- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Najväčšia organizácia zameraná na zmiešané bojové umenia Ultimate Fighting Championship oslavuje v novembri 28. výročie. Zmapovali sme jej začiatky.
Nemilosrdné kopy do hlavy na zemi, tvrdé lakte trhajúce obočie, hlavičky, po ktorých bolo treba okamžite volať sanitku, či masívne váhové alebo výškové rozdiely medzi zápasníkmi. Aj tak to vyzeralo v úplných začiatkoch najprestížnejšej ligy sveta – UFC.
Ak pravidelne sleduješ MMA a svet UFC, pravdepodobne vieš, že pravidlá v klietke sú dnes pomerne striktné. Bojovníci sa nemôžu napríklad držať pletiva, či už nohami, alebo rukami, nemôžu udierať kolenom, pokiaľ sa súper jednou rukou drží zeme, či kopnúť ho vtedy do hlavy. Navyše musia mať všetci rovnaké podmienky – oblečenie, výstroj a najmä rukavice.
V klietke s kimonom a bez rukavíc
Boli však časy, keď mal jeden zo zápasníkov napríklad kimono s pásom, ktoré predsa len mohlo stlmiť bolesť, no rovnako mohlo pomôcť súperovi k ľahšiemu úchopu. Inokedy mal jeden zo zápasníkov špeciálnu obuv, pričom ten druhý mal iba bosé nohy.
Prípadne ani jeden zo zápasníkov nemal rukavice, čo spôsobovalo časté tržné rany. Konce hneď v prvej minúte neboli ničím neobvyklým.
V súčasnosti je aj jasne stanovaný počet kôl a ich minutáž. Zároveň spôsoby, akými sa zápas môže skončiť. Vieme, že v súčasnosti môžu o výsledku rozhodovať aj bodoví rozhodcovia mimo klietky po troch či piatich kolách, ktorí počas duelu hodnotia jednotlivo oboch zápasníkov. Na prvom turnaji Ultimate Fighting Championship s názvom UFC 1: The Beginning, sa však mohli zápasy skončiť len na knokaut, sumbisiu alebo tak, že tréner hodil do klietky uterák.
Jeden bojovník a traja súperi za večer
Prvý turnaj bol 12. novembra 1993 v McNichols Sports Arene v Denveri a mal pyramídový systém vyraďovania. Zápasníci mali v ten istý večer viacero zápasov. Tí, ktorí sa dostali až do finále, sa bili až trikrát, pričom z každého predchádzajúceho zápasu si už mohli odniesť nepekné zranenie.
Na víťaza tejto pyramídy čakala kráľovská výhra, až 50-tisíc amerických dolárov. Paradoxné je, že dnes rovnakú sumu udeľujú bojovníkom každý týždeň, či už za výkon, alebo za zápas večera. Čo sa týka ďalších pravidiel, zakázané bolo len hryzenie súpera, pichanie do očí a údery medzi nohy.
Zatiaľ čo dnes sú už jasne stanovené aj váhové divízie (napríklad perová, ľahká, velterová, stredná poloťažká atď.), kedysi nič také neexistovalo. Hneď v prvom zápase na prvom turnaji sa preto proti sebe stretli Holanďan Gerard Gordeau a Američan Teila Tuli, známy predovšetkým zo zápasov suma. Holanďan vážil necelých 100 kilogramov, pričom Tuli mal až 185 kilogramov. Gordeau však mal výškovú prevahu.
Američanovi to v každom prípade aj tak nepomohlo. I keď sa na Holanďana od prvých sekúnd zúrivo vrhol a pritlačil ho ku klietke, ten Tuliho niekoľkými údermi dostal na zem a presne miereným kopom na tvár „dokončil“. Zápas však po tvrdom kope, ktorý by dnes už znamenal automaticky jeho koniec a najmä diskvalifikáciu, neukončili, ale len prerušili, aby sa na Tuliho pozrel lekár. Až ten rozhodol o konci zápasu aj napriek protestujúcemu Američanovi, ktorý chcel pokračovať.
Prvá hviezda organizácie
Absolútnou hviezdou večera sa stal Brazílčan Royce Gracie s čiernym pásom v brazílskom džiu-džicu, ktorý celú pyramídu doslova vyčistil, keď dokázal poraziť troch súperov na submisiu, a to vždy najneskôr v druhej minúte zápasu. Odniesol si tak vytúženú výhru a medailu. Opasky pre šampiónov vtedy ešte nerozdávali. Bolo jasné, že pôjde o veľkého hráča, ktorý v UFC poriadne zamúti vody.
