Počas bohoslužieb sa radujú z víťazstva nad smrťou a dávajú si posvätiť jedlo.
Kresťania na Slovensku a vo svete dnes slávia pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorá je základom kresťanskej viery. Veľkonočná nedeľa, po novom nazývaná aj Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, je vyvrcholením najväčších kresťanských sviatkov cirkevného roka.
Veria, že Ježiš zvíťazil nad smrťou
Počas dnešných bohoslužieb sa veriaci radujú z víťazstva Ježiša nad smrťou: zavŕšil tým svoju úlohu spasiteľa a vykupiteľa a ľuďom dáva nádej na večný život. Katolícky pápež dnes udelí svoje veľkonočné požehnanie Urbi et Orbi.
V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy slúžia bohoslužby už od skorých ranných hodín, keď sa koná „utiereň vzkriesenia“ s tradičným posvätením jedál. Jedlá sa posväcujú aj v rímskokatolíckych kostoloch, a to najmä na východe Slovenska. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej si ľudia v košíkoch prinášali už oddávna šunku, klobásu, slaninu, vajíčka uvarené natvrdo, soľ, chren a fľašu vína či pálenku. Prečítaj si viac o pôvode veľkonočných tradícií.
Pravoslávni veriaci budú oslavovať paschu (Veľkú noc) o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávi pravoslávna cirkev v rovnakom termíne spolu s ostatnými kresťanmi. Termín paschy sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.
