Prameň vlasov, ktorý španielski vedci našli v jaskyni na Menorke odhalil, že ľudia užívali drogy už pred 3000 rokmi.
Španielski vedci našli najstarší priamy dôkaz o užívaní drog v Európe. Výskumníci z univerzity v meste Valladolid zistili, že ľudia na „starom kontinente“ užívali drogy už pred 3000 rokmi. Pomohol im v tom prameň vlasov, ktorý našli v jaskyni na Menorke. Výskum publikoval vedecký časopis Nature.
„Doteraz sme na archeologickom nálezisku nenašli žiadne priame dôkazy o prehistorickom užívaní drog. Všetky predchádzajúce štúdie boli založené na nepriamych dôkazoch,“ povedala autorka štúdie Elisa Guerra. „Vedeli sme, že prehistorické komunity poznali rastliny s týmito vlastnosťami, ale neboli sme si istí, že ich užívali ako drogy.“
Drogy vo vlasoch vydržia dlho
Trinásť centimetrov dlhý prameň vlasov vedci podrobili laboratórnej analýze. Psychoaktívne látky totiž môžu vo vlasoch ostať zachované po tisíce rokov. Našli v nich zlúčeniny zo skupiny vysoko psychoaktívnych tropánových alkaloidov, ktoré majú halucinogénne, sedatívne aj stimulačné vlastnosti.
„Táto skupina drog vyvoláva delírium charakterizované extrémnym mentálnym zmätením, silnými a realistickými halucináciami, dezorientáciou a zmenou zmyslového vnímania,“ uvádza sa v správe. „Ľudia hlásia aj mimotelové zážitky a zmeny na koži, akoby im narástla srsť alebo perie.“
Pôsobili aj ako adrenalín
Tieto drogy si historici spájajú najmä s európskym čarodejníctvom z čias stredoveku a raného novoveku. Vo vlasoch našli aj efedrín, ktorý má podobné účinky ako adrenalín. Vedci konštatujú, že naši predkovia využívali drogy najmä na rituálne účely. Nevylúčili však ani ich terapeutické či medicínske využitie.
Elisa Guerra verí, že nová štúdia by mohla pomôcť prehodnotiť vzťah dnešnej spoločnosti k halucinogénnym drogám. Vedkyňa poukázala aj na potenciálne výhody týchto rastlín, napríklad pri liečbe psychiatrických ochorení či zmiernení prejavov rakoviny.
