Omrzeli ťa už otrepané destinácie a chceš zažiť niečo z iného súdka? Vydaj sa do Gruzínska, kde na teba čakajú najmilší ľudia, veľa psov a kopec príležitostí na letné aj zimné športy.
Zimné športy, milí ľudia, víno, psy a... psy a psy a psy. Definícia Gruzínska nie je náročná. Táto očarujúca krajina ti ponúka nielen nádherné prírodné lokality, kde sa môžeš vybrať na turistiku, množstvo historických pamiatok a jaskýň, ale aj omnoho viac. V Gruzínsku to skrátka žije, o čom svedčí aj tento článok. Nahliadni na túto krajinu z iného uhla pohľadu a dozvieš sa veci, o ktorých možno kedysi ani netušil.
Ak sleduješ náš web, určite ti neuniklo, že naň pravidelne prispievame aj článkami o cestovaní. Okrem zaujímavostí o krajinách tam nájdeš napríklad tipy na lacné letenky, užitočné rady, ale aj rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi. Ak sa ti naša tvorba páči, podpor náš redakčný tím a staň sa členom klubu Refresher+.
Poďakuj sa Gruzíncom za víno
Či už medzi staršou generáciou, alebo medzi mladšími, víno patrí medzi najviac populárne alkoholické nápoje. Zamýšľal si sa však už niekedy, komu sa môžeme za tento lahodný hroznový drink zavďačiť? Sú to práve Gruzínci, vďaka ktorým môžeme víno dnes piť. Zrodilo sa tam totiž pred približne 8-tisíc rokmi.
Starí obyvatelia krajiny objavili víno náhodne. Zistili, že ak nalejú hroznovú šťavu do veľkých hlinených nádob nazývaných kvevri a na zimu ich zakopú pod zem, obsah vnútri sa zmení na víno. Túto tradičnú gruzínsku metódu výroby alkoholického nápoja zaradilo UNESCO na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva. V Gruzínsku sa ti teda rozhodne oplatí miestne víno vyskúšať, pravdepodobne to neoľutuješ.
Počul si už o heliskiingu? V Gruzínsku si ho môžeš vyskúšať
Slovo pochádza z angličtiny a skladá sa z dvoch častí: helicopter a skiing. V preklade to znamená, že ide o zjazdové lyžovanie alebo snowboardovanie, pri ktorom sa však na vrcholec kopca nedostaneš lyžiarskym vlekom, ale helikoptérou. A práve takéto lyžiarske stredisko nájdeš aj v Gruzínsku.
Nazýva sa Gudauri a nájdeš ho v pohorí Veľký Kaukaz. Ponúka množstvo ciest, či už pre pokročilých, alebo začiatočníkov, a pokiaľ sa bojíš adrenalínového letu vrtuľníkom, nemaj strach, okrem vrtuľníka disponuje stredisko aj vlekmi. Čo by to však bolo za výlet, keby si neskúsil ozajstné dobrodružstvo?
Gruzínsky jazyk je zvláštne krásny
Gruzínčina patrí medzi najvýnimočnejšie jazyky na svete a má aj vlastnú abecedu. Miestami sa ti môže zdať, že keď na teba rozpráva niekto lokálny, prihovára sa ti ako malému dieťaťu. A podobne vyzerá aj ich písmo, ktoré je kľukaté a nepodobá sa azda žiadnemu, ktoré na svete existuje. Nie je to však také jednoduché, ako sa zdá.
V piatich regiónoch krajiny sa rozpráva až 18 dialektmi, pričom si všetci navzájom rozumejú. Zaujímavosťou tiež je, že sa v jazyku používajú skupiny mnohých spoluhlások, a to aj na začiatku slov. Skvelým príkladom je napríklad veta Vy nás trénujete. V gruzínčine sa píše ako გვწვრთნი a vyslovuje sa gvts'vrtni. Nejeden človek si zrejme pri vyslovení polámal jazyk. Niet sa čo čudovať, keď sa veta začína siedmimi spoluhláskami.
Gruzínske mená sú ešte zvláštnejšie
Ak sa dáš do reči s Gruzíncom, je vysoká pravdepodobnosť, že sa bude volať Giorgi. Mnoho lokálnych mužov sa tak nazýva na počesť svätého Juraja, ktorý je patrónom krajiny. Medzi ženami je zase obzvlášť časté meno Natia, no nie málo žien sa volá napríklad Tinatin, Tamar či Nino. Názor nech si vytvorí každý sám, my si však myslíme, že sú ich mená naozaj neobvykle pekné.
Turisti sú dar od Boha, domáci ti ponúknu kopu jedla
Nie jeden návštevník, ktorý zavítal do tejto krajiny, povedal, že Gruzínci sú najpohostinnejší ľudia na svete. Istý pán Alex Tilson, ktorý cestoval po Gruzínsku bicyklom, potvrdzuje slová mnohých.
„Na rozdiel od iných spôsobov cestovania ak prídete ako ‚veloturista‘ (turista na bicykli, pozn. red.), okamžite vzbudíte zvedavosť a rešpekt. Budete prijatí s otvorenou náručou. Doslova nás viacero ľudí ťahalo rôznymi smermi a prosili nás, aby sme u nich zostali. Nie pre finančný zisk, ale z úprimnej pohostinnosti. Je to úžasné a hlboko sa to dotkne toho, ako budete do konca života zaobchádzať vy s vašimi hosťami. Okrem toho je gruzínske jedlo úžasné,“ napísal.
