Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
15. mája 2022, 9:30
Čas čítania 6:17
Lukáš Čelka

Vaňa ustlaná ako posteľ a mŕtvolný zápach rozkladu: aké iné desivé tajomstvá ukrýva bývalá psychiatrická liečebňa v Sokolovciach?

Vaňa ustlaná ako posteľ a mŕtvolný zápach rozkladu: aké iné desivé tajomstvá ukrýva bývalá psychiatrická liečebňa v Sokolovciach?
Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka
REFRESHER REPORTÁŽE ZO SLOVENSKA STRAŠIDELNÉ PRÍBEHY
Uložiť Uložené
Citlivý obsah
Článok môže obsahovať:
  • produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
  • sex, nahotu a iný NSFW obsah
  • násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
mám nad 18 rokov
a chcem zobraziť obsah
späť na hlavnú stránkuSpäť

O niekdajšej pýche obce Sokolovce sa dnes šíria desivé príbehy.

Píše sa rok 1976 a ústav na liečbu tuberkulózy je pripravený plniť nový účel. Kašeľ, ktorý sa ozýval chodbami, nahradili výkriky narkomanov prežívajúcich abstinenčné príznaky a hysterický smiech duševne chorých ľudí vytlačených na okraj spoločnosti. Z niekdajšieho kaštieľa sa stal ich dočasný, avšak malebný domov.

Za majestátnymi budovami s vežičkou týčiacou sa až k nebu sa rozprestiera nádherná záhradka, priam park s úhľadne upravenou zeleňou a jazierkom, po ktorom voľne a pyšne pobehujú pávy. Nachádza sa tu aj altánok, kde si pacienti vždy radi odpremiérujú poetické hry nacvičené s tým najväčším entuziazmom. Malebnú idylku kazia len hlučné výboje elektriny z miestnosti, ktorú dôverne poznajú najťažšie prípady sanatória. Vykonáva sa tu totiž liečba elektrošokom.

Bývalá psychiatrická liečebňa Sokolovce.
Bývalá psychiatrická liečebňa Sokolovce. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Za roky pôsobenia ústavu však neboli všetky dni len slnečné. Niekedy to tu bolo aj pochmúrne. Napríklad v deň, keď sa jedna z najmladších pacientok, mladé dievčatko s amputovanou nohou, rozhodla ukončiť svoj život skokom z okna či keď sa ďalší pacient, tentoraz muž v strednom veku, obesil na kľučke dverí.  

Odporúčané
Nič netušiace dievčatá boli denne vystavované žiareniu: ich telá sa začali rozpadať, niektorým vypadla celá čeľusť Nič netušiace dievčatá boli denne vystavované žiareniu: ich telá sa začali rozpadať, niektorým vypadla celá čeľusť 20. januára 2024, 12:30

Etapa psychiatrickej liečebne sa v Sokolovskom kaštieli uzatvára v roku 2009, keď skončil v rukách súkromného majiteľa. Práve tento krok ho vložil do rúk nešťastného osudu a uvrhol do zabudnutia. S poslaním odišiel z kaštieľa aj život a v okoloidúcich dnes namiesto pýchy naháňa des. Svoj pôvodný účel vymenil za hlavnú rolu v krčmových, často duchárskych legendách.

Budova dnes namiesto pýchy naháňa des.
Budova dnes namiesto pýchy naháňa des. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Keďže sanatórium smrť určite zažilo, a nie raz, rozhodli sme sa zistiť, čo je na historkách opisujúcich nevysvetliteľné zvuky či siluety postáv pravdy. Hoci nás pred ruinami kaštieľa domáci vystríhali, opäť sme sa nedali odradiť a vybrali sme sa tam na ďalšiu nočnú výpravu.

Ešte predtým, než ju absolvuješ s nami, by sme ti radi pripomenuli, že navštevovať tajuplné miesta a kriticky skúmať ich príbehy môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naše dobrodružstvá páčia, môžeš nás podporiť vstupom do klubu Refresher+.

Na nepoznanie

Je krátko po devätnástej hodine a náš starý ford parkuje v centre obce Sokolovce, nachádzajúcej sa len niekoľko minút cesty autom od vychýreného kúpeľného mesta. Práve z Piešťan k nám má každú chvíľu doraziť ďalší člen posádky, ktorý nám už po telefóne prezradil, že o ruine sa po blízkom okolí tradujú tie najtemnejšie historky. „Domáci sa kaštieľu vyhýbajú. Neverím, že som sa dala na to, ísť sem s vami,“ vyhlási namiesto pozdravu, keď dorazí na parkovisko len niekoľko minút po nás.

