Čoje vo svojom novom stĺpčeku reaguje na balíčky pre rodiny.
Tak som sa zase raz ocitol na brehu, ktorý je proti rodine. Nikam som nešiel, ani som sa nepohol a zrazu sa dovalil ďalší z radu konzervatívnych politikov na bagri a vyoral rieku medzi „nami“ a „tými, čo na rozdiel od nás, bezbožných liberálov, za rodinu sú“.
Možno má Matovič a jeho noví hnedí kamoši vlastne aj pravdu. Moju rodinu tvorí moja manželka, môj syn, ktorého mám s predošlou partnerkou, s ktorou sme neboli manželia, a dcéra mojej manželky, ktorú má s bývalým manželom, s ktorým sa rozviedla.
Keď sa nad tým zamyslím, táto naša „zlátanina“ znie fakt príšerne.
Keď sa nad tým zamyslím druhýkrát, v našom byte žijú štyria ľudia s tromi rôznymi priezviskami, v podstate len dve pokrvné dvojice (a pes)… a aj tak nám je dobre. Svoju rodinu sme si vybrali a poctivo odmakali a polovica lásky v nej nebola daná automaticky, ako keď so svojou rodinou musíš vychádzať, lebo ste skrátka jedna krv.
Vlastne by som teraz mohol flexiť a tváriť sa, že to ja som expert na rodinu!
Ako sa to vlastne stalo, že na rodinu majú patent iba konzervatívni kresťania? Kedykoľvek ju ako spoločnosť riešime, znie to, ako keby rodinu zaviedlo kresťanstvo, a môže tak aj rozhodovať o tom, ako má rodina vyzerať a čo má robiť.
Kresťanské náboženstvo má nepochybne veľké zásluhy na tom, čo rodina v našej spoločnosti znamená. No rodina bola „vec“ dávno pred jeho vznikom a normálne funguje aj v častiach sveta bez kresťanskej tradície. Dokonca aj v o dosť autentickejších a konzervatívnejších podobách, veď si len vybavte, čo rodina znamená pre Arabov alebo ortodoxných Židov.
Moderní radikálni „kresťanisti“ – od fašistov až po Igora Matoviča a najnovšie aj znovuzrodenú frakciu orbánistov v slovenskom parlamente – sa radi stavajú do úlohy jediných skutočných advokátov rodiny. Rodina im slúži na vyvolávanie pocitu ohrozenia, za ktorým okamžite nasleduje budovanie si imidžu tých jediných pravých záchrancov rodiny.
Všimli ste si, ako to nie je nikdy „Prídu homosexuáli/moslimovia/liberáli a ublížia tebe“, ale vždy „... ublížia tvojim deťom“? Rodina sa stala rukojemníkom populistov, ktorí nikdy nič nedokázali ani nedokážu, no hrozne vám potrebujú ukázať, že ich strašne potrebujete a ideálne na nich máte delegovať aj nejaké tie svoje práva, nech to vybavia za vás.
Rodiny z Humenného, Partizánskeho a Považskej Bystrice nejakým zvláštnym spôsobom ohrozujú dvaja milujúci sa chlapi alebo hoci veriaca, no „liberálna“ prezidentka. Nikdy nie čojaviem superlacný ochutený lieh, pre ktorý máme na Slovensku epidémiu alkoholizmu. Nikdy nie herňa pomaly v každej väčšej dedine. Nie domáce násilie, ktoré je priamym následkom oboch predošlých viet.
Uhrík, Gyimesi a Matovič nikdy nebudú bojovať proti alkoholizmu alebo gamblerstvu, pretože vedia, že ho a) nikdy neporazia, pretože po b) museli by svojich vlastných voličov konštruktívne motivovať k pozitívnej zmene. Preto si vždy radšej vyberú imaginárnych nepriateľov, proti ktorým môžu viesť svoju svätú vojnu. A udržiavať si priazeň svojich voličov tým, že im povedia, že oni – ich voliči – nerobia zle nič.
Popri Slovensku tradičných rodín existuje paralelné Slovensko netradičných rodín – s jedným rodičom, s dvoma rodičmi z predošlých rozvedených manželstiev, s rodičmi rovnakého pohlavia, s adoptovanými deťmi či úplne bez detí. Tieto rodiny si plnia svoju spoločenskú funkciu úplne rovnako ako biele heterosexuálne kresťanské rodiny zo svätého obrázka slovenskej politiky.
Majú svoje muchy, každodenné existenčné trápenia, ani im sa nevyhýbajú bežné slovenské neduhy vrátane toho alkoholizmu či gamblerstva. Veľa toho zvládnu samy a s veľa vecami by, naopak, dosť potrebovali pomôcť.
Nebolo by skvelé, kebyže naši volení zástupcovia začnú vidieť ich skutočné problémy bez toho, aby riešili ich tradičnosť a netradičnosť?
