným prekvapením je prítomnosť mastných kúskov, ktoré na tanieri sprevádzajú inak lahodné, šťavnaté a jemné mäsko. Z chuťovej stránky dominuje paprika a cibuľa. Pozorujúc, ako sa šťava poslušne vpíja do plátkov knedle s mazľavými okrajmi, sa zhodujeme, že ide o najvyváženejšie jedlo v ponuke.
Do menu zaradili aj kuraciu tortillu s hranolkami, ktorá poteší aj zdravšie sa stravujúcich „jedlíkov“. Z placky obsah po prekrojení doslova vyteká. Ľutujeme, že nemáme do činenia s hutnejšou konzistenciou, akú dosahuje jedlo z mexickej tradície. Jedálenská verzia nám postačuje, opísali by sme ju slovom „okej“ – chute sú fajn, nič nekričí ani nám nič nechýba.
Akurát ľutujeme, že sme si ponúkanú prílohu hranolky nezamenili za šalátový tanier. Hranolky sú skutočne bez chuti a v slepom teste by sme ich azda ani nepovažovali za výrobok zo zemiakov. Nepomáha im ani namočenie do inak celkom štedro naloženej misky domácej tatárskej. Chýba jej sladkastá kyslosť, pripomína skôr riedky jogurt.
Polievka k menu stojí len 40 centov. Veľa ľudí si ju tu kúpi, no dajú zabaliť na neskôr. My sme obe vyskúšali ešte čerstvé. Variácia na thajskú ostrokyslú polievku pôsobí na prvý pohľad nevábne. V temnom zábale pláva všetko, na čo sme zvyknutí z početných ázijských bistier.
Okrem kúskov tofu a kuracieho mäsa je v najväčšom zastúpení mrkva a cibuľa. Šípime osobnú kulinársku iniciatívu dobrodružného kuchára, ktorej sčasti chýba miera a cit pre zladenie rôznych omáčok. Ostrosť v názve čítame len v menu. V miske ju hľadáme márne.
Kurací vývar má v podstate rovnaký problém s mierou a citom, ale z druhého konca. V miske dostávame riedku vodičku s mrkvou, rezancami a petržlenovou vňaťou, ale bez mäsa a soli. Nestojí za reč.
Štvrtú položku z menu, parenú buchtu so slivkovým lekvárom s roztopeným maslom a kakaovým práškom, si objedávame vo verzii dezert. Namiesto štyroch buchiet tak dostávame jednu. Za 1,20 eura je to dobrá voľba a harmónia známych a plných chutí nás prenáša do detstva. Po výdatnom menu si ju musíme viacerí rozdeliť a aj tak odchádzame z jedálne príjemne plní.
Retro raňajky „za pár šupiek“
Vzhľadom na pracovný profil hostí neprekvapí, že u Miňa ponúkajú aj raňajky. Za ceny začínajúce na ľudových 2,60 eura ti pripravia praženicu s cibuľkou, ham and eggs, omeletu so syrom alebo šunkou, varené párky, pečenú klobásku, toasty so šunkou a syrom alebo chlieb vo vajci.
Raňajky sú obľúbené najmä v zime. „Vodiči vtedy zaparkujú v areáli vedľa nás, a kým sa im zohreje kamión, zbehnú k nám na raňajky. Potom máme ľudí, ktorí chodia do práce už na 4.00 a o 9.00 sú už fakt hladní,“ vysvetlí Denisa.
Pri východe z budovy nám do očí padne nablýskaný Fresh Market a my musíme uznať, že Jedáleň u Miňa je doslova spasením pre ťažko pracujúcich ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate. Na druhej strane nevylučujeme, že do rodinnej vývarovne sa ešte niekedy vrátime aj my. Veď na detské časy sa najlepšie spomína práve pri vôni parených buchiet.
