Gastro u Jakuba by rozhodne nemalo byť to prvé, na čo turista v hlavnom meste narazí. A radšej ani to posledné.
Presklený exteriér vpúšťa do priestorov Gastra u Jakuba aprílové poludňajšie lúče a odníma ich ostrosť. Medzi tagmi na fasáde tróni čierna tabuľa. Na nej je písmom hodným doktora uvedené dnešné menu, rozdelené do dvoch sekcií. Menu s polievkou a bez nej.
Prichádzame uprostred obednej špičky. Dvere na fotobunku sa pre rad ľudí ani nemajú kedy zatvoriť. Väčšina stravníkov prichádza sama. Nezriedka si okrem sýteho brucha odnášajú aj vákuovo zabalenú porciu na doma. Stretáme tu študentov aj dôchodcov. Lacnejšie sa dnes v meste bohužiaľ najedia len málokde. Za obed tu dáš od 5,90 do 6,20 eura.
Lokáciu môžu jedálni závidieť azda všetky podniky v centre. Gastro u Jakuba sa nachádza pri Starej tržnici priamo v srdci Starého Mesta, kde trávi svoj voľný čas množstvo miestnych ľudí aj turistov. V okolí sa nachádzajú kvalitné vinárne aj pivárne, dobré jedlo tu preto ľudia hľadajú viac než často.
Pri sondovaní medzi našimi známymi sme preto prekvapení, že o jedálni, ktorá je na jednom z ikonických námestí Bratislavy už vyše 20 rokov, vie len málokto. Kto náhodou vie, o čom je reč, sem už dlhší čas nevkročil. Po našej návšteve čiastočne pochopíme prečo.
V Refresheri objavujeme nielen nové trendy podniky, no aj zašité, staré jedálne a prevádzky, ktoré kŕmia Bratislavčanov už desiatky rokov. Aby ti nič neušlo, sleduj tému Gastro Bratislava. Vstupom do Refresher+ klubu navyše získaš prístup ku všetkým prémiovým článkom.
Keď autenticitu nahradí rutina a nezáujem
Pri objednávaní a direktívnej inštrukcii na presunutie sa k pokladni začíname tušiť, kde je pes zakopaný. Žoviálnu atmosféru, ktorá ťa obkolesí napríklad ihneď po príchode do jedálne U Orbána, tu rozhodne nečakaj.
Jedáleň je plná zväčša mĺkvych stravníkov, ktorí prišli rýchlo nasýtiť svoje hladné bruchá a vrátiť sa späť do práce. Obsluha nemá čas sa s nami „vykecávať“ a aj my veľmi rýchlo vycítime, že čím skôr si objednáme, tým kratšie bude na nás pani za pultom hádzať pohoršené pohľady.
Množstvo obedujúcich sa nedá odradiť a k Jakubovi sa vracia. Nečudo. Nasýtiť sa tradičným jedlom v centre mesta, a to navyše za prijateľnú cenu, je pre mnohých dostatočne silným argumentom.
Priestor na konzumáciu je striedmy, no členitý. Po zaplatení máš na výber medzi retro stolíkmi pri okne s výhľadom na námestie, zastávku električiek a legendárny mekáč a klasickými stolmi dole aj na poschodí, kam vedú točité schody. U Jakuba sa „na stojáka“ nenaješ, čo môže byť plus v porovnaní s už spomenutým Orbánom.
Chuťové bunky vystavujeme slanému kúpeľu
Z dvoch polievok si vyberáme klasiku – zemiakovú na kyslo, ktorú buď miluješ, alebo nenávidíš. Prvá lyžica nás vystrelí do školských čias. Kombinácia octovej kyslosti, mliečnej zamatovej sladkosti a typickej chuti kôpru nás takmer donúti spanikáriť, že sme si zabudli prezuvky na telesnú. Našťastie si môžeme vydýchnuť, lebo tentokrát nás ju nik nenúti dojesť.