Gracie bol ako hurikán, súperom nedával šancu. Vždy ich prefíkane dostal na zem. Tam ich už poväčšine ľahko unavil a nasadil nepríjemné škrtenie či iné techniky. Tri sumbisie za večer predviedol aj na ďalšom turnaji UFC 2: No Way Out 11. marca 1994 a domov si odniesol 60-tisíc dolárov.
Prvý turnaj, ktorý sa mu nepodarilo vyhrať, bol UFC 3. Nie však preto, že by ho niekto porazil – nemohol pokračovať po náročnom zápase s mohutným svalnatým Kimom Leopoldovom, bol totiž príliš vyčerpaný.
Vyzval aj Tysona, ten bol vo väzení
Nástup Kima do klietky pred zápasom sa zároveň zapísal medzi najbizarnejšie „nástupovky“ UFC, keďže zápasník imitoval Krista a niesol na chrbte skutočný drevený kríž, čo z hľadiska taktiky nebol príliš rozumný ťah. Pravdepodobne sa sčasti vyšťavil ešte pred samotným začiatkom zápasu.
Na UFC 4: Revenge of the Warriors sa objavil aj 51-ročný zápasník Ron van Clief. Ten podľa očakávaní nestačil Graciemu. Brazílsky šampión však stál pred doposiaľ najväčšou skúškou, keďže vo finále proti nemu v klietke stál obrovský a poriadne nebezpečný Dan Severn. Súperov ničil rovnako na submisie. Pre fanúšikov vysnívaný duel trval až šestnásť minút, pričom so zdvihnutou rukou odchádzal predsa len Royce Gracie.
Popularita a sebavedomie Gracieho boli také veľké, že Brazílčan dokonca vyzval na súboj v MMA aj obávaného boxera Iron Mika Tysona, ktorého sa dovtedy každý bál a nikto sa naňho neodvážil čo i len pozrieť. Keďže však bol v tom čase Tyson vo väzení, zápas sa nekonal. Podľa Bleacherreport však neskôr slávny boxer priznal, že by ho Gracie pravdepodobne porazil a sila by v potenciálnom dueli nehrala rolu.
„V žiadnom prípade by som nevyhral. Nemal som potuchy, čo sa deje v tomto type boja... Musel by som trénovať konkrétne viac aspektov boja, aby som vyhral. Je to zvláštne umenie. V MMA sa nebijete len rukami, musíte to vedieť aj na zemi. Pravdou je, že k úspechu potrebujete v tomto športe okrem boxu aj skvelý wrestling,“ povedal Iron Mike.
Nová éra, už aj s opaskami
Prvým držiteľom originálneho opasku UFC sa stal v roku 1995 na piatom turnaji organizácie už spomínaný Dan Severn, keď porazil Dava Beneteaua. V ten večer mali udeliť aj opasok SuperFight, odveta medzi Kenom Shamrockom a Royceom Graciem sa však skončila nerozhodne po neuveriteľných 37 minútach tvrdého boja.
Medzi hviezdy organizácie sa postupne pridávali ďalší zápasníci. Jedným z nich bol aj Mark The Hammer Coleman, ktorý Severna zosadil z trónu v roku 1997 na turnaji UFC 12. Získal však úplne nový opasok. Išlo totiž o prelomovú udalosť, ktorá odštartovala novú éru UFC, keďže to bol zápas o šampióna ťažkej váhy. Udelili vtedy titul v rámci konkrétnej divízie.
Coleman svojím nemilosrdným ground and poundom doslova terorizoval súperov, jeho údery päsťou mali skutočne silu kladiva a neraz rozťali tvár súperov, rovnako tvrdé boli aj jeho údery hlavou, ktorými vedel bez problémov ukončiť zápas. Jeho meno svieti spolu s menami Gracieho a Severna v UFC Hall of Fame.
Ste maniak, čudujem sa, že ste niekoho nezabili
Ďalšími šampiónmi ťažkej váhy sa stali počas prvej dekády UFC Maurice Smith, Randy Couture, Bas Rutten či len 175 centimetrov vysoký Kevin Randleman. Populárnymi bojovníkmi, ktorí nikdy nesklamali fanúšikov a predviedli vždy vzrušujúce a nesmierne napínavé súboje, boli aj Vitor Belfort, Gary Goodridge, Don Frye či nekompromisný Tank Abbott s až psychopatickým výrazom vraha. V oktagóne bol skutočne ako besné zviera, čo trhá všetko hlava-nehlava.
