Fínska komediálna dráma zachytáva životy obyčajných ľudí, ktorých pragmatické hlášky ti rozžiaria deň.
V piatok 30. júna otvoril prezident Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch Jiří Bartoška už jeho 57. ročník. Úplne prvým filmom, ktorý sme počas neho videli, bola fínska komediálna dráma Karaoke Blues (Fallen Leaves).
Ide o nezávislý film z fínskych končín, ktorý v mainstreame neprerazí a to je škoda. Pobavili sme sa na ňom totiž viac ako na hollywoodskych komédiách a očakávaných hitoch, ktoré sú aktuálne v kinách.
Dej sa zameriava na Holappu, šarmantného robotníka, ktorý sa často uchýli k fľaške alkoholu. Druhou hlavnou postavou je zamestnankyňa supermarketu Ansa. Počas piatkovej karaoke noci medzi týmito dvomi nešťastnými ľuďmi preskočí iskra. Režisér Aki Kaurismäki sa nasledujúcu hodinu snaží, aby jeho „hrdinovia“ prekonali úskalia a životné prekážky, ktoré im nadelil osud, ale aj oni sami.
Ansa túži byť s Holappom, ale zdráha sa naplno sa mu otvoriť, keďže je alkoholik a on sám radšej príde o prácu ako o fľašku alkoholu zastrčenú v bunde. Holappa si totiž myslí, že jediné šťastie, ktoré potrebuje, nájde na dne fľašky.
Ide o veľmi netradičný portrét zamilovaného príbehu a osudovej lásky, pri ktorom aj niekoľko klišé zvratov či dejovej štruktúry vlastne ani nepôsobí klišéovito. V podaní režiséra Kaurismäkiho je to skôr prirodzená časť ich životov.
Milým prekvapením bol štýl humoru, ktorý režisér zvolil. Všetky postavy vo filme vystupujú až neprirodzene pragmaticky, čím vytvárajú unikátny obraz o spoločnosti ľudí, ktorí ku všetkému pristupujú po lopate a bez zbytočných rečí. Dialógy pôsobia nenútene a humor udiera v nečakaných situáciách, pričom sa vždy hodí do danej scény.
Najviac funguje doberanie a hláškovanie medzi Holappom a jeho kamarátom, ktorí nás viackrát rozosmiali veľmi trefnými poznámkami plnými irónie, sarkazmu a cynizmu. Vždy si pritom však zachovajú maximálne serióznu tvár, čo vytvára až surreálny dojem, aký by divák mohol nadobudnúť napríklad pri sledovaní skečov, ktoré sa pevne držia scenára.
Tu to však na poli celovečerného filmu dramaturgicky funguje na jednotku. Samotný minimalistický príbeh veľmi neohúri, takže zaujmú primárne dialógy postáv a neočakávané situácie medzi nimi. Vtipné scény občas preruší hlas z rádia, ktorý informuje fínskych občanov o prebiehajúcej vojne na Ukrajine a o vojnových zločinoch Ruska.
Na jednej strane to narúša komediálnu zložku snímky, na strane druhej to funguje ako autentická pripomienka toho, že zatiaľ čo život sa od februára 2022 pohol všade vo svete, na Ukrajine v mnohých prípadoch zastal.
Fallen Leaves, respektíve Karaoke Blues je skvelá komédia s dramatickými prvkami, ktorej režisér skvelo prepína medzi žánrovým zasadením príbehu a scén, čo diváka donúti zamýšľať sa nad aktuálnym dianím na plátne. Film má pritom len 80 minút, takže veľmi rýchlo odsýpa.
Funguje aj ako nostalgický trip (filmové Helsinki sa skôr podobajú na východné Nemecko či československé bary minulého storočia) vyžívajúci sa vo svojom minimalistickom príbehu a štýle rozprávania. Fínska komediálna dráma si od nás odnáša hodnotenie osem a pol bodu z desiatich.
