Nerozumiem, koho má Záborskej návrh chrániť, povedala pre Refresher žena, ktorá prišla o dieťa v dôsledku spontánneho potratu dvakrát. Celým kolotočom si musela prejsť sama a za vlastné.
Najmenej je v chaose posledných dní počuť práve ženy, ktorých sa nielen zákon Anny Záborskej na „pomoc tehotným ženám“, ale celá protipotratová kampaň Kresťanskej únie týka. Tie, ktoré už interrupcie prežili a ktorým poznačili život. S dvomi takými ženami sme sa rozprávali v našej redakcii.
Opísali nám, ako prebiehali ich spontánne potraty, ako vnímajú nový návrh zákona a v čom by radšej vo svojej situácii uvítali pomoc. Kvôli ochrane ich súkromia neuvádzame ich mená.
- Čo je spontánny potrat a ako často k nemu na Slovensku dochádza.
- Ako prebieha a aké majú ženy zdravotné možnosti.
- Či by naozaj museli ženy čakať štyri dni na zákrok.
A toaleťák máte?
Jedna z mladých žien, ktoré s nami hovorili, je z návrhu zákona sklamaná. Nerozumie, prečo politici riešia interrupcie a nie zlyhávajúce školstvo či zdravotníctvo. „Prečo si niekto na tomto prihrieva politickú polievočku pod rúškom nejakého náboženstva, keď sme zvrchovaný štát?“ pýta sa nás v reakcii na zmienku o novele zákona. „Nikomu nie je nič do toho, čo sa deje v mojej maternici. Nerozumiem, prečo by to vôbec mala byť politická téma.“
Jej príbeh vykresľuje podmienky, za akých dnes ženy na interrupcie chodia: nebolo to samopašné rozhodnutie z lenivosti alebo pre udržanie komfortu. Tehotenstvo plánovala a na dieťa sa s manželom tešili. „Na prelome 9. a 10. týždňa som však začala mať zvláštne bolesti a trochu špiniť,“ povedala nám.
Keď s tým zašla k lekárovi, dozvedela sa, že sa to občas stáva. „Vraj nemám stresovať, ale ísť domov a byť v pokoji. Bol piatok, počas víkendu sa mi stav zhoršoval. Manželovi sa to nezdalo a v sobotu ma vzal na pohotovosť.“
Tam jej urobili sonografické vyšetrenie, no nemali odozvu srdiečka. Neboli si tým však istí, povedali jej, že majú zastarané zariadenie a nedá sa naň úplne spoľahnúť. V pondelok mala ísť za svojím gynekológom. „V nedeľu už bolo krvácanie masívne a mala som veľké kŕče. Šla som na pohotovosť druhýkrát a skonštatovali, že ide o spontánny potrat.“ Rovno si ju tam nechali cez noc. Dostala oxytocín (na spustenie pôrodu), nemohla ani jesť a piť, keďže by pre možné komplikácie kedykoľvek mohlo dôjsť ku kyretáži, teda ku chirurgickému zákroku v úplnej anestézii.
„Povedala som, že keď sa to prirodzene začalo, nech sa to samo aj skončí. Myslela som si, že to bude pre mňa lepšie, nechcela som ísť do invazívneho zásahu.“ Podpísala teda reverz, šla domov a čakala ďalej. Najhoršou spomienkou na noc v nemocnici je, že musela počúvať prebiehajúce pôrody vo vedľajších miestnostiach. Umiestnili ju totiž na rovnaké oddelenie, takže zatiaľ čo jej telo sa od dieťaťa bolestivo odlučovalo, vedľa sa rodili ďalšie bábätká. Dodnes nerozumie, prečo je možné v zdravotníctve fungovať takto poddimenzovane a necitlivo, najmä v nemocnici v hlavnom meste.
V priebehu týždňa krvácanie ustalo, no na sliznici maternice ostali prichytené zvyšky plodu. Kyretáži sa teda nevyhla, no viac než zákrok ju traumatizoval prístup personálu. „Ešte vo dverách sa ma pýtali, či som si priniesla vlastný toaleťák a príbor. Povedali mi, že aj na záchod mám chodiť aj s kabelkou, lebo sa tam vraj kradne. Keď som vošla do izby, na posteli sedel holub. Sestričky mi povedali len toľko, že ony občas vletia, nech ho odoženiem.“
Vtedy už vedela, že to chce mať rýchlo za sebou, a nechcela v nemocnici tráviť viac času, než bolo potrebné. Zákrok bol rýchly a pochvaľuje si lekára a asistentov pri zákroku; podľa jej slov boli citliví a empatickí. Celkový zážitok z nemocnice v nej však zanechal takú stopu, že keď znovu otehotnela, rodiť šla za vlastné peniaze do súkromnej nemocnice.
Nikoho interrupcie nebavia
Ani jedna z dvoch žien, s ktorými sme hovorili, potratiť nechcela. Nemali však na výber, príroda si vybrala sama. Ani jedna z nich nechápe, čo sa to v parlamente posunulo do druhého čítania. Nevidia, ako by to pomohlo im a ďalším ženám, ktoré stoja pred voľbou, či ísť alebo nejsť na interrupciu. Nemať takú voľbu však podľa nich neprichádza do úvahy.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako prežila naša respondentka nie jeden, ale dva potraty po sebe.
- Ako sa teraz pozerá na možné budúce tehotenstvá.
- Koľko žien na Slovensku chodí na potraty a koľké z nich majú spontánny potrat.
- Ako prebieha spontánny potrat a prečo ho ženy nemôžu vždy len prečkať doma.
- Čo konkrétne by v praxi zmenil návrh Anny Záborskej, ak by ho parlament schválil.