Jedným z hlavných pokrmov, ktorým dávame šancu, je „detvianska kuracia kapsa“ s dusenou ryžou (5,90 eura). Vnútorná stena kapsy je poprášená červenou paprikou a ukrýva skromný plátok šunky a ťahavý syr pôvodne tehlového typu.
Omáčka spadajúca do kategórie UHO („univerzálna hnedá omáčka“) má riedku štruktúru a trpkú pachuť. Hútame, čo do nej v kuchyni pridali, no rozhodne nemáme dobrý pocit. Vlaha omáčky však obšťastní aspoň zrnká celkom šťavnatej ryže.
Testujeme aj ďalšiu jedálenskú klasiku – špenátový prívarok z menu (6,10 eura). Podávajú ho tradične s volským okom a zemiakmi. V deň našej návštevy sa tento pokrm teší skutočnému záujmu. Chvíľu sa mu čudujeme, no vzápätí si uvedomíme, že je Zelený štvrtok.
Na Jakubskej verzii jediného vegetariánskeho jedla dňa trónia dve volské oká. Po krátkom flirtovaní s ich sýtožltými dúhovkami ich podrobíme špenátovému kúpeľu a príde nám ich trocha ľúto. Konzistencia mazľavého prívarku je v súlade s našimi očakávaniami. Ihneď si všímame aj fakt, že prívarok je tak extrémne presolený, až sa začíname obávať o naše obličky.
Pobrežie z kúskov zemiakov, do ktorých sa zahrýza, je uvarené veľmi uspokojivo. Ani esteticky im nemáme čo vytknúť, avšak chuťová stránka krivká. Zemiaky sú, podobne ako aj prívarok, neodpustiteľne slané a kazia potenciálnu sviežosť pokrmu.
Naše predstavy nenaplnila ani plnená paprika, ktorá stojí bez polievky 6,20 eura. K celkovému uspokojeniu však bola rozhodne najbližšie. Omáčka voňala a musíme povedať, že jedlo nám v zásade chutilo. Ak si fanúšikom tohto pokrmu, Gastro u Jakuba ťa zrejme nesklame.
Potešili sa aj naše oči, ktorým ulahodila vyzývavá plnka z mletého bravčového, ktorá sa na tanieri drala z útrob papriky. Spolu s plátkami knedle, ktoré vpili väčšinu sladkej paradajkovej omáčky, pôsobil pokrm opäť harmonicky.
Pri študovaní menu sme najskôr zvažovali aj bryndzové halušky. Po vizuálnom kontakte s tanierom spolustravníka poďakujeme intuícii, že sme ich oželeli. Naše „národné jedlo“ vyzerá veľmi smutne a zdá sa, že bryndza okolo neho prešla nanajvýš v zriedenom smotanovom prestrojení.
Obsluha nás poslala do... preč
Najväčšou výzvou v Gastre u Jakuba je užiť si chute jednotlivých ingrediencií, ktoré fádne splývajú. Máte totiž pocit, že do každého jedla kuchárky pridávajú to isté ochucovadlo, ktoré naše telo razantne odmietlo. Po ochutnaní všetkých spomenutých jedál sme si museli rýchlo objednať čapovanú kofolu, aby sme z jazyka zmyli zvláštnu pachuť.
Ľutujeme neprítomnosť sladkých dezertov, na ktoré nás pritom upozorňuje pútač vo výklade. Musíš si tu vystačiť maximálne s tradičnými balenými keksíkmi. Ocenili by sme aj viac pečiva, napríklad škvarkové pagáče alebo koláče, ktoré si môžeš zobrať so sebou. Jediným pečivom u Jakuba sú tukové rožky a krájaný chlieb z vrecúška k polievke.
Nielen ingrediencie v táckarni Gastro u Jakuba nám neukazujú priaznivú tvár. Platí to aj pre obsluhu. Akúkoľvek našu snahu o nadviazanie priateľskej konverzácie panie pri pokladni doslova zmetú zo stola. Z jedálne odchádzame znechutení, s pocitom, že Gastro u Jakuba si nezaslúži ani len tých pár eur, ktoré sme tam nechali. Námestie Nežnej revolúcie by si rozhodne zaslúžilo lepší podnik.
