Topiaci sa slamky chytá – to nie je len klasika s Funèsom, ale aj tvrdá realita na kúpaliskách či otvorených vodných plochách.
Keď sa povie slovo plavčík, väčšina ľudí si predstaví osobu v bielom tričku sediacu pri bazéne, ktorá celý deň nerobí iné, len sa slní. Sem-tam zapíska na píšťalke po rozbesnených deťoch, nech neskáču do vody z miesta, kde je to zakázané, či mopom pretrie šmykľavú dlažbu, aby sa predišlo úrazu.
Náplň práce plavčíkov je pritom omnoho obsiahlejšia, zodpovedná a náročná. Náročná minimálne tak ako jedno z ich cvičení, na ktorom som sa zúčastnil. Vodní záchranári totiž musia byť nielen perfektní, fyzicky zdatní plavci, ale musia vedieť aj pohotovo a správne reagovať pri záchrane topiaceho sa.
Niekoľko z techník, ako bezpečne dostať bezmocného človeka na breh, som mal možnosť naučiť sa počas cvičenia plavcov záchranárov aj ja. Aby to nebolo úplne jednoduché – priamo na otvorenej vodnej ploche. Hoci mne ako laikovi sa zdal tréning náročný, záchranári si len zdokonaľovali vykonávanie základných úkonov, ktoré dokážu urobiť kdekoľvek a kedykoľvek.
Ešte predtým, než sa so mnou vrhneš do jazera, rád by som ti pripomenul, že cestovať po Slovensku a tvoriť zaujímavý obsah priamo z terénu môžem len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti takýto formát článkov páči, môžeš nás podporiť vstupom do klubu Refresher+.
Do špinavej vody v tesnom neopréne
Je krátko pred druhou hodinou poobede, keď sa pri štrkovisku v Dvoroch nad Žitavou stretávam s predsedom novozámockého miestneho spolku Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža Robertom Kreškócim.
Keďže prichádzam zo slnkom rozpáleného betónového mesta, neviem sa dočkať, kedy sa schladím v jazere. Moje predstavy o príjemnom kúpaní sa rozplynú v momente, keď na jednom z brehov štrkoviska uvidím hŕstku záchranárov. Všetci sa pripravujú do neoprénov.
Len čo k nim prídem, venuje sa mi hlavný z nich, s ktorým som komunikoval už po telefóne – Robert Kreškóci. S usmievavým chudým mladíkom v šiltovke otočenej naopak si čochvíľa potykám a už vydáva rozkazy: „Naši do vody a ty, Lukáš, si oblečieš môj neoprén.“
Keďže už teraz umieram od tepla oblečený len v plavkách a vo voľnom tričku, veľmi sa mi do toho nechce, ale prikývnem. Nemotorne sa snažím napchať do čierneho rozpáleného neoprénu, a keď to už pre jeho tesnosť považujem za nereálne, pristaví sa pri mne dvojica záchranárov a pomôže mi.
V neopréne sa ledva hýbem a ako bonus – keďže je čiernej farby – varím sa zaživa. Moji noví známi ma spoločne presviedčajú, že vo vode sa materiál neoprénu roztiahne a bude to lepšie. Na moje nešťastie utíchne aj posledný jemný vánok a mne nezostáva iné, než čím skôr vliezť do štrkového jazera.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo som ako prvé trénoval s vodnými záchranármi.
- Ako uchopiť topiaceho sa tak, aby ťa nevzal so sebou.
- Na čo si dávať pri kúpaní pozor.
- Čo všetko musíš absolvovať, aby si dostal certifikát plavčíka.
- Z akého dôvodu sa najčastejšie ľudia topia.
- Ako zachrániť kamaráta, keď sa začne topiť.