V súvislosti s pohostinnosťou ťa určite neprekvapí, že v krajine nájdeš aj národný pamätník Kartlis Deda (v preklade Matka Gruzínska, pozn. red.), ktorý sa týči nad hlavným mestom Tbilisi a je symbolom priateľstva a pohostinnosti. Miestni veria, že hosť je dar od Boha, a ku všetkým sa správajú ako ku kráľovskej rodine. Ak ťa Gruzínci pozvú k sebe domov, vedz, že ti určite každých pár minút ponúknu niečo na jedenie alebo na pitie. S najväčšou pravdepodobnosťou ti budú chcieť ukázať okolie, nenechajú ťa za nič platiť a pomoc ti ponúknu vždy a všade.
Jedlá, z ktorých ti „odpadne dekel“
Keď ťa už lokálni pozvú k sebe na návštevu a ponúknu ti jedlo, neodmietaj, lebo budeš ľutovať. Gruzínska kuchyňa je bohatá na množstvo kalorických dobrôt, na ktoré budeš spomínať ešte dlho a možno budeš mať nutkanie si ich doma aj navariť. Napríklad také chačapuri adžaruli ti buď vyvolá okamžitú reakciu na laktózu, alebo sa rozplynieš v jeho chuti. Pritom je jedlo veľmi jednoduché, pozostáva iba zo syra zapečeného v ceste či bielom chlebe, na ktorom je rozbité vajíčko na spôsob „volského oka“.
Ďalšou obľúbenou dobrotou sú taštičky s názvom chinkali. Z vypracovaného cesta sa vytvoria nazberané taštičky, ktoré môžu byť plnené mäsom, zeleninou či rybami. Tie sa na vrcholcoch spoja a uvaria. Vnútri vznikne lahodná šťava, ktorú podľa zvykov ľudia najprv vypijú a následne zjedia uvarené cesto s plnkou. Pozor, vrcholce z cesta sa nejedia.
Pridávame aj jednu chutnú polievku s názvom charčo. Táto tradičná gruzínska polievka v sebe ukrýva množstvo netradičných spojení chutí, ktoré však tvoria chutný výsledok. Má výraznú ostrokyslú chuť a jej základom je vývar z morčacieho mäsa s kosťou. Polievka je hustá a obsahuje naozaj všetko. Nájdeš v nej mäso, varenú ryžu, rajčinový pretlak, mleté vlašské alebo lieskové orechy, cesnak a koreniny. Na záver sa posype koriandrom.
Ak miluješ psy, baľ kufre
Ľudia, ktorí sa v hlavom meste Gruzínska Tbilisi ocitnú po prvýkrát v živote, zrejme zažijú šok. Či už v dobrom, alebo zlom zmysle slova, to závisí od toho, či majú turisti radi psy. V hlavnom meste je ich totiž neúrekom. Gruzínci však majú pouličné zvieratá pod kontrolou, o čom svedčí aj nasledujúci komentár od Connie Bobroff, ktorá žije priamo v Tbilisi..
„Zdá sa, že Gruzínci sa riadia heslom ‚ži a nechaj žiť‘, a to je pekné. Aktívne kontrolujú situáciu so psami na uliciach a videla som aj špeciálne dodávky, ktoré hliadkovali v skorých ranných hodinách a hľadali problémové psy. Existuje aj špeciálna nonstop telefonická linka, ktorá slúži ľuďom na nahlasovanie psov,“ napísala.
K téme sa vyjadril na známej stránke Tripadvisor, ktorá sa zaoberá turizmom a cestovaním, aj pán Dudley-John Piggott z Tbilisi: „Všetky túlavé psy majú na ušiach známky. To svedčí o tom, že boli zaočkované a vykastrované. Veľmi zriedkavo majú problém s ľuďmi. K agresii môže prísť jedine vtedy, keď sa túlavý pes snaží pripojiť k psej komunite. Sú to veľmi teritoriálne zvieratá a zvyčajne sa zdržiavajú v skupinách po šiestich.“ Ak sa teda psov bojíš, radšej návštevu Tbilisi neriskuj. Pre psích milovníkov je však toto gruzínske mesto doslova rajom na zemi.
Sučka ako pamiatka v hlavnom meste
Psiu sučku nájdeš na Google Maps a prečítaš si o nej milé recenzie. Miestni, ale aj turisti sa pri nej zastavujú, kŕmia ju a hladkajú. Watermelon (po slovensky melón, pozn. red.), ako ju nazývajú, má na uchu modrú známku, ktorá značí, že je síce bez domova, no nepredstavuje pre verejnosť žiadnu hrozbu. Meno jej dali pre jej bacuľaté, poriadne vykŕmené bruško.
Melón žije na ulici s názvom Amagleba v kartónovej búde. Bezdomovkyňou sa stala z neznámych dôvodov, no podľa miestnych sa o ňu predtým starala staršia pani. Mnohí ľudia jej však poskytujú teplo domova už len tým, že ju chodia navštíviť, donesú jej jedlo a uštedria zopár pohladení. Na internete sučku nazývajú „buchtičkou“ a mnohí dúfajú, že práve zdieľaním a pridávaním recenzií si tohto psíka niekto všimne a poskytne mu trvalý domov.