Abbott mal za sebou množstvo skutočných pouličných bitiek, jedna sa mu však stala osudnou. Ako uvádza kanál Sport Legends, keď Abbott pracoval v obchode s alkoholom, jedného zákazníka surovo zbil, no ukázalo sa, že šlo o syna detektíva. Ten podal obvinenie pre ublíženie na zdraví, a tak zápasník skončil na šesť mesiacov v base, pričom mu sudca povedal: „Pán Abbott, ste maniak. Som prekvapený, že ste niekoho nezabili.“
Tank Abbott sa stal v UFC legendou, no ako sám neskôr priznal, o slávu mu nikdy nešlo a jednoducho len miloval násilie. „Nikdy som sa nestaral o slávu. Bol som slávny už od svojich desiatich rokov na ulici, pretože som zbil celú štvrť. Každý vedel, že som zlý chlapec z Huntington Beach,“ povedal.
Nezmyselné kohútie zápasy
MMA bol čerstvý, nový šport, ktorý sa počas deväťdesiatych rokov stále len vyvíjal a prechádzal rôznymi fázami, pričom sa nevyhol predsudkom verejnosti. Spojenie rôznych disciplín a bojových športov ako wrestling, box, thajský box, taekwondo alebo džiu-džicu mnohých znepokojovalo. MMA označovali za nezmyselné kohútie zápasy, ktoré kazia mládež. V štáte New York dokonca v deväťdesiatych rokoch MMA zakázali a nemohli tam byť žiadne turnaje.
Pri snahe expandovať a dostať sa do prestížnej Madison Square Garden to spôsobovalo organizátorom nemalé komplikácie. Dnes sú už turnaje UFC v New Yorku úplne bežné. Veľká zmena v rámci organizácie prišla, keď ju odkúpili za 2 milióny dolárov Frank a Lorenzo Fertittovci v januári 2001 a prezidentom UFC sa stal Dana White. Ten je v tejto funkcii dodnes.
Práve pod Whitovým vedením sa UFC rozrástlo na populárny multimiliardový podnik. S televíznou dohodou a expanziou v Austrálii, Ázii, Európe a novými trhmi v Spojených štátoch sa popularita UFC zvýšila a dosiahla väčšie pokrytie mainstreamovými médiami, pričom táto propagácia priniesla v roku 2015 UFC celkové príjmy zhruba 609 miliónov amerických dolárov.
Populárna reality šou aj prvé ženské duely
To, čo výrazne spopularizovalo UFC, bola aj reality šou The Ultimate Fighter. Prvú sezónu začala vysielať v januári 2005 Spike TV. Išlo o šou, v ktorej súťažili začínajúci bojovníci MMA o šesťciferný kontrakt v UFC, pričom ich vyraďovali zo súťaže prostredníctvom exhibičných zápasov zmiešaných bojových umení.
KVÍZ: UFC, Oktagon alebo RFA? Uhádni pôsobisko týchto MMA zápasníkov
30. marca 2024, 15:30
The Ultimate Fighter vyvrcholil fantastickým a poriadne krvavým zápasom v poloťažkej divízii medzi Forrestom Griffinom a Stephanom Bonnarom. Do dnešného dňa UFC vyšlo celovo 29 sérií tejto populárnej reality šou. Posledná bola tento rok.
Ďalším zlomovým momentom bol nepochybne aj prvý ženský zápas. Aj keď Dana White kedysi povedal, že ženy v UFC nikdy nebudú zápasiť, názor zmenil 23. februára 2013, keď Ronda Rousey a Liz Carmouche vstúpili do klietky vo vypredanej aréne The Honda Center v Anaheime v Kalifornii na turnaji UFC 157, aby sa pobili o titul v bantamovej váhe.
Známy komentátor Joe Rogan vtedy do mikrofónu povedal že ide o obrovský kultúrny moment. Ronda Rousey zvíťazila v prvom kole na submisiu technikou armbar. Dnes súperia ženské bojovníčky na poli UFC v štyroch váhových kategóriách (slamovej, mušej, bantamovej a perovej).
