Šťastných momentov zažívame v živote veľa. Nemusí pritom ísť o veľké zážitky, niekedy poteší aj drobnosť.
Šťastie môžeme definovať rôzne, no vo všeobecnosti ide o stav spokojnosti so životom či situáciou, teda blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť a povznesenie. Šťastie pritom môže mať duchovný, ale i materiálny základ. Môže prichádzať z náhody, ale aj zo snahy a z dosiahnutia konkrétneho cieľa. Každého z nás totiž šťastným robia iné veci. Jedni vidia šťastie v peniazoch, iní v zdraví a ďalší v priateľstve a láske. My sme boli preto zvedaví, kedy sa cítili šťastní naši čitatelia.
Splnený sen, nájdená láska aj zapíjanie (ne)úspechov
Ako prvá sa nám zdôverila Lenka, ktorá túžila vystúpiť na Rysy, kde ju jej priateľ zároveň prekvapil nečakanými zásnubami.
Čitateľ Rado nám zase poslal fotku zo zápasu svojho obľúbeného tímu Bayern Mníchov, ktorý si vychutnal naživo.
Lukáš sa pochválil zážitkom z Taiwanu: „Jeden z najšťastnejších dní môjho života bol predposledný večer na Taiwane, keď sme zapíjali výsledky Univerziády. Oslavovali sme zisk medaily aj nevydarené výkony. Keď sme rozprávali slovensko-francúzsko-čínsko-maďarsko-litovsky a rozumeli si bez problémov. A keď sme totálne ovládli tanečný parket a nadránom nám nenapadlo nič lepšie než si kúpiť lístok na autobus na pobrežie. Bola to jazda!“
Niekedy k radosti stačí iba drobnosť a skvelá spoločnosť. Napríklad Frederik si rád zaspomína na chvíľu, keď ho priateľka zobrala na narodeninovú večeru: „Dve najdokonalejšie veci pohromade. Nič nemôže byť lepšie.“
Hovorí sa, že šťastie si nekúpiš, ale...
Šťastie však nie je len o náhodných momentoch, ale pociťujeme ho napríklad aj pri kúpe niečoho vytúženého. Môžu to byť veľké veci, ako kúpa svojho prvého vlastného bývania, nového auta, vysnenej dovolenky alebo napríklad aj drobnosti, ako keď si kúpiš lístok na festival, nové tenisky či knižku. Aj drobné veci nás robia šťastnými a napĺňajú naše túžby.
A ak si práve ten typ, čo si žije drobnými radosťami každodenného života, od Slovenskej sporiteľne teraz môžeš získať až 60 eur a minúť ich na čokoľvek, čo ti urobí radosť a vyčarí úsmev na tvári. Napríklad na spomínaný lístok na festival či na spiatočnú letenku do jednej z európskych metropol. Alebo môžeš pozvať priateľku na romantickú večeru či natankovať plnú nádrž svojho auta a vybrať sa na malý roadtrip. Fantázii sa medze nekladú, stačí len, aby si sa pri tom cítil šťastný.
Spomínaný benefit pritom získaš, ak si otvoríš Space účet s Visa kartou v Slovenskej sporiteľni cez mobilnú aplikáciu George, ktorý máš na 12 mesiacov bez poplatku, navyše s benefitom až 60 eur.
Účet, ku ktorému automaticky dostaneš aj Visa kartu, si pritom otvoríš jednoducho, stačí mať 18 rokov, stiahnuť si apku, pripraviť si občiansky preukaz, ktorý budeš musieť odfotiť, a na záver si už len prečítaš a vyplníš žiadosť. O pár sekúnd je tvoj účet aktívny. Všetky dôležité informácie potom nájdeš aj na webe Slovenskej sporiteľne.
Toto robí šťastných nás v Refresheri
Na to, kedy sa cítili najšťastnejšími, sme sa opýtali aj našich kolegov v redakcii. Kolega Patrik vyhŕkol zo seba jednoznačnú odpoveď ako prvý: „Za mňa určite narodenie dcérky a vždy, keď sa na mňa usmeje.“
Jakub si zasa najšťastnejšie chvíľky spája s chillovaním s pivom v ruke v spoločnosti priateľkinej fenky Niky na dedine. „Mám rád tie momenty, keď sa vrátime z mesta na dedinu, kde je menej ľudí a dá sa tu ,voľnejšie dýchať‘. Je tu skrátka väčší pokoj a aj to občas bodne. Potom si takto sadnem s pivom k psovi a oddychujem,“ vysvetľuje Jakub.
Naše kolegyne majú šťastné momenty spojené s cestovaním. Dominika si jeden z najšťastnejších zážitkov spája s oslavou nového roka v hoteli Bellagio v Las Vegas.
Timea zasa spomína na to, keď vystúpila po prvý raz v Madride na letisku na Erasme: „Som z rodiny, ktorá si cestovanie nemohla dovoliť, a stálo ma veľa vybavovačiek a rožkov s nátierkami, aby to dokázala. Ale dala som to a boli to najlepšie mesiace na výške. Vďaka Erasmu som tiež začala robiť ako dobrovoľníčka v organizácii Erasmus Student Network a práve tam som aj digitálne nomádila, čo ma priviedlo späť k myšlienke živiť sa písaním. Celá tá šnúra však začala v ten prvý večer a dokonca som sa aj rozplakala na letisku od šťastia (a potom od stresu, lebo som nevedela po španielsky).“
