Je iba druhým Slovákom, ktorému sa podarilo dostať do najprestížnejšej MMA organizácie na svete Ultimate Fighting Championship. Má na konte deväť výhier, pričom sedemkrát ukončil protivníkov na k. o./technické k. o. Prehral zatiaľ iba raz.
Meria 195 centimetrov a váži vyše 120 kilogramov. Martin Badys Buday, slovenský obor z Nitry, v klietke zabíja už svojím drsným pohľadom a ranami ako z dela bez milosti demoluje svojich súperov rad-radom. Mimo nej je však nesmierne milý, pohodový a navyše skromný chlapík, ktorý sa rád usmieva.
V Las Vegas 12. októbra vyhral svoj životný zápas. Hneď v prvom kole poslal k zemi tvrdým kolenom Američana Lorenza Hooda a nadchol prezidenta UFC, ktorý ho vďaka tomu nadšene privítal v novej organizácii. Buday síce zo zápasu odchádzal s nepríjemnou zlomeninou nosa, vybojoval si však kontrakt na štyri duely, aby mohol znova ukázať svoj talent.
Rozprávali sme sa s ním po tréningu v trnavskom Spartakus Fight Gyme, kde pôsobí pod vedením Attilu Végha. Martin Buday v rozhovore pre Refresher okrem iného prezradil, aké má momentálne v najväčšej MMA organizácii plány, kvôli ktorým UFC zápasom si rád privstane, aká bola jeho cesta k bojovým športom, aké boli jeho zápasnícke vzory, ale aj to, čo robí najradšej mimo klietky.
Vyhrali ste dôležitý zápas s Lorenzom Hoodom v Dana White’s Contender Series a získali tak kontrakt na štyri zápasy v UFC. Aký to bol pocit, počuť slová chvály od samotného prezidenta organizácie a podať si s ním ruku?
Bol to super pocit. Bolo to neuveriteľné, veľmi som si to užíval. Celkovo aj prostredie, mediálne veci okolo zápasu. A slová Whita po výhre ma nesmierne potešili.
Počas každého ročníka táto súťaž prebieha niekoľko týždňov v Las Vegas a príležitosť v nej dostávajú najmä mladí, nádejní zápasníci, ktorí ešte nemajú na konte príliš veľa zápasov. Ako dlho ste vedeli o tom, že vybrali aj vás?
Vedeli sme o tom niekoľko mesiacov dopredu. Všetko sme spečatili podpisom zmluvy a začali sme aj vopred riešiť víza. Do Ameriky sme prišli tri týždne pred zápasom kvôli aklimatizácii a následne sme dolaďovali drobné detaily, čo sa týka prípravy. A pracoval som na váhe.
V čom bola táto príprava iná než ostatné? Bola to väčšia zodpovednosť?
Ku každej príprave pristupujem dôsledne, takže inak to nebolo ani teraz. I keď je pravda, že som sa tentoraz niektorým aspektom boja venoval viac a snažil sa ich čo najviac zdokonaliť. Iná bola možno v tom, že trvala dlhšie a mal som medzitým ešte zápas v domácej organizácii Oktagon MMA.
K tomu zápasu sa ešte dostaneme, no ostal by som ešte chvíľu pri UFC. Viete už, kedy budete mať prvý zápas v rámci kontraktu?
Ťažko povedať. Doliečujem sa ešte zo zranenia – zlomeniny nosa. Všetko závisí od toho, ako sa to bude hojiť. Keď všetko pôjde, ako má, mohol by som čím skôr začať spárovať. Teraz totiž nemôžem, keďže ten nos musí byť bez akéhokoľvek kontaktu. Mám teda vzhľadom na to prispôsobený tréning. V každom prípade, chcel by som nastúpiť do zápasu čím skôr. Môžem povedať, že to určite bude v prvej štvrtine budúceho roka.
Viete už aj, kto by mohol byť vaším súperom, respektíve na ktorom mieste v rámci rebríčka ťažkej váhy UFC bude?
Nemám zatiaľ tušenia. To všetko riešia „matchmakeri“ z UFC. Nechám sa prekvapiť. Som veľmi zvedavý, koho mi vyberú.
Predpokladám, že keď sa zápasník dostane do UFC, musí podstúpiť pre konkurenciu zrazu ďaleko tvrdšiu prípravu, ktorá určite nie je lacná, pokiaľ ide o financie. Môže tento faktor podľa vás ovplyvniť budúcnosť bojovníkov, respektíve ich výkon v organizácii? Majú v porovnaní s európskymi bojovníkmi v tomto smere výhodu tí, ktorí trénujú priamo v Amerike?
Podľa mňa je to najmä o drine jednotlivca a poctivom tréningu a o ctižiadostivosti. Zároveň každému vyhovuje niečo iné. Do veľkej miery to závisí aj od toho, či má zápasník dostatok sparing partnerov v domácom prostredí. Keď nie, vie následne vycestovať do zahraničia na kempy, je to úplne bežné. Ja som sa bol pred posledným zápasom pripravovať napríklad vo Varšave.
Uvidíme, ako mi to v UFC pôjde, no som nohami na zemi. Budem tvrdo drieť, stále sa zlepšovať a budem rád, ak sa raz dostanem do top pätnástky v rebríčku ťažkej váhy. Zmeral by som si tam potom už sily s hocikým, to by bolo jedno. So všetkými by to bola česť, stretnúť sa v klietke.
Sledujete pravidelne UFC turnaje?
Áno, samozrejme.
Bývajú väčšinou neskoro v noci či nadránom. Privstanete si kvôli tomu?Občas hej. (smiech) Keď chcem nejaký zápas veľmi vidieť, nerobí mi to problém. A keď to aj nepozerám naživo, dobehnem to potom zo záznamu.
Ide skôr o titulové, ostro sledované duely?
Skôr keď sa bije nejaký môj obľúbenec.
Kto napríklad?
Je ich veľa. No napríklad Jorge Masvidal, Jon Jones, aj keď ten už dlho nezápasil, potom v rámci ťažkej váhy súčasný šampión Francis Ngannou.
Keď sme pri ťažkých váhach, čo je vlastne aj vaša divízia, pozeráte sa na tie zápasy teraz už inak? Predsa len, sú to už vaši potenciálni súperi. Analyzujete ich štýl?
Myslím, že čas, keď budú mojimi súpermi, je ešte ďaleko. (smiech)
Keď sa pozrieme na top pätnástku v rámci rebríčka ťažkých váh UFC, sú tam skutočne veľké mená. Je tam napríklad Cyril Gane, Curtis Blaydes, Derrick Lewis, Alexander Vlkov, Marcin Tybura. Je tam predsa len niekto, na koho by ste si trúfli už teraz? Prípadne máte nejakého vysnívaného súpera?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako by podľa neho dopadol vzájomný zápas s Karlosom Vémolom.
- Ako prežil nákazu novým koronavírusom.
- Čo najradšej robí mimo klietky.
- Na ktorý seriál z produkcie Netflixu sa momentálne najviac teší.
- Koho má v rámci slovenskej rapovej scény najradšej.
