Chovateľov opíc na Slovensku je len zopár a nad novým zákonom krútia hlavou. Malé opičky sú podľa nich neškodná chovateľská vášeň. Predkladatelia zákona, ktorý chov zakazuje, hovoria, naopak, o nelegálnom obchode so vzácnymi druhmi aj krutosti.
Domáci chov opíc na Slovensku čoskoro skončí. Parlamentom prešiel v druhom čítaní zákon, ktorý od nového roka zakazuje chov a množenie divokých zvierat. Okrem veľkých mačkovitých šeliem a medveďov sa vzťahuje aj na primáty, ktoré si už chovatelia môžu nechať len na dožitie. Refresher sa rozprával s predkladateľmi zákona aj s chovateľmi opíc, ktorí okrem bezmocnosti cítia aj hnev.
Na planéte opíc pri TrnaveAdam Šmehýl chová opice v malej obci pri Trnave. Na pozemku v zástavbe rodinných domov vybudoval za osem rokov s prispením otca a priateľky životný priestor pre desiatky exemplárov siedmich druhov opíc.
Chovateľstvo opíc považuje za splnený sen. V komunite zvieracích zanietencov je to podľa neho považované za vrchol kumštu. Spomína, že zatiaľ čo napríklad v USA je bežné chovať jednu opicu v domácnosti len tak pre radosť, na Slovensku vie len o ľuďoch s viacerými opicami. Primáty sú spoločenské zvieratá a mať len jedného považuje nielen za výrazne náročnejšie, ale aj za morálne nevhodné.
Maxík a rodinka tamarínov
Prvá opica, s ktorou prídeme s Refresherom do kontaktu, je Maxík, päťmesačný saimiri vevericovitý. Jeho matka zomrela pri pôrode, a tak býva v pavilóne s mladším kamarátom. „Ak by samica prežila, mohli by žiť ako rodina aj s otcom. Ten by ho však teraz vnímal ako konkurenta a chcel by ho zabiť,“ vraví Šmehýl.
Opice nie sú monogamné zvieratá a Maxík sa môže v budúcnosti dočkať dvoch či piatich partneriek naraz. „Potrebuje hárem. Partnerky musí striedať. Ak by mal len jednu, uštval by ju. Samice našťastie nie sú žiarlivé.“
Do pavilónu opíc sa dostávame podvečer, keď už sú zvieratá nakŕmené a spia. Ako prvá nás zaujme voliéra s pätnástimi spiacimi tamarínmi žltorukými. Po našom príchode sa rozlezú zo spoločného pelechu, v ktorom sa v spánku túlili, a zvedavo si nás obzerajú.
„Všetky sú súčasťou jednej rodiny a sú zvyknuté žiť pohromade. Všetci v skupine rešpektujú hierarchiu, starší súrodenci sa musia starať o mladších a nosievajú ich na chrbte. Pri niektorých druhoch dokonca otec mláďat či staršie deti zvyknú pomáhať aj pri pôrodoch, odhryznú pupočnú šnúru a čistia mláďatá. Majú to zakódované milióny rokov v génoch. Ľudia sa od nich majú čo učiť,“ vysvetľuje Šmehýl.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či chová niekto na Slovensku šimpanza či gorilu.
- Čo patrí do jedálnička primátov.
- Koľko rokov sa môže dožiť malpa v zajatí.
- Ako súvisí pašeráctvo s chovom opíc.
- Čím zdôvodňujú autority zákaz množenia primátov.
