Na situáciu v krajine sme sa pýtali politológa, humanitárnej pracovníčky a Afganca, ktorý ušiel pred Talibanom.
Zúfalí Afganci utekajú letiskom v Kábule a naháňajú americké lietadlo. Všade počuť krik, je tu chaos. Vešajú sa na krídla lietadla, dokonca vylezú k motoru. Po ničom netúžia tak ako po úteku. Ak zostanú, pravdepodobne ich popravia. Vitaj v militaristickom svete, vo svete Talibanu.
Zábery z posledných dní sa zdajú takmer nereálne. Pripomínajú 90. roky, keď extrémistické hnutie Taliban po desaťročnej okupácii ruskými jednotkami využilo nestabilitu v krajine a po občianskej vojne prevzalo moc. Ženy nemohli vyjsť von bez muža po svojom boku, museli nosiť burky, nemohli chodiť do školy či počúvať hudbu. Menej sa kradlo, no bolo to preto, že zlodejom odrezávali ruky. A potom prišiel 11. september 2001.
Po teroristickom útoku na Dvojičky Taliban poskytol útočisko zakladateľovi al-Káidy Usámovi bin Ládinovi. Máme teda dnes veriť slovám o tom, že chcú pre svoju krajinu bezpečie a mier? Naozaj povolia, aby ženy pôsobili v politike, keď ich tváre nemôžu byť ani na plagáte? Snažili sme sa preniknúť do afganského sveta a priblížiť vám dianie v krajine, v ktorej niekto zaplatil za taxík ženou.
- Čo a kto je Taliban.
- Prečo chcú z Afganistanu ujsť státisíce ľudí.
- Ako sa k vláde militaristickej organizácie postaví Európska únia a USA.
- Prečo sa vzdelané ženy boja žiť v Afganistane.
- Čo je to najhoršie, čo sa môže stať.
Taliban s ľudskou tvárou či rovnaké násilné monštrá?
Taliban je militaristická organizácia, ktorá vznikla v 90. rokoch. Na jeho čele stojí viacero mužov (samozrejme), no najvýraznejším lídrom je 53-ročný Abdul Ghaní Barádar. Ten istý muž, ktorý Taliban viedol medzi rokmi 1994 až 2001. Ten istý muž, ktorý nariadil verejné popravy, amputáciu končatín či kameňovanie.
„Ľudia, ktorí teraz reprezentujú Taliban, stáli v jeho čele od počiatku. Nemožno od nich očakávať výraznú zmenu. Nebude to teda iné,“ komentuje situáciu v Afganistane expert na Blízky východ Jozef Lenč. Talibanci však podľa neho pochopili, že ak sa správajú príliš nerozumne voči medzinárodnému spoločenstvu, môže to mať zlý vplyv na ich prežitie.
Presne ako v roku 2001, keď do Afganistanu vpadli americké vojská a vyhnali ich na 20 rokov. Preto sa snažia dohodnúť so Západom. Novinkou je anglicky hovoriaci hovorca, ktorý tlmočí ich ideológiu.
Afganistan by sa pod vedením Talibanu mohol postupne meniť po vzore Iránu či Saudskej Arábie. „V prvých mesiacoch sa o to budú usilovať, neskôr budú možno pritvrdzovať,“ vysvetľuje profesor Lenč. V týchto krajinách vládnu totalitné režimy, no medzinárodné spoločenstvo ich akceptuje a má na ne väzby – napriek tomu, že v nich hrubo porušujú ľudské práva. Taliban si bude zrejme po vzore svojich susedov interpretovať islam, konzervatívne pozerať na veci a obmedzovať ľuďom mieru slobody.
After a militant's encounter, there's curfew in shillong, internet banned in 4 districts, Home minister resigned, CM house attacked by petrol bombs and still no news in media channels about Meghalaya!!
— Greeshma Shukla🏹🚜 (@GreeshmaShukla) August 17, 2021
Apparently everyone seems busy talking about Taliban! pic.twitter.com/LeUykYEqVq
„Američania podcenili korupciu a to bola chyba“
Štát ako taký je už roky v rozvrate. Mieru korupcie, rodinkárstva a mafie si ani len nevieme predstaviť. „Korupcia na Slovensku je oproti tej v Afganistane absolútne nič,“ vysvetľuje Jozef Lenč. Politický systém, ktorý doteraz krajinu „riadil“, fungoval podľa neho len na papieri.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sa deje v Afganistane.
- Prečo chcú odtiaľ ujsť státisíce ľudí.
- Ako sa k vláde militaristickej organizácie postaví Európska únia a USA.
- Prečo sa vzdelané ženy boja žiť v Afganistane.
- Či hrozí zintenzívnenie medzinárodného terorizmu.
