Viktória si okúsila život v Argentíne. Porozpráva ti o syrovej pizzi, z ktorej by našinec dostal žlčníkový záchvat, o chudobe mimo hlavného mesta, ale aj o úchvatnej prírode a zvedavých tučniakoch.
Viktória Čelovská je mladá cestovateľka zo Slovenska. Pochádza z dedinky na východnom Slovensku, no momentálne žije v Prahe, kde aj študuje na vysokej škole. Popri škole pracuje v oblasti marketingu.
Viky o sebe tvrdí, že neobsedí na jednom mieste a okrem skúmania okolia si rada zájde aj na tripy po svete. Spoločnosť jej robí priateľ, ktorý je rovnako zapálený pre cestovanie. Na svojom travel zozname sa mladá Slovenka môže pýšiť mnohými zahraničnými krajinami vrátane Argentíny, kde žila šesť mesiacov. Buenos Aires jej prirástlo k srdcu, a preto keď sme ju oslovili, neváhala ani sekundu a súhlasila so spoluprácou na tomto článku.
V Refresheri ti pravidelne prinášame príbehy ľudí, ktorí istý čas žili alebo žijú v zahraničí. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť náš redakčný tím, staň sa členom klubu Refresher+.
Zo školy do sveta
Do Argentíny Viktória prvýkrát prišla tento rok približne v polovici januára prostredníctvom programu vysokej školy, ktorú navštevuje. Odmalička inklinovala k latino kultúre, doma pozerala telenovely a tancovala na rytmickú hudbu. Argentína ju oslovila aj svojím jazykom, keďže sa už dlhšie učila španielčinu. Na cestu sa s ňou vydal aj jej priateľ a v Buenos Aires si prenajali byt.
„Hneď po príchode do hlavného mesta, keď sme vystúpili z autobusu s kuframi, sa nám prihovorila staršia pani. Pýtala sa, či nepotrebujeme pomôcť s navigovaním alebo čímkoľvek iným. Zostala som z toho milo prekvapená,“ hovorí o ľuďoch v Argentíne Viktória. O ich dobrosrdečnosti a temperamente tušila už predtým, no po príchode do Buenos Aires sa jej úvahy potvrdili.
Spolu s priateľom si v hlavnom meste našli veľa argentínskych priateľov. Práve vďaka nim mali šancu nahliadnuť aj do rodinných kruhov. Rodina je pre nich všetkým a zahŕňajú do nej aj priateľov. Často sa stretávajú vo väčších skupinách a popíjajú spolu maté, nápoj z cezmíny paraguajskej. Vždy sa s ním ochotne podelia s ostatnými, aj keď ho možno majú už málo.
„Keď prišiel učiteľ do triedy, žiaci sa s ním zvítali, niektorí si vymenili aj bozky na líca. Udržiavajú medzi sebou vzťahy napríklad aj cez sociálne siete, kde si často píšu. Všade bolo cítiť vzájomnú blízkosť,“ opisuje Viky. Pohostinní sú viac než my Slováci. Takisto sú prajnejší a nápomocnejší. V Argentíne si väčšina ľudí vraj nezávidí a navzájom sa neodsudzujú.
Je to puma či nie je to puma?
Veľa ľudí má Latinskú Ameriku zafixovanú ako nebezpečné miesto. Z Viktóriinej osobnej skúsenosti však vyplýva niečo iné. S istotou môže povedať, že sa v krajine nikdy necítila nebezpečne. Teda možno raz, ale nie vinou ľudí.
„Dlhší čas sme kempovali v Patagónii. Už predtým sme na niektorých miestach videli pumy, no vždy boli od nás ďaleko a mysleli sme si, že nám nič nehrozí. Jednu noc sme však začuli ich rev. Bolo to naozaj veľmi hlučné, odhadovali sme, že mohli byť len pár metrov od nás," rozpráva Viktória. Rozhodli sa teda pozrieť von a pumy skutočne boli pri ich kempe. Všetci boli zrazu na nohách.
"Okrem toho mal môj priateľ v ruksaku klobásu. (smiech) Bála som sa, že by to mohlo pumy prilákať bližšie. Našťastie sa však nič nestalo a pumy napokon odišli,“ hovorí a vzápätí dodáva, že napriek jej dobrej skúsenosti netreba brať Argentínu ako najbezpečnejšie miesto na zemi. Každému, kto sa tam vydá, odporúča byť ostražitý.