Odporúčané
Slavomír vyrába sochy z vagín, chodia k nemu aj známe Slovenky. Jeho diela stoja tisícky eur (Reportáž) Slavomír vyrába sochy z vagín, chodia k nemu aj známe Slovenky. Jeho diela stoja tisícky eur (Reportáž) 14. januára 2024, 12:30

Nemáme na čo čakať, a tak sa spoločne vyberieme do bočnej uličky, ktorá lemuje oplotený park sanatória. Po niekoľkých metroch môžeme napravo od nás vidieť ikonickú vežičku barokovej stavby. Hoci s opadanou omietkou a rozbitými oknami, aj tak padne do očí každému okoloidúcemu.

Po ceste stretneme dvoch mladých chlapcov a pýtame sa ich, či sa v areáli zvyknú zdržiavať ľudia bez domova alebo drogovo závislí. Naše obavy vyvrátia, a hoci „živých“ sa podľa nich báť nemusíme, prezrádzajú, že o tomto mieste sa hovorí „všeličo“.

Zatiaľ čo pomalým krokom obchádzame areál, zozadu nás predbehne mladé, asi 15-ročné dievča. Chvíľu kráča pred nami, keď zrazu zahne prudko doprava a stratí sa nám z dohľadu. Keď podídeme bližšie, zisťujeme, že zlieza do parku liečebne cez prerušené oplotenie. „Čo tam, preboha, chce? Veď sa mu miestni vraj vyhýbajú. Či práve naopak? Je bývalá liečebňa lokálnou atrakciou?“ pomyslíme si a nasledujeme dievča cez strmý a zablatený terén.

Miesto, ktorým sa brodíme, už dávno nie je park. Je to neudržiavaný prales s niekoľkými vyšliapanými cestičkami. Pávy, kedysi hrdo pobehujúce parkom, dnes nahradili otravné komáre bažiace po krvi odvážnych návštevníkov a jazierko sa premenilo na nekontrolovaný močiar.

Miesto, ktorým sa brodíme, už dávno nie je park. Je to neudržiavaný prales .
Miesto, ktorým sa brodíme, už dávno nie je park. Je to neudržiavaný prales . Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Ako sa blížime k budovám bývalej liečebne, prostredie okolo nás pripomína postapokalyptický film. Už tu nás začne prenasledovať nepríjemný pocit. Rozbité lavičky, ktoré v minulosti využívali pacienti, dnes prerastajú kríky, kde-tu vidieť zhrdzavené odpadkové koše či dlhodobo nefunkčné osvetlenie. Keď sa doškrabaní prebrodíme húštinou, zjaví sa pred nami obrovský komplex budov. Sme v cieli. A inak... Kam zmizlo to dievča?

Mŕtvola, neskôr útek

Ručičky na hodinách ukazujú, že je práve pol ôsmej, a hoci slnko je stále vysoko nad nami, z opustenej liečebne ide hrôza. Všade naokolo sa nachádza neporiadok. Na naše prekvapenie je veľká časť z neho nahádzaná vo vreciach.

Z opustenej liečebne ide hrôza napriek tomu, že ešte svieti slnko.
Z opustenej liečebne ide hrôza napriek tomu, že ešte svieti slnko. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Odhodlaní zažiť dobrodružstvo vojdeme do prvých otvorených dverí sanatória. Dlho sa však vnútri neohrejeme, lebo ide o slepú uličku zavalenú prehnitými trámami. Teda v budove sa neohrejeme vôbec, keďže je v nej chladnejšie než vonku.

Budova sa pomaly rozpadá.
Budova sa pomaly rozpadá. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Druhý pokus o vstup do priestorov je konečne úspešný. Hoci sa cez rozbité a špinavé okná dostávajú do temných chodieb lúče slnka, je to tu viac „creepy“ než kdekoľvek inde.

Odporúčané
Šamani na Haiti vraj mali tajomný prášok, ktorý dokázal zmeniť človeka na zombie. Pomocou voodoo robili z ľudí svojich otrokov Šamani na Haiti vraj mali tajomný prášok, ktorý dokázal zmeniť človeka na zombie. Pomocou voodoo robili z ľudí svojich otrokov 7. decembra 2023, 10:30

Kým prechádzame niekdajšie izby pacientov, vystraší nás vŕzganie dverí zo vzdialenej haly. „Niekto tu je... ale veď sme nikoho nepočuli...“ znejú naše myšlienkové pochody, kým nám po chrbte behá mráz.

