Zobuďte nás, spíme
Bohužiaľ, po jednom svetlom momente opäť prišla poriadna facka. Tvorcovia sa v mnohých smeroch odkláňajú od knižnej série a paradoxne vtedy, keď by to bolo výnimočne prospešné, sa predlohy držia pomerne verne.
Scény na púšti boli zdĺhavé už v knihe, no papier zvládne o niečo viac. V seriáli sme ich mali chuť pretočiť. Pozerať sa desiatky minút na to, ako sa Ciri trápi hľadaním jedla a bojuje so svojimi výplodmi fantázie, je maximálne otravné. Úprimne sa nám vtedy chcelo začať spať.
Finále obsahovalo niekoľko viac-menej pútavých momentov, ktoré však zabíjali suché dialógy. Omáčky v úvodoch sú akceptovateľné, vo finále nie. Uzdravovanie Geralta je príliš zdĺhavé, a keď sa už konečne postaví na nohy a rozhodne sa natĺcť po hube nepriateľom, je koniec. A nie je to práve koniec, ktorý by bol poctou pre Cavillov odchod.
Je pravda, že príbeh v knihách sa po udalostiach z tretej série ešte poriadne rozbehne, no pokiaľ tvorcovia nehodia výhybky a nerozhodnú sa tlačiť seriál iným smerom, Cavill môže byť rád, že vyskočil z idúceho vlaku.
Má seriál s Liamom Hemsworthom šancu na nápravu?
Ak ťa Zaklínač sklamal v druhej sérii, na tretiu sa rovno vykašli. Za zmienku stoja iba piata a šiesta časť, a aj to len v prípade, ak by ťa veľmi zaujímalo, ako sa podarilo showrunnerke Lauren Schmidt napodobniť jednu z najvýraznejších častí z knihy. Za dve slušné epizódy však nemôžeme Zaklínačovi udeliť viac než päť bodov z desiatich.
Štvrtá séria tak zostáva už len pre skalných fanúšikov seriálu, ktorých neodradí ani smer, ktorým sa tvorcovia vybrali. Smerom od Henryho Cavilla, smerom od kníh, smerom k nadbytočným vedľajším líniám, ktoré sú nesmiernym utrpením.
