Šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic poukázal aj na konkrétne rozhodnutia, ktorými Maroš Žilinka oslobodil obvinených.
Podľa Daniela Lipšica majú rozhodovať súdy, nie prokuratúra. Reagoval tým na príklady aplikácie sporného paragrafu 363 z nedávnej minulosti. Generálna prokuratúra takto zrušila obvinenie Jaroslava Haščáka v kauze obchodovania s Gorilou aj exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského obvineného z korupcie.
Šéf špeciálnej prokuratúry zopakoval, že rozsah právomocí vyplývajúci z paragrafu 363, ktorý sa na Slovensku týka aj uznesenia o vznesení obvinenia, nie je nikde v Európskej únii. „Zjavne tam trestné stíhanie funguje a nie je to žiadny uhoľný kameň trestného konania, lebo inak by to museli mať aj iné krajiny. A nemá to žiadna,“ zdôraznil.
Aj z hľadiska trojdelenia štátnej moci považuje za problematické, keď prokuratúra využije tento paragraf napriek skoršiemu rozhodnutiu súdov v tej istej veci. „Ešte extrémnejšie je to v situácii, keď Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR povedia v rámci rozhodovania o väzbe, že je trestné stíhanie vedené dôvodne, základná materiálna podmienka je naplnená, dôkazy na vznesenie obvinenia stačia, ale Generálna prokuratúra SR povie, že nestačia,“ vyhlásil.
Jednoznačný dôvod na aplikovanie paragrafu je podľa neho v situácii, keď príde k evidentnej nezákonnosti v prípravnom konaní. „Ale keď sa napríklad argumentuje, že jeden spolupracujúci obvinený a ďalšie dôkazy nestačia na vznesenie obvinenia, alebo dvaja spolupracujúci nestačia, alebo výpovede sa v nejakej malej veci líšia, a preto nie sú vierohodné, to už je vecou, ktorú by mal posudzovať súd,“ podotkol Lipšic.
„Moja otázka je, rozhoduje generálny prokurátor v konaní podľa tristošesťdesiattrojky o vine? No asi nie. Konať o vine a nevine je podľa našej ústavy vecou súdu,“ dodal.
Hovorí, že hodnotenie dôkaznej situácie v prípravnom konaní by malo byť vecou dozorového prokurátora, a keď je podaná obžaloba, prislúcha toto hodnotenie už len súdu. „Potom však povie GP SR, že nie je možné po začatí trestného stíhania vypočúvať podozrivých v procesnom postavení svedkov, lebo je tu nejaká nová doktrína. Nejde však o žiadnu doktrínu. Práve naopak, po začatí trestného stíhania vo veci nie je možné v žiadnom inom procesnom postavení podozrivú osobu vypočuť, len ako svedka,“ podotkol Lipšic.
