Seriál Iveta mal skvelý rozbeh, nadšenie však rýchlo opadlo a v závere prišiel nával klišé (Recenzia)

Seriál Iveta sa stal začiatkom roka hitom televízie Joj a získal státisíce divákov po celom Slovensku. Nevyhol sa však ani kritike. Primátor mesta Trebišov Marek Čižmár adresoval otvorený list generálnemu riaditeľovi spoločnosti Joj Group Marcelovi Gregovi s tým, že sa mu nepáčilo vyobrazenie mesta (hlavná hrdinka Iveta, ktorú stvárnila Alžbeta Ferencová, pochádza v seriáli práve odtiaľ).

Trebišovčania podľa neho po odvysielaní seriálu zažívali potupu a zosmiešňovanie. V konečnom dôsledku to však možno tvorcom pomohlo k väčšej popularite. 

Podarilo sa však vysoko sledovanej novinke takisto naplniť očakávania po dobrom a nádejnom rozbehu? Po prvotných dojmoch sme sa rozhodli zhodnotiť kompletne všetkých osem častí v recenzii. Posledný diel televízia odvysielala v nedeľu 19. februára. 

Trefný obraz slovenského národa

Hlavnými autormi Ivety sú dvaja Česi – režisér Jan Hřebejk (Pelíšky, U mě dobrý) a scenárista Petr Kolečko (MOST!, Vyšehrad). Otázku, či budú schopní dôkladne a najmä autenticky zobraziť život na východe Slovenska, si preto položil nejeden divák. Obzvlášť, keď väčšina postáv rozpráva nárečím. 

Česká dvojica však použila Trebišov len ako nevinný príklad na rozobratie oveľa väčších problémov spoločnosti, ako sú chudoba, nezamestnanosť či zlé životné podmienky, ktoré nútia ľudí opustiť domovy a odísť za lepším životom. Každá krajina má svoj vlastný Trebišov a je to prirodzené. 

Pod nánosom miestami infantilných vtipov, lacných dialógov a občas aj ťažko uveriteľných scén tvorcovia ponúkli trefnú štúdiu charakterov vystihujúcich obyvateľov Slovenska. Možno aj preto sa v Ivete toľko ľudí nájde a je im taká príbuzná. Odráža ich podstatu, korene, a aj keby sa zdalo, že provokuje len východniarov, lišiacky rýpe aj do západniarov.

Menej postáv by neuškodilo

Na mušku si tvorcovia vzali nielen maskulínne hovädá, ktoré chodia s bejzbalkami do podnikov, či hlboko konzervatívnych, latentne rasistických a homofóbnych kresťanov, ale aj „bratislavskú kaviareň“ a pokryteckých, snobských zbohatlíkov povyšujúcich sa nad bežných ľudí. 

Síce je postáv možno až zbytočne veľa, ústrednou dvojicou sú tu osemnásťroční rovesníci Iveta a Števo (Michal Kinik). V seriáli tvoria pár. Práve sledovanie vývoja ich vzťahu je na celom seriáli najpútavejšie a takisto najnapínavejšie. Reflektujú všetkých tínedžerov, ktorí sú akoby vopred odsúdení na to, ísť po stopách svojich rodičov, pričom sa ich nikdy nikto nepýtal na to, čo chcú práve oni.

Rozhodnú sa vzbúriť a napokon zistia, že cesta, ktorou idú, ich vedie do záhuby. Počas ôsmich dielov cez udalosti zrejú a dospievajú. Dostávajú tvrdé lekcie a podstupujú neľahké skúšky. Sedenie v školskej ľavici by ich na ne paradoxne nepripravilo.

Rozdielna kvalita epizód 

Zatiaľ čo prvé dva diely boli veľmi príjemným prekvapením vďaka hereckým výkonom, humorným scénam a odvážnemu politicky nekorektnému humoru, tretí a štvrtý diel boli vyslovene slabé, nudné a až bizarne trápne. Vôbec nefungovala ani snaha tvorcov odraziť sa od humoru k vážnym témam (Adrián a jeho choroba, pokus Ivetinej matky o samovraždu).  

Až v nasledujúcich troch epizódach Iveta dostáva potrebnú hĺbku práve vďaka absencii uletených scén. Tvorcovia v nich ponúkajú čoraz uveriteľnejšie civilné herectvo bez pátosu či silene vtipných hlášok. Darí sa im zároveň predať divákovi uštipačné narážky na spoločensko-politické témy a dokonca ho prinútia úprimne sa zamyslieť nad osudom hrdinov.

Okrem toho Hřebejk s Kolečkom pomerne vtipne a výstižne reflektujú svet modelingu plný nechutnej pretvárky a sebadeštruktívnej súťaživosti. Filmári bohužiaľ v závere Ivetu takmer utopia v mori klišéovitých a otravných scenáristických fráz a floskúl. Neprenášajú na diváka potrebné emócie a nechávajú ho chladným.

Chýbal ťah na bránku

Popri haprujúcom scenári však musíme vyzdvihnúť najmä herecké výkony hlavných predstaviteľov. Alžbeta Ferencová by mala dostávať viac hereckých príležitostí, nesmierne jej to pred kamerou sekne. Kinik je zase obrovský sympaťák, ktorý hravo rozosmeje takmer každého svojím spontánnym „chlapčenským“ prejavom. Okrem ústrednej dvojice bola skvelá aj Zuzana Mauréry, Natalia Germani a v neposlednom rade Milan Ondrík, v preňho úplne netradičnej úlohe homosexuálneho módneho gurua.

Jeho šepkajúci prejav však už časom mierne iritoval. Oveľa viac sa mu hodia maskulínnejšie postavy, aké stvárnil napríklad vo filmoch Čierne na bielom koni, Tieňohra či v seriáli Za sklom. Napriek tomu jasne ukázal, že sa nebojí výziev a vie zahrať aj niečo úplne odlišné. Koniec koncov stále platí, že patrí medzi tých najtalentovanejších slovenských hercov súčasnosti.  

Iveta spôsobila na Slovensku mierny ošiaľ a my sa tomu nečudujeme. Českí tvorcovia vedia, ako zaujať a rozosmiať, tentoraz im chýbal trocha ťah na bránku. Z ich prístupu bolo navyše cítiť mierny kalkul, čo sa nevyhnutne odrazilo na rozdielnej kvalite jednotlivých epizód. Akoby sa nevedeli rozhodnúť, aký typ diváka chcú osloviť viac. Ivete práve preto dávame šesť a pol bodu z desiatich.