Tučniaky majú rady žltú
Na západy a východy slnka na argentínskom nebi spomína dodnes. Okrem toho jej oku neuniklo ani čaro mesta a oslovila ju architektúra. O Buenos Aires sa hovorí, že je to Paríž Latinskej Ameriky, a podľa mladej Slovenky je na tom niečo pravdy.
Okrem Patagónie navštívila aj v najjužnejšie miesto sveta Ushuaiu. Bolo to v letnom období, no teplo tam práve nebolo. V Buenos Aires teploty stúpali na 30 stupňov Celzia, na juhu bolo iba okolo 14 – 15. V tom čase tam nebol sneh, Viky s priateľom tam našla niečo omnoho vzácnejšie.
„Na ostrove boli tučniaky, s ktorými sme sa prechádzali. Čakala som, že budú plaché, no opak bol pravdou. Mala som na sebe žltú bundu, ktorá sa jednému tučniakovi zrejme zapáčila. Prišiel ku mne naozaj blízko a prezeral si ma. Sprievodca, ktorý bol na mieste s nami, hovoril, že to tučniaky bežne nerobia, a tak som sa cítila výnimočne. Bol to skvelý zážitok.“
Na juhu mrazivá krása, na severe vinárska oblasť a najväčší systém vodopádov na svete Iguaçu. Argentína je krajina kontrastov a počas jedného pobytu tam môžeš zažiť všetko.
Cez brejky sa nejedia len stejky
Ak by sa názov krajiny mal asociovať s nejakým jedlom, pri Argentíne by to zrejme vyzeralo nejako takto: Argentína = steak. Viktóriin priateľ údajne lepší steak nejedol nikde na svete. Dokonca aj ona napriek tomu, že neje mäso, ochutnala. Asi to nebude prekvapenie, no obom chuť vyrazila dych.
Argentínska kuchyňa je však aj o inom. Mnoho reštaurácií sa inšpiruje talianskou kuchyňou. Vytvorili si vlastnú pizzu fugazzetu, ktorú trochu upgradli. Je omnoho sýtejšia, plnená syrom a často aj posypaná cibuľou.
„Boli sme v jednej reštike, kde túto pizzu predávali. Dozvedela som sa, že do nej kuchári dávajú jeden a pol kilogramu syra. Ja som z nej zjedla naozaj malý kúsok a mala som dosť. Kto zje viac, koleduje si o žlčníkový záchvat,“ žartuje Viktória.
Ďalším populárnym jedlom je tu empanada. Sú to šťavnaté taštičky plnené rôznymi drobnosťami. Niektoré sú so šunkou a syrom, niektoré aj s kukuricou či cibuľou. Predávajú ich tam doslova na každom kroku a jedna stojí približne 30 centov.
Obľúbenou maškrtou je tu dulce de leche. Je to niečo ako salko, karamelová poleva, ktorú dávajú do sladkostí. Ako hovorí Viky, je to poriadna závislosť.
Potraviny v Argentíne boli podľa Viky veľmi lacné. Jediné, s čím mala problém, bol biely jogurt, ktorý bol vždy osladený. Dokonca aj taký, na ktorom bolo napísané, že je bez cukru. To isté platí aj pre kukuričné lupienky.
Fastfoody majú tiež podobné tým našim. Nájdeš tam McDonald’s aj KFC. V Buenos Aires je však aj veľa lokálnych fastfoodov, ktoré sú napodobeninami veľkých značiek. Mostaza sa podobá značke Burger King, v podniku s názvom Milanga ti ponúknu rezne na rôzne spôsoby a Tomaso je špeciálne miesto, kde servírujú empanady.
Pomyselné nožnice medzi chudobnými a bohatými
V Buenos Aires možno chudoba nie je až taká citeľná, no vo zvyšku krajiny je to už inak. Viktória spoločenské rozdiely počas pobytu veľmi nevnímala, no keď sa dostala na sever Argentíny, pomyselné nožnice sa roztvorili. Vo zvyšku Argentíny je chudoba veľkým problémom. Najväčší problém majú ľudia žijúci ďaleko od miest, ktorí musia cestovať za prácou niekoľko stoviek kilometrov.
„Chudobné štvrte v Buenos Aires vyzerajú miestami ako niektoré rómske osady u nás. Väčšina je pozliepaná z tehál, bez omietky. Miestni ich nazývajú villas,“ hovorí Viky.
Napriek tomu, že má krajina bohaté prírodné zdroje, nevedia z nich vyťažiť maximum. Okrem toho ich postihuje veľká inflácia. V posledných mesiacoch dosahovala až 71 percent, čo predstavuje poriadny problém.