Chodba s izbami pacientov.
Chodba s izbami pacientov. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Navštívili sme už mnoho podobných budov a strašidelných miest, ale nikdy sme nepociťovali takú úzkosť už za svetla ako dnes. Pozorne počúvame skrčení, či začujeme v diaľke kroky človeka, ktorý by hýbal dverami, ale nič. Situáciu zhoršuje hrobové ticho.

Medzi vzorovo rovnakými izbami pacientov natrafíme aj na kúpeľňu. Cez malé okno jemne presvitajú svetelné lúče na zhrdzavenú vaňu napustenú „sutinovým kúpeľom“.

V ďalšej miestnosti kachličky opäť vystrieda opadávajúca omietka visiaca zo stropu. „Celá budova sa šúpe ako had...“ pomyslíme si, kým otvárame dobové dvere s nápisom „kuchyňa“.

Niekdajšia kuchyňa.
Niekdajšia kuchyňa. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Na naše prekvapenie sa tu nachádzajú dve pokazené kosačky a... „Detská hračka? Odrážadlo imitujúce malý traktor. Čo, preboha, robí na takomto mieste, veď vyzerá pomerne novo?“

Odporúčané
Kysučan Peter je majstrom sveta vo fackovaní. Ukázal mi, ako vypína o 50 kíl ťažších chlapov (Reportáž) Kysučan Peter je majstrom sveta vo fackovaní. Ukázal mi, ako vypína o 50 kíl ťažších chlapov (Reportáž) 14. novembra 2023, 9:30

Kým pomaly prechádzame chodbami sanatória na prízemí, naša známa z Piešťan je vydesená na smrť. „Nemám z toho dobrý pocit. Vypadnime, prosím...“ prehovára nás a po čele jej steká studený pot.

Hoci z miesta nemáme dobrý pocit ani my, presvedčíme ju, aby nepanikárila a chvíľu zostala. Izba od izby pôsobí desivejšie a zvuky vetra vrážajúceho na spustnuté a často aj rozbité okná znejú, akoby na nás niekto šepkal. Priamo nám do uší.

strašidelne príbehy | hororové príbehy
Dvere, ktoré sme zrejme počuli vŕzgať. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Zastavíme na rázcestí chodieb, keď nám do nosa udrie mŕtvolný pach. Neskutočne hnusný, silný a intenzívny. „Prisahám, že v miestnosti pred nami je mŕtvola,“ začne panikáriť jeden člen našej trojčlennej skupiny. Po chvíli naberania odvahy do nej vstúpime, ale podobne ako ostatné je prázdna. Len sutina. Okrem hrobového ticha a čoraz silnejšieho mŕtvolného zápachu nič nové.  

Naša spoločníčka z Piešťan to vzdá, vybehne na dvor a my ju nasledujeme. Len čo z tmy vstúpime do oslepujúceho svetla, smrad je omnoho intenzívnejší, a to sme pochybovali, že to bude vôbec možné.

Napne nás, keď uvidíme na zemi kosti... nešpecifikovateľné kosti, pozostatky a vývratky. „Fuj, ono to je... preboha... čerstvé,“ zahlási naša známa a my len prikývneme. Nič nechutnejšie sme na našich cestách ešte nevideli. Podídeme preto na kraj zarasteného „námestíčka“ liečebne, kde trasľavou rukou šmátram po cigarete na upokojenie.

Kosti, pozostatky a vývratky.
Kosti, pozostatky a vývratky. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Čo ma neupokojuje, je fakt, že na pozadí mám pocit, akoby nás celý čas zvnútra niekto sledoval. Asi trikrát som sa otočil, ale okrem vlastných tieňov som nevidel nikoho. „Čo ak si z nás strieľa tá baba aj s kamarátmi? Schovali sa a sledujú nás...“ nestihnem ani premýšľať, keď v diaľke začujem kroky. „Idú sem nejaké indivíduá v kapucniach,“ zahlási ďalší z nás hystericky a spoločne berieme nohy na plecia. Dvaja do pralesa, tretia rovno domov.

Nie sme tu sami: robia nám spoločnosť satanisti, narkomani či bývalí pacienti?

