Partia dlhoročných priateľov sa stretne na spoločnej oslave Silvestra. Krásny večer pri víne sa však zmení na nočnú moru. Ako dopadol ďalší remake talianskej komédie Paola Genoveseho s názvom Známi neznámi?
Naše mobily sú akési čierne skrinky. Zásadným spôsobom uľahčujú život, no zároveň ho vedia aj riadne znepríjemniť, stačí jedno cinknutie v nesprávny čas. Otázkou je, máš čo skrývať? Najmä tým sa zaoberá najnovší česko-slovenský film v kinách s názvom Známi neznámi.
Rozpráva príbeh o siedmich dlhoročných priateľoch oslavujúcich spoločne príchod nového roka. Stretli sa v byte s honosným občerstvením a litrami vína. Zatiaľ čo všetci zúčastnení si myslia, že pôjde len o krásny večer plný zábavy, vtipov, osláv a spomínania na spoločné zážitky, pokojnú atmosféru naruší spočiatku nevinná hra.
Keď sa všetci, či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne, zhodnú, že navzájom si budú môcť celú noc čítať na mobile všetky správy a počúvať nahlas hovory, začne sa skutočná zábava. S týmto sexi námetom však neprišli Slováci ani Česi, ale Taliani, keďže ide o remake excelentnej komédie Paola Genoveseho s názvom Úplní cudzinci (originálny názov Perfetti sconosciuti) z roku 2016.
Je absolútne fascinujúce, že od jej vzniku sa nakrútilo už neuveriteľných osemnásť remakov. Keďže ide o najväčší počet remakov v histórii svetovej kinematografie vôbec, tento bizarný fakt je už zapísaný aj v Guinnessovej knihe rekordov. Téma talianskeho filmu zaujala Grékov, Vietnamcov, Japoncov, Poliakov, Nemcov, Turkov či Rusov alebo Francúzov.
Práva na nakrútenie jedného z remakov získal aj česko-slovenský tím, pričom producentka filmu Wanda Adamík Hrycová zverila réžiu tridsaťročnej debutujúcej Zuzane Mariankovej. O scenár sa postaral už skúsený päťdesiatštyriročný Petr Jarchovský, podpísaný pod kultovými dielami ako Pelíšky, Pupendo, Musíme si pomáhať či skvelými drámami Občiansky preukaz alebo Kawasakiho ruže.
Vstúpiť do sveta celovečerného filmu podobným spôsobom je zo strany Mariankovej celkom odvážny krok, ktorý budú nepochybne mnohí odsudzovať či vyslovene hejtovať. Kritici môžu hovoriť, že pretočiť jedna k jednej niektoré zábery z originálu je vlastne úplná hračka a dokázal by to každý. Tvorcom sa bude určite vyčítať aj to, že neprinášajú prakticky nič nové a námet nijako neozvláštnili.
A v istom smere budú mať všetci títo skeptici pravdu. Na druhej strane však stojí otázka – skutočne to tak vadí a záleží na tom? Prečo by jednoducho Slováci a Česi nemohli mať vlastnú verziu? Nalejme si čistého vína, podobne ako postavy vo filme.