„V najchudobnejších častiach to funguje podobne ako v brazílskych favelách. Ľudia si postavia viacgeneračné domy z toho, na čo majú peniaze, a tiež z materiálov, ktoré nájdu. Tehly, drevo, železo... Na ich stavbu často ani nemajú od štátu stavebné povolenie,“ dodáva.
Do zmenárne jedine s taškou
„Najväčšia bankovka (1000 argentínskych pesos, pozn red.) v Argentíne má (podľa neoficiálneho prepočtu, pozn. red.) v prepočte hodnotu okolo štyroch eur. Keď som si išla vyberať peniaze, musela som si so sebou brať tašky. Raz sa mi stalo, že mi dali 230 kusov bankoviek a vyberala som si pritom iba sto eur.“
Peniaze odporúča Viktória zamieňať v neoficiálnych pobočkách, inak ťa to môže vyjsť poriadne draho. Odporúča tiež platiť hotovosťou, pretože keď platíš medzinárodnou kartou, strhne to raz toľko peňazí pre rôzne transakčné poplatky a prepočet podľa oficiálneho kurzu.
V krajine fičí nakupovanie na splátky. Môže za to, samozrejme, veľká chudoba. Ľudia si kupujú na splátky doslova všetko od nohavíc cez tenisky až po televízor.
„Mala som kamošku v obchode. Hovorila mi, že keby som videla, koľko má peňazí na účte, tak by som jej určite nohavice kúpiť zakázala. Avšak neskôr mi vysvetlila, že ak si ich kúpi na desať splátok bez úroku, o desať mesiacov bude hodnota splátky vplyvom inflácie omnoho menšia. Vtedy som pochopila, ako žijú bežní ľudia v Argentíne.“
Splátky bez úroku sú v krajine bežnou vecou. Funguje to tak preto, aby uľahčili život aj tým najchudobnejším, ktorí by si za svoje mzdy nemohli dovoliť takmer nič. Minimálna mzda je v krajine necelých 55 eur.
Z párty do práce
Nočný život v Buenos Aires je veľmi pestrý. Fičia tu zábavy a ľudia žijú do rána bieleho. Párty sa začínajú približne o polnoci a nemáš šancu odísť z nich skôr ako o šiestej ráno. Samozrejme, ľudia tam bežne chodia z klubov priamo do práce.
Ak sa domáci nebavia v kluboch a rozhodnú sa pre pokojnejšiu alternatívu, stretávajú sa s priateľmi na večeri. Aj na tie však chodia pomerne neskoro, na čo si Viky nevedela zvyknúť. Jedávajú okolo deviatej večer, niektorí aj neskôr. V tom čase sú ulice miest na prasknutie, všade sú ľudia a hluk.
„Tvrdý alkohol tu však v obľube nie je. Argentínčania majú dobré pivo aj víno, no tam sa to končí. Napriek tomu im veľmi chutil náš tatranský čaj. Naši kamaráti ním boli unesení,“ smeje sa.
Viktória na ulici nikdy nestretla opitého človeka. Keď sa však vrátila naspäť na Slovensko, uvedomila si, že Slováci majú s alkoholom problém. Ľudia sa v Argentíne bavia aj bez omamných látok, majú to v krvi. Sem-tam videla niekoho fajčiť marihuanu, ktorá je tam však nelegálna, takže to robili potajomky.
Čisto, až na exkrementy
Ulice Buenos Aires čistia pravidelne, trebárs aj v nedeľu ráno. Ľudí však potrápia psie exkrementy. Argentínčania milujú domáce zvieratá, najmä psy. Má ich tam takmer každý, niekto aj viac. Sú dokonca takí, ktorí vo voľnom čase chodia von so psami iných ľudí, keď sú títo zaneprázdnení. Vezmú vôdzky a prechádzajú sa pokojne aj s desiatimi chlpáčmi.
Práve v takýchto prípadoch je pre nich ťažké vôbec zvládnuť prechádzku, nieto ešte zbierať po nich to, čo zanechali. Viktória si s priateľom síce na pozostatky na chodníkoch ponadávala, nepredstavuje to však pre nich obrovský problém. Koniec koncov, ani Slovensko na tom nie je so zbieraním najlepšie.
Viktória sa do Argentíny v budúcnosti plánuje vrátiť z viacerých dôvodov. Jedným z nich je práve príroda, ktorá bola pre ňu najväčším zážitkom. Láka ju aj cestovanie po krajine a objavovanie nových miest.
