„Svet je na prahu najväčšej vojenskej ofenzívy od druhej svetovej vojny,“ varujú analytici. Predpokladajú, že diplomatické rokovania nikam nepovedú.
Podľa ČT24 v rozsiahlej analýze pre server Foreign Affairs analytici Alexander Vindman z Johns Hopkins University a Dominic Cruz Bustillos z Lawfare Institute predpovedajú, že ruský prezident Vladimir Putin má v pláne veľkú vojenskú akciu s cieľom zničiť ukrajinskú armádu a priemyselnú, energetickú i dopravnú infraštruktúru a rýchlo sa stiahnuť.
„Svet je na prahu najväčšej vojenskej ofenzívy od druhej svetovej vojny,“ varujú. Vindman, Hopkins a Bustillos priblížili tri najpravdepodobnejšie scenáre vývoja konfliktu a myslia si, že Putin by chcel útokom spraviť z Ukrajiny rozpadnutý štát, ktorý nebude pre Rusko hrozbou ani inšpiráciou pre ruskú demokratickú opozíciu.
Upozorňujú zároveň na to, že diplomatické rokovania nikam nepovedú, pretože Rusko, Ukrajina ani Západ nemajú kam ustupovať. Tým najmiernejším scenárom je podľa analytikov ruské uznanie nezávislosti dvoch „republík“ v okupovaných častiach Doneckej a Luhanskej oblasti, avšak to by len potvrdilo súčasný stav, s ktorým Kremeľ nie je spokojný.
Ako druhú pravdepodobnú možnosť vidia obmedzený útok s cieľom dobytia malého územia v pohraničí, prípadne celého čiernomorského pobrežia. Znamenalo by to, že Ukrajina by prišla o dôležité prístavy, pričom Rusko by mohlo rozšíriť dodávky vody kanálom z Dnepra na Krym.
Ako ďalej varuje trojica odborníkov, vyžadovalo by si to náročný a krvavý boj v mestách a dlhodobú okupáciu území s nepriateľským obyvateľstvom, ktorá vyústila do trvalého odboja. Za najpravdepodobnejší scenár označujú ten tretí a najhrozivejší. Predpovedajú v ňom, že Rusko napadne Ukrajinu doslova zo všetkých strán.
Zo zeme, zo vzduchu i z mora. Z juhu, z východu a zo severu. Predpokladajú, že Rusi by čo najrýchlejšie ovládli vzdušný priestor a následne by útočili smerom na Charkov a Sumy, po pobreží Azovského a Čierneho mora. Predpokladajú tiež výpad z Bieloruska na Kyjev, čo by Ukrajine zablokovalo presun posíl na juh.
Ruské jednotky by sa podľa nich vyhli príliš riskantným a nákladným útokom na veľké mestá a dobývali by len územia potrebné na približovanie sa k cieľom ostreľovania. Medzi nimi by boli továrne vyrábajúce alebo vyvíjajúce pokročilé vojenské technológie vrátane protilodných striel Neptun, balistických rakiet krátkeho dosahu Hrim-2 alebo raketových systémov Sapsan.