Slnko stále zapadá a my sme zakotvili v pralese, čakajúc, čo sa bude diať. Už sme len vo dvojici. Stojíme a zhovárame sa, keď povedľa nás prejde približne 10-ročný chlapec. Jeho výraz tváre a aj fakt, že išiel sám večer smerom k sanatóriu, v nás nevzbudzujú nič dobré.

Odporúčané
Pojedač detského mäsa či nekrofil z nemocnice: toto je 5 skutočných prípadov, desivejších než akýkoľvek hollywoodsky horor Pojedač detského mäsa či nekrofil z nemocnice: toto je 5 skutočných prípadov, desivejších než akýkoľvek hollywoodsky horor 20. októbra 2023, 9:30

Keď už je v lesíku čiernočierna tma, rozhodneme sa, že sa opäť vydáme k liečebni, aby sme zistili, či máme spoločnosť. „Ak tam niekto bude, budeme ho počuť. Taktiež si musí svietiť, čiže budeme vidieť svetlá...“ rozmýšľam nahlas pred partnerkou, ktorá mi dá za pravdu.

Na okraji betónovej plochy „námestíčka“ čakáme potichu takmer hodinu a nič podozrivé nepočujeme a ani nezazrieme. Vyberieme sa preto druhýkrát dnu. Teraz by sme už bez baterky nedokázali prejsť ani pár metrov.

Vstup do suterénu.
Vstup do suterénu. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

História sa opakuje. Opäť je prvá ulička, ktorou sa vyberieme, slepá. Ďalšia – smerujúca do suterénu – rovnako, ale s tým, že je v nej príšerný chlad. „Je máj a my sa klepeme od zimy, neuveriteľné...“ zahlásim. Dvere nachádzajúce sa vedľa nej nás dovedú k otvorenej psej búde. „Toto miesto je ako z filmu Pach krvi...“ povie moja priateľka a presviedča ma, nech to zabalíme.

Bývalá psychiatrická liečebňa Sokolovce.
Bývalá psychiatrická liečebňa Sokolovce. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Budovou sa pohybujeme strašne pomaly. Narazíme na ďalšiu kúpeľňu. Keď nám oči padnú na vaňu, chytáme paniku. „Niečo tam leží, niečo tam je...“ pošepkám priateľke. Podídem bližšie a vidím, že vaňa je vystlaná matracom prekrytým pomerne novou dekou, na ktorej je položená plastová fľaša s vodou. Kým sa stihneme spamätať z toho, že možno máme spoločnosť, z jednej miestnosti hlbšie v budove začujeme ľudský hlas. Hmkanie si tej najčudnejšej melódie.

Vaňa vystlaná matracom prekrytým pomerne novou dekou.
Vaňa vystlaná matracom prekrytým pomerne novou dekou. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Srdce cirkuluje krv v našich žilách hádam rýchlejšie, než to je možné a príšerný zvuk silnie. Nepribližuje sa, len sa zvyšujú „decibely strachu“. V tom momente hodíme oči na seba a berieme nohy na plecia. Keď sa pri behu obrátime, v diaľke vidíme siluetu stojacej, asi dvojmetrovej mohutnej postavy, zahalenú v tme.

Prales pôsobil za tmy ešte desivejšie.
Prales pôsobil za tmy ešte desivejšie. Zdroj: Refresher/Lukáš Čelka

Zadychčaní sme za pár sekúnd pri pralese. „Nič divnejšie som nezažil. Nie je tu bezpečne...“ oznámim priateľke s tým, že nikdy som sa takto nebál o svoj život. Zhodneme sa, že ideme rýchlym krokom preč, aj keď je len krátko po pol jedenástej večer.

Odporúčané
Kaviarne Vespa a KeP’s si za 10 rokov získali srdcia Bratislavčanov. Vlastnia ich bývalí obchodní partneri. Toto je ich príbeh Kaviarne Vespa a KeP’s si za 10 rokov získali srdcia Bratislavčanov. Vlastnia ich bývalí obchodní partneri. Toto je ich príbeh 13. októbra 2023, 9:30

Keď sa konečne prebrodíme „apokalyptickým lesom“ a cítime sa v bezpečí, začneme nahlas rozmýšľať: „To čo sa práve stalo? Že by narkomani na liečení nahovárali z ‚druhej strany‘ ďalších, aby sa dali na rovnakú cestu?“

Domov
Zdieľať
Diskusia