Relatívne mladé hnutie, ktoré v zahraničí poznáme ako Degrowth alebo Decroissance, podľa neho ukrýva odpovede na najpálčivejšie otázky dneška.
Nicolas Giroux sa z juhofrancúzskeho Aix-en-Provence presťahoval do dedinky pri Nitre. Na Slovensko priniesol prostredníctvom organizácie Bystro ideológiu „decroissance“ či „degrowth“, čo možno voľne preložiť ako „bezrast“ alebo „nerast“.
Základom tejto relatívne novej ekologickej ideológie je spochybnenie idey nekonečného ekonomického rastu na planéte s konečnými obmedzenými zdrojmi. Bezrast poukazuje na škodlivé a potenciálne katastrofické dosahy globálneho kapitalizmu na svetové ekosystémy a presadzuje spravodlivejšie prerozdelenie majetku a výrazné obmedzenie celkovej spotreby.
Jeho predstavitelia kritizujú konzumný spôsob života a kladú dôraz na autonómiu, starostlivosť, spoluprácu v rámci komunít, pohostinnosť a nemateriálny rozmer života.
Nicolas Giroux vo voľnom čase takmer bezchybnou slovenčinou oduševnene vysvetľuje, ako nás môže táto ekologicky motivovaná ideológia priviesť bližšie k sebe, ale aj zachrániť pred klimatickou katastrofou či autoritatívnou ekototalitou.
Zosúladiť život s ekonomickou realitou a nastupujúcou ekologickou krízou je údelom každého z nás. Refresher ti pravidelne prináša názory inšpiratívnych ľudí, ktorí si nezakrývajú oči a do budúcnosti hľadia odvážne. Ak ťa náš rozmanitý obsah baví, pridaj sa k predplatiteľom služby Refresher+.
Na stretnutie si prišiel autom. Nie je to neekologické?
Prerábame dom na vidieku, kde je zlá dostupnosť hromadnou dopravou. Auto je z druhej ruky a jeho kúpa bola obrovská dilema. V súčasnosti sa, bohužiaľ, bez auta nedá normálne fungovať. Odkedy som ho však kúpil, sám som jazdil len dvakrát. Zakaždým sa snažím cestu s niečím spojiť. Autá budú vždy potrebné, ale môžeme ich zdieľať a navyše nepotrebujeme škodlivé a nebezpečné „tanky“.
Ako si sa ocitol na Slovensku?
Študoval som medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a manažment humanitárnych projektov. Slovensko som si zamiloval počas stáže v agentúre pre rozvoj OSN. Bol som na stážach aj v Indii, Egypte, Togu či Taliansku.
Ako dvadsaťtriročný som sa chcel usadiť a prirodzene som uvažoval nad Francúzskom, ale pracovné ponuky som dostal len z Paríža. Ten však je dehumanizujúci a necítim sa v ňom dobre. Nasledujúca ponuka z Amazonu v Bratislave bola úplný opak toho, čo som chcel. Povedal som si však, že ostanem len rok, kým si trocha nezarobím. Nechcel som ich biznis podporovať.
Po roku si teda z Amazonu odišiel?
Áno, ale už sa mi nechcelo vracať do Francúzska. Na Slovensku som si našiel priateľku a vybudoval komunitu kamarátov, s ktorými som spoluzakladal komunitnú obývačku Bystro. Rozhodol som sa, že tu ostanem. Imponovalo mi, že sa tu ešte čiastočne udržiavajú historické tradície.
Kedy sa v tebe zobudilo ekologické cítenie? Bol si ihneď priaznivcom bezrastu, ktorý je u nás len okrajová ideológia?
Vyrastal som v bezproblémovej a pomerne bohatej rodine, a tak som mal čas venovať pozornosť ekológii, o ktorej sa vo francúzskych školách začalo hovoriť už pred dvadsiatimi rokmi. Fičal vtedy udržateľný rozvoj, a tak sa zo mňa najprv stal podporovateľ zeleného „zodpovedného“ konzumu.
Keď som po prvý raz počul o bezraste ako o ucelenom globálnom hnutí za ekonomickú a sociálnu spravodlivosť, bolo mi jasné, že udržateľný rast nedáva zmysel. V bezraste som sa úplne našiel a žiadna jeho kritika mi nedáva zmysel a aj vedecká literatúra je dnes jednoznačná v tom, že ekonomický rast sa nedá kombinovať s ochranou prírody.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vyzerá slovenská scéna priaznivcov bezrastu.
- Ako dokáže Nicolas skĺbiť korporátnu prácu so svojimi ideami.
- Či je bezrast progresívny alebo konzervatívny.
- Akú rolu zohráva podľa Nicolasa reklama a ako proti nej bojovať.